Politika človeka neuživí

 

Slovenská mentalita sa zdá nebyť nič iné ako nasrať si do gatí. Keď zo Slováka sa Slovák vysmieva, že žije na Slovensku tak sme zašli priďaleko. Všetko čo tak zvaní ´šikovnejší´ z ´nás´ vedia urobiť je utiecť zo SR, aby sa nezahadzovali s tým zbytkom chudákov, ktorí sa tu týmto bahnom brodia. Pre Slováka hrdosť nejestvuje, je neznámym pojmom. Žil, žije a bude žiť v takej úbohosti a špine, že si vlastnú krajinu mýli s nejakým globalizmom, kozmopolitizmom, a inými židovskými výmyslami ´diaspory´, miesto toho, aby bojoval za niečo on uteká zo Slovenska, miesto, aby vyšiel do ulíc a vykričal aspoň svoj hnev, aby sa organizoval a bojoval  je Slovákovi k najvetšej cti, že utečie do zadku odtiaľ. Ako tí bludní židia sú Slováci,čo sa pľantajú po svete, kde ich viac-menej opľúvajú tak ako tu doma, ale aspoň tam o tom nikto nevie, nepočul a nemá šajnu. Lebo Slovák to je nadávka, a Slovensko je krajina pre nešikovných, úbohých, neschopných,  nemožných a nikomu to evidentne ani nestojí zato, aby sa preto ozval. Nie nech ide radšej preč.

 

Miera všetkých vecí mimo mňa

…hodnoty prevrátené na hlavu na, ktorých by sme dokázali žiť. Udržať sa. Hovorí sa o akomsi ´udržateľnom rozvoji´, alebo podobných oxymoronoch. No otázka, ktorá je  tu na mieste snáď vychádza z udržateľnosti človeka.Dokáže sa samo ľudstvo udržať? Všetko čo dneska pre ´ľudstvo´ funguje sa točí okolo ropy. Neexistuje nič čoby priamo, alebo nepriamo nesúviselo s ropou. Celé divadlo okolo plastov, a ´devastácie životného prostredia´ má jedného jediného spoločného menovateľa, odpoveď a otázku v jednom slove´ ropa´. Bez ropy sa v našej ´civilizácii´ nepohne ani lístok. Ropa buduje vodné elektrárne, ropa buduje veterné elektrárne, obaly z ropy balia všetko v supermarketoch, všetko v týchto obaloch sa do tých supermarketov dostalo pomocou ropy atď. Odstrániť devastáciu prostredia? Zastaviť ropný priemysel. Nič viac, nič menej. Všetko ostatné je hra.

Pretože ropa je skutočne mierou všetkých vecí, ktoré táto civilizácia dosiahla, je aj jej obrátenou stránkou resp je aj mierou všetkých vecí, ktoré táto civilizácia zničila. Kyslé oceány zamorené plastom kôli rope, púšte kde boli lesy kôli emisiám z ropy, rakovina dýchacích ciest ako zabijak na svete číslo jedna kôli dioxínom z ropy a výfukových plynov, lieky potiahnuté ropnou tobolkou, alebo filmom, ktoré zabijajú viac ako liečia, chémia, počítače a mobily s nejakými 74 pyramídami formátu Egypta elektro odpadu ročne, technologická závislosť, neplodnosť vďaka hormonálnym disruptorom po ropných produktoch, pneumatiky, smrad, smrad, smrad a tak ďalej a ďalej, lebo rad je nevyčerpateľný. Ropa je rozhodne uholným kameňom našej civilizácie. Keď vyberiete tento kameň tak sa stavba zrúti. Je to ako kresťanstvo bez Boha, ako mesiac bez slnka. Naša civilizácia je ropou. Sme toxickí pomstitelia, ktorí denno denne obracajú prírodu na prach prostredníctvom ropy. Vozíme sa v autách, pijeme z umelohmotných fliaš v, ktorých voda sama je plná miničiastočiek plastu teda ropy/ Nestlé ´Pure water´ mala údajne 100000 týchto ropných lupienkov neviditeľných/, dýchame dioxíny a chytáme rakovinu, klčujeme lesy, kde sa pasie dobytok aby sme jeho svalovinu v našej civilizácii na ropný pohon preniesli za pomoci ropy na druhý koniec sveta s tučným ziskom.

