Totalitný režim a demokratický režim

Žijeme so slobodou ako s bremenom, lebo sloboda sa rovná istej zodpovednosti sa nám hovorí. Rovná sa zodpovednosti, ktorá je bez práv. Alebo ešte inak; kým štát si osobuje naše práva tak nám je vnucovaná zodpovednosť za štát. V podnikaní, ktoré dáva priestor ľuďom aby sa uplatnili existuje pravidlo, že ´firmu´ netvoria jej hmotné statky, že ju netvoria riaditelia, alebo ročný zisk, ale zamestnanci, ktorí dávajú hodnotu práci, lebo tvoria hodnotu ´práce´.

Je treba poukázať nato, že hodnota práce je pridaná, alebo teda, že táto hodnota dáva hodnotu všetkému ostatnému čo tvorí firmu. Ak by som to použil v otázke štátu by som povedal, že my občania, ktorí pracujeme dávame štátu tú hodnotu, ktorú vytvárame, ktorá tento štát tvorí, ktorá vôbec existenciu samého štátu ospravedlňuje. Inými slovami bez našej práce by štát nebol štátom, lebo hodnota, ktorú my tvoríme skrze našu prácu je alfou a omegou fungovania, resp správneho fungovania ´právneho štátu´  teda občianskeho štátu. Občan je jednotkou štátu, jeho práca je solídnym základom na, ktorom stojí štát ako funkčný podnik, a rodina je mierou všetkých hodnôt štátu, lebo ten je pre rodinu ako otec, ktorý jej dáva strechu nad hlavou.

Demokracia je slovo, ktoré sa často dáva do kontrastu so slovom totalita. Chcel by som na začiatok, keď idem tieto dve porovnať v súvislosti so štátom ako aj občanom, rodinou, a prácou povedať ako v súvislosti s toľko skloňovanými totalitami ako ´fašizmus´, ´národný socializmus´ a podobne ako by sa práve v týchto ´totalitách´