Ropa sa týka aj Teba. Všetky tie vojny na blízkom východe, a mŕtve deti, muži a ženy ako Ty a Ja. Sme v tom všetci, ktorí od narodenia až do smrti v tejto sračke dlhujeme planéte život, ktorý jej berieme? Život po živote…na planéte bez života.  Bez nášho života.

 

 

 

 

Rodina ako rakovinová bunka policajného štátu SR

Mať zmysel života v SR je kategorickým omylom. To čo v SR panuje ako ´politické špičky´ je nie len omylom prírody teda biologickým omylom, ale omylom spoločnosti vôbec. Kedysi platilo, že kto neokráda štát ten okráda rodinu. Dnes sa táto okrídlená fráza posunula ďaleko za tento nevinný horizont zmyslu, ale opačne.

Vzhľadom ku ´kríze demografie´, by sa dalo hovoriť s Rudolfom Vaským o genocíde páchanej na Slovenskom národe. Zrovna včera mi kamarát spomínal, že neďaleko od miesta bydliska môjho sa ´rozhodol´ istý tridsať päť ročný podnikateľ v dlhoch skočiť vlaku pod kolesá….

Kríza tu, kríza tam, ale štát, ktorý je tým najhorším zlodejom kričí chytte zlodeja. Počuli ste už i o tom divadelnom predstavení ´detských obedov zadarmo´, ktoré podľa ´opozície´/druhej strany tej istej mince/ zaplatia ´podnikatelia´, alebo to v horšom prípade zruinuje všetkých nás poplatníkov?

Táto nehanebná cháska, ktorá ukradne ročne z rozpočtu štátu 30 percent, ktorá tuneluje a tuneluje, že až sa hory červenajú a mesačná krajina po slovenských lesoch beleje sa nám tu snaží natrepať, že detské obedy vymierajúceho národa pripravia nás o všetko!!!

Zvykli si na divadlo s patologickým pánom s veľkým F, ale na rodinu v týchto ich hrátkach o naše krky postarané isto nebude. Rodina je pre policajný štát, v ktorom žijeme rakovinou, ktorú treba ničiť. Kategoricky a totálne ruinovať a výpalným v podobe daní hnať na kolená.

Miesto, aby týto ministerskí cudzopasníci povedali, že oni zo svojich tučných platov sami deťom vymierajúceho národa zacvakajú obedy sa oni ako supy na mŕtvole hašteria, že čo by ich tie chúdence stáli. Len vy smradi cez tretí sektor a vašu obľúbenú degešskú rétoriku sociálnej pomoci tunelujte ďalej štát, a nás všetkých v ňom, ale váš čas je na sklonku a vy pôjdete na smetisko dejín Slovenska ako tá najhoršia zberba, ktorou ráčite byť.

 

 

Hodnoverné šialenstvo 2

Hodnoty sa odvíjajú od hodnotiteľa. Nikto nehodnotí kto by nehodnotil podľa seba. Pojem ´antropocentrizmus´ sám práve referuje k tejto ´pravde´. Človek chce zjesť muchotrávku, ale hrozí mu otrava, kým mravec sa z muchotrávky nažerie bez problémov. Preto prizma hodnotová, ktorou hodnotí muchotrávku mravec je iná ako ´otravy plná huba´. To nie je hodnotenie len čo do užitočnosti, ale aj čo do miery do akej niekto hodnotí niečo pomerované tým ako je k tomu uspôsobený. Osvietenský výrok, že ´človek je mierou všetkých vecí´ znamená, že merané človekom majú všetky veci svoju mieru v ňom. Tou mierou sa myslí uspôsobenie pre človeka.

Niekto je aktivistom za ´práva zvierat´ napríklad. Svoju lásku k zvieratám považuje za právo im dané, ktoré si voči človeku môžu ony uplatniť. Napríklad keď je brav vychovávaný vo veľkochove na mäso pre ľudský tanier tak ten brav môže mať v pomere k človeku dve hodnoty odvíjajúce sa od toho, či kto vkladá do brava hodnotu ako lásku k zvieratám, alebo láska k mäsu brava. Od toho si myslím sa odvíjajú aj hodnoty pre toho, ktorého človeka, ktoré sú spodobnené v podobe brava. Jeden chce sa z brava najesť, a druhý cíti k bravovi lásku a chcel by mu dať slobodu. Chápe svoju lásku ako ´právo zvieraťa´ na ´slobodný život´, a ´život´ miesto mlynčeka na mäso.  Táto láska by mala byť v konečnom dôsledku pre brava vykúpením, a slobodou pretože človek ju označil ´ako právo zvierat´.

Voľba sebaurčenia v prírode, alebo niečo ako voľba byť či nebyť to, alebo tamto sa mi zdá ako predsudok človeka voči prírode. Iste, že evolúcia do istej miery isté ´sebaurčenie´ zvieratám dáva ale osobovať si lásku zvieraťa cez jeho právo akoby výmenou ´lásky za právo´ je antropocentrický koncept, lebo v prírode rozhoduje iba právo silnejšieho a láska je vždy niečím podružným voči strachu z blížneho spoločenského zvieraťa tvojho, ktoré by ťa najradšej samo videlo vo svojom vlastnom zobáku.

Hovoriť teda, že brav je uspôsobenejší na lásku ako je na tanier je ľudský predsudok. Resp je otázkou ´civilizovaného vychovania´. Popri prírodných zákonoch by vychovanie na spôsob uprednostnenia lásky pred nažraním sa neobstálo, a ´hodnota´ ako lásku oproti hladu je druhotná, nepodstatná. Túto hodnotu dáva svojmu jedlu človek. Človek jediný rozhoduje či sa jeho láska k bravu premietne do taniera s mäsom, alebo zeleninou, ale to je ľudské rozhodnutie, ktoré do tejto rovnice ´hlad=jedlo´ medzi prvé a druhé pridáva abstraktný pojem ´lásky.´ V prírode je láska jedno jediné; pud sebazáchovy. Vegáni, alebo iní páni často argumentujú, že ľudia nemajú dôvod jesť zvieratá, lebo sa vedia najesť aj inak. Akoby snaha ospravedlniť svoju lásku k bravom pred inými ľuďmi? Čo s tým majú bravy?

Človek má so zvieraťom spoločné, že u človeka to nie je inak. Aj u človeka ide v prvom a poslednom rade o prežitie. A často navzdory iným. Nakoľko ľudstvo je premnožené tento problém len porastie. Hovoriť, že keď budeme na ´lúke okusovať trávu´ tak si poradíme aj keď nás bude sto miliárd je ľudské zavádzanie a obracanie pozornosti inam. Zvieratá, ktoré žerieme nás nezachránia pred ostatnými ľuďmi a ani pred sebou aj keby sme ich žrať prestali hneď a naveky.

 

 

 

Typické pre sociopata

ADD, alebo ´attention deficit disorder´. Je údajne typickým ochorením v dobe, kde sme neustále pod tlakom odvádzania pozornosti. Naša pozornosť je odvadzaná vždy, a svet je neustále vyrušujúcim elementom. Svet jednoducho vyrušuje. Je príliš veľa zvodov, ktoré odvádzajú našu pozornosť nevedno kam.

Aj napriek tomu, že sa s hore uvedeným viem stotožniť si myslím, že je tu ešte jedna choroba ľudí akoby z povolania sa ´profesionálne chovajúcich sociopatov´ teda nás všetkých. Nakoľko sme vystavovaní tomuto tlaku na našu pozornosť o, ktorú doslova, že reve všetko kol-do-kola, tlaku, ktorý útočí na všetky naše zmysly rad-radom tak ventilom pre tento pretlak, ktorého výsledkom je nadstimulácia zo strany zmyslových podnetov, alebo útokov a presýtenie čo do centra  našej pozornosti, sú druhí ľudia.

Utiekanie sa  k nedostatku pozornosti pre druhých je branie práve tých druhých jedným slovom ´útokom nevnímania.´Pre mňa tu nikto neexistuje, lebo všetku svoju pozornosť upínam na seba aby som v tom zmetku podnetov zo všetkých strán na mňa útočiacich nestratil rozum. Do okola sa každý ako sociopat, ktorý myslí iba na seba, aby nestratil pozornosť a svoj ´úspech´ snaží vnútiť mi svoju pozornosť, ktorú on upína na seba do tej miery, že mi to príde až trápne. Neustále šermovanie mobilmi v rukách, a odvádzanie pozornosti od jedného stimulu k druhému je otrasným prepínaním nervov, ktoré sú znova a znova uvádzané do akéhosi umelého tranzu pozornosti ľudí, ktorí keď sa vezme ako sa chovajú za tú namáhanú pozornosť skutočne nestoja.

Psychologicky to má svoj názov ako ´sociopatia´. Aj keď slečna Banášová na svojich smiešnych programoch, ktorými nám STV masírujú prázdne hlavy rozpráva o tom, že úspech je relatívny pojem tak v SR to pravda nie je. Jeden sociopat, ktorý vykrikuje, že na východe nič nie je tu panuje týmto slovenských neborákom desiatky rokov, a vôbec nikoho nenapadne spochybňovať jeho astronomický úspech, tento úspech ´relativizovať´. Nič tu nie je by bolo? Pozornosť tu jeho kšefty rozhodne nevzbudzovali. Asi ju chcel trošku odlákať.

Je tu jeho úspech; bieda, mizéria, upadajúce školy, športoviská, masívny odliv ľudí, mafia, strach, korupcia, vyrabované lesy jeho ministrom Žigom, zapredanci na úradoch, byrokracia, krachovanie všetkých sociálnych štruktúr a systémov, slabá infraštruktúra, otrávený-olovený vzduch, utrpenie, automobilky pre otrokov, konzum v patologicky zúboženej spoločnosti, zbohatlíci, zlodeji, špekulanti.

 

 

 

Hodnoverné šialenstvo 1

V pohode smrť. Život je inde. Strach svedomia. Obkukovať život. Telesné schránky plné života, ktorým prekypujú. Padajú pohľady, slová. Do ticha priepastného. V každej zvlášť minúte v toku času, ktorý je prechodom. Žiadať.Sociálne zviera si žiada. Čo chce presne? Je presocializované sociálne zviera choré? Vitalita excesu existencie, ktorá by mnohým pripadala ako výzva v každom inom slove. Každé iné slovo má zmysel výzvy. Prichádza tá, ale včas?

Keď sa ku mne dostala kniha ´Alternative of real ecology´ a začal som v nej čítať mi prišlo, že autor, keď aj možno nechcene vlastne nenabáda tak chcene vyzýva k osvojeniu si iného, alebo svojho druhu iného formátu hodnotového systému ako ten, ktorý sa vžil moderným ľuďom s ich silne vyvatovanou sterilitou poznania, myslenia, cítenia. Kniha vo svojej podstate opisuje hodnoverné šialenstvo vnútorného prežitku prírody cez prizmu, ktorého sa jej autor ako dokonale dištancovaný pozerá na svet moderného človeka, ktorý je umelo vytvorený. Autorov pohľad do sveta dnešných upachtených a upotených ľudských schránok, ktorých existencie považuje za živo mŕtvolne nie je tým najsľubnejším prísľubom, ktorý kniha núka ako odpoveď na stále sa horšiace krízy vo všetkých podobách aké si len človek vie predstaviť.

Svet koncentračný tábor, vezenie, psychiatria, veľkochovy. Zákulisie nášho sveta ovládaného chtíčom mocných, a živeného strachom slabých. Miliónov ľudských schránok, ktoré by autor najradšej pre záchranu planéty videl pod fialkami. Kniha medzi inými razí aj pojem ekocída. Planéta sa zmieta v bolestiach, ktoré jej spôsobuje jeden vrcholový predátor menom HOMO. Tento je označený ako hlavný vinník v nelichotivom úpadku zemskou príťažlivosťou iba podčiarknutého, ktorý dusí v ťažkom strese život všetkých ostatných tvorov. Homo ako tvorca a ničiteľ, alebo ako krutá rana pre Zem.

Áno je to hra osudu. Karma, keď chcete, ktorá dopustila, že človek sa na Zemi takto škaredo vypomstil. Kniha určite nepredkladá súčet ekoktastrôf a ani ich scenárov do budúcna aj keď pripúšťa, že táto možnosť je veľmi pravdepodobná, že ďalšie a ďalšie ekokatastrofy na seba nenechajú dlho čakať, že je iba otázkou času, ktorá je na čase vždy, kedy prídu ďalšie hlavne s pribúdajúcimi prírastkami v populácii homo, ktoré s homom sa čoraz viac a viac rozmnožujúcim  budú pre Zem len a len vždy ťažšou príťažou.

V empirickom prístupe si kniha, ale zadá s literatúrou faktu. Veľmi informatívne opisuje na akom krehkom hodnotovom rozhraní sa pohybuje moderný človek. Ako veľká je bublina vývoja, ktorý je utrhnutý z reťaze toho prečo autor razí pojem ´biologické programovanie´. Ak tak aj preto som v úvode článku spomenul narážku na sociálne zviera. Človek je totiž programovaný z dvoch krídel. Jedno sa týka jeho nature a druhé nurture. Ono ´sociálne zviera´ je koncept, ktorý má čo činiť s biologickým programovaním nakoľko človek je svojho druhu zviera. Druhá stránka je, ale výchova a sociálno, ktoré sa týka samotnej socializácie toho zvieracieho v človeku.

Keď si spomenieme na takzvaných  ´sociálnych inžinierov´, alebo ´konštruktérov ľudských duší´, by sme iste mohli pripomenúť, že čo sa tu konštruuje je do veľkej miery sociálna rola , ktorá sa dáva človeku, ktorý je od prírody akoby tvor zvierací. Prekonať ´biologické programovanie´ je pritom pojem, ktorý mi v tejto knihe robí ťažkosti, lebo sa tu miešajú veci, ktoré si normálne nedávam do súvisu. Program je pojem pod, ktorým mám tendenciu si predstaviť skôr ako sféru biológie a pudov sféru racia. Programovať niečo ´geneticky´ ako to autor často zdôrazňuje nedáva mne veľký zmysel. Napríklad, keď autor popisuje, že človek nemal nikdy vzťah k vode. Že ju bral akoby grátis. Že to je niečo čo má v génoch, a preto je takto naprogramovaný.

Chápem to tak, že od prírody človek si vodu neváži. Lenže povedať, že človek je od prírody naprogramovaný je to s čím mám ja problém. Chápať prírodu ako nejakého programátora mi príde prinajmenšom zavádzajúce. Biologické programovanie? Skôr mi tento pojem ´programovania´ zapadá do mozajky sociálnej sféry. Tu by som o programovaní nejakých vzorcov chovania na úkor iných skôr uvažoval.

..to be continued…

..štát necháva každého hladným.

Skutkom, ktorý sa nestal, že štátu mafia vyhlásila vojnu? A štát, ktorý občanov zdiera a zdiera celkom bez hanby, ktorý funguje na úkor občana ten nevyhlásil vojnu svojím občanom? Na konkrétnych činoch sa ukáže či ten štát funguje ako má, alebo nefunguje.

Pokiaľ ide o odstráňovanie ľudí /mafia stranou/, buzeráciu, šikanu, podplácanie, byrokratický aparát, dlhy, tunelované eurofondy, rozrabované lesy, tretí sektor na koni tak štát na konkrétnych činoch dokazuje svoju policajnú autoritu, ktorú si uplatňuje. Bežní ľudia iba sa krčia v myslení zo strachu, v temnom lese ignorácie, v ktorej žijeme.

Ekológia necháva každého chladným. Prečo? Lebo štát necháva každého hladným. Kde sú práva na prácu, na bývanie, na ekológiu? Na čerstvý vzduch, čistú vodu, zdravé potraviny? Základné ľudské práva? Štát vyhlásil vojnu ľuďom v každom odvetví v, ktorom na ich úkor bohatne. Bohatne na lacných potravinách, ktoré platičov zdravotného poistenia prichádzajú poriadne draho. Bohatne na žobračenkách, či všimnom, ktoré občanovi vykorisťovanému ako almužnu predhadzuje, bohatne na chemických liekoch, bohatne na rabovaní prírody, krajiny, degradovaní krajiny poľnohospodárskej industrializmom, a technickými plodinami.

Chladný štát je netvor, ktorý necháva ľudí hladovať, a umierať. V zdravotníctve ako priznáva Ficov minister ročne umrie 3000 ľudí, ktorí by umrieť nemuseli. Mašinéria štátu funguje na smrti sa zarába najlepšie. Čím viac chorých, otrokov, ktorý za almužnu otročia, čím viac buzerácie zo strany štátu, ktorý nemá protiváhu tým viac to hraje do karát absolútnej moci politikov a ich šedých eminencií v pozadí, ktorí sú skorumpovaní absolútne.

 

Odvahou proti Smeru

Špínomet Smeru nikdy nespí. 30 centové obedy? Chceli by Ste? Dali by Ste si 30 centový obed so Smerom? Nebojte sa je to na Smer.

Tá skorumpovaná banda zapredancov, ktorá ´tvorí politickú stranu´ a rozťahuje sa na Slovensku celé desaťročia akejsi kapitalo -totality akoby koexistovala s organizmom životaschopným z, ktorého vysáva život do poslednej kvapky. 30 centový obed a vlak do piče… Za tento vykradnutý štát, kde každé dieťa, ktoré sa narodí už je po uši v dlhoch? Sirota dieťa by si nezaslúžilo aspoň 30 centový obed, keď už jeho rodičia sú oskubaní o 50 -60 percent svojej výplaty do kasy tohoto výpalníckého štátu-aparátu?

Aký je veľkorysí náš pán Fico. Modlíme sa spolu k jeho štedrosti. Toľko bodrej slovenskej štedrosti by sme márne hľadali aj v Kim čong Kingovi.   Pre srandu by možno bolo zaujimavé zistiť koľko dáva na obed on v Severnej Kórei deťom. A potom, že nacionalizmus a hrdosť na seba Slovákom chýba. Bodaj by nie v tejto špine.

Hovorím, že odvahou proti Smeru. Inak to asi nepôjde. Vykopať vojenskú sekeru, lebo my všetci tu na jednu sekeru žijeme, dýchame, rodíme a aj umierame, keď sa tak vezme. Čo s tým má ekológia? Je to sekera, ktorú nám neskýta Zem, ale Smer, ktorý je tak štedrý, že sa medzi nás a Zem postaví a dá našim deťom nažrať za 30 centov, a my môžme čakať už iba nato, kedy sa im dá za pár šupov nadýchať. Nežijeme na sekeru Zeme, ale Smeru, lebo okrem Smeru tu nie je nič.

Nič a všetko. Zdravo jesť, piť, dýchať zdravý vzduch je ekológia. V SR, kde poľnohospodárstvo tuneluje ´ndrangheta, kde predražené dialnice vysávajú život z poľnohospodárskej krajiny, kde tam kde majú byť polia stoja supermarkety z odpadom z poza hraníc, ktorý Smer vykšeftuje, kde horia skládky, energie sú predražené, kde je mizéria v každej inej ako ´automobilovej sfére´, ktorá je mizériou samou si nikto eko-smerom ani neuserie.

 Myslieť ekologicky nie je kedy a nie je o čom.Pokiaľ nejde o vodu, vzduch, jedlo, a prakticky o otázky praktického života a smrti tak nejde o ekologické, či neekologické nič.

Proti Smeru sa nechčije.

Odpad spoločnosti= surovina

Spoločnosť vytvára odpad, ktorý je druhotnou surovinou. Druhotná surovina je raz použitý materiál. Ako metafora poslúži tento odpad, alebo táto surovina. Kedysi, keď bolo na svete ľudí menej a sociálny systém nejaký existoval neboli ľudia považovaní za odpad spoločnosti ako je tomu dnes. V totálne pokryteckej a skorumpovanej dobe, ktorú žijeme rôzni ľudskoprávni aktivisti, ktorí majú vrecká namastené, že až strach rižujú na tomto ´odpade spoločnosti´.

Doslova  rižové polia pre úplne vykradnuté politické hlavy a ich ľudskoprávnych noshledov sú všeliaké skupiny takzvaných neprispôsobivých alebo iných. Na ľudskej úrovni sa to premieta do reality toho, že ´bezdomovci´, ´čierny v osadách´, ´narkomani´, alebo ´anarchisti´, či ´migranti´ sú všetko ako odpad spoločnosti veľmi výhodným biznisom. Tieto marginálne skupiny, ktoré väčšinovej spoločnosti slúžia ako strašidlo pre to ako hlboko sa dá ´klesnúť, a kde až je ľudské dno tak tvoria vďačné prímy pre vybrané skupiny, ktoré na mizérii týchto neborákov sa naučili parazitovať.

Týto neboráci, ktorých si ako horúce zemiaky tieto ´ľudskoprávne´ hnidy pohadzujú so štátom žijú životy často človeka nedôstojné. Dokonca v prípadoch, kde sa takzvaná starostlivosť štátu o neborákov ukazuje ako ´ľudská´ napríklad v prípade všeliakých degeneratívnych ochorení, ktoré svoje obete odsudzujú na život na lôžku alebo podobne je tento odporný netvor chladný menom štát tak zákerne ziskuchtivý, že opatrovateľky, ktoré môžu pre týchto neborákov dušu vypustiť to robia za 450-500eu. Nejaký politický panák zo Smeru potom ešte má tu odvahu predstúpiť pred voliča a sťažovať si na nedostatok ´sestier´ v zdravotníctve. Táto špina a hanba, ktorú špínomet Smeru neustále chŕli z takzvaných verejno-právnych médií plných splašiek z ktorých sa chce zvracať, ale ešte zatiaľ nie sa vracať  k zmyslom ma vždy udrie do očí, keď vidím koľko neborákov všade vidím.

Sociálne zverský politický teror Smeru dostáva dokolien všetko čo na Slovensku dýcha. Ovšem isté odvetvia prekvitajú. Pašovanie zbraní cez SR. Základňa ´ndranghety v SR. Sprenevera. Kradnutie eurofondov. Tunelovanie poľnohospodárstva. Kšefty s pôdou. A ako som už spomenul biznis s neborákmi. Množiareň čiernych detí z osád. Podpora homosexuálnych, lezbických, a iných v ´slušnej spoločnosti´ celkom nepodstatných skupín, ktoré by mali stáť na samom okraji záujmu. Čo sa, ale deje? Miesto toho, aby sme 24 hodín počúvali o tom ako štát dá na rodiny ´bielych´ mladé, ako zabezpečí mladým bývanie, ako podporí matky biele na materskej my počúvame o ´osadách´ a ´ľudskoprávnom´ aktivizme akoby to bola téma číslo jedna v slušnej spoločnosti. Ekologický aspekt osád nie je zanedbateľná vec. Tiež nie je zanedbateľná vec bezdomovectvo. Šírenie chorôb medzi týmto asociálnym spoločneským odpadom, ktorý si kapitalistická spoločnosť zaslúži tak ako si ten zaslúži ju.   

To isté platí po stránke ekológie, lebo ekológia je otázkou sociálnou na prvom mieste. Kapitalizmus, alebo skorumpovaný socializmus, ktorý je vo Ficovom podaní akási rakovina si zaslúži eko-katastrofy ako vo Vrakuni, predražené diaľnice miesto ekologických riešení; https://office.skywayinvestgroup.com/landing/9?ref=8066202491893581&language=cs

Kapitalizmus a Slováci si zaslúžia otrávené spodné vody, vyrúbané lesy. Pretože nevedomosť je blbosť a blbosť neospravedlňuje tak ako existenciu týchto neborákov, ktorých som menoval neospravedlní žiadna pseudo ľudskopráva agenda tak ani Ficovu vládu a 500 eurové platy neospravedlní nič na svete. Ani smiešne a trápne divadelné predstavenie protestov ´aktivistov´/ eh eufemizmus pre sociálnych-daňových parazitov/ z rižových polí za ´slušné Slovensko´ neospravedlnia vraždu Kuciaka. Pán Fico od, ktorého by každý normálny človek po tomto fiasku čakal rezignáciu sa suverénne smeje do našich tvárí s tým, že na východe nie je nič.

Slováci hanba Vám. Hanba nám.

 

 

Armáda pred vzdelaním

Tento hnus, ktorý človeka naplní, keď toho mentálne zablokovaného kádrového papaláša vidí. Nákup transportéra za 400 miliónov eu? …K tomu poznámka, že človek-občan sa má nechať prekvapiť, že čo človek ako on ešte všetko nakúpi. Za naše dane sa nakupujú transportéry v krajine, kde stagnuje školstvo, zdravotníctvo, ekologický rezort, energie, kde je predražené všetko od služieb, po jedlo. Nenormálne zdanenia a oproti tomu úbohé platy.

Tak táto krajina si dovolí jednému mentálne zablokovanému ´sľubovať´ občanom prekvapenie o tom, čo ešte všetko armáda nakúpi. Že to ešte nie je koniec. No náš koniec to bude skôr pomaly. Ako smutné na tom celom je ako osobné to vždy musí byť. Niekto dokáže od štátu teda daňových poplatníkov bez toho aby k tomu občan mohol čo i len ceknúť vytiahnuť 400 miliónov na transportér? A bežný človek sa nedostane k dvestotisícom z eurofondov na projekt, ktorý investuje do vzdelania, lebo prednosť v tomto štáte majú privátne záujmy a lobing známych firiem, ktoré tunelujú čo sa len dá?

Aký div, že vzdelaní ľudia sú na smiech, keď panuje taká nevzdelanosť? Ekológia? Skúste v takýchto pomeroch kde bežný človek o každé euro bojuje, aby niekto vysolil 400 milióńov za nepotrebnú vec, lebo Slovensko nie je samostatné a ako kolónia snáď platí vypalné za ochranu od EU lobovať za ekológiu.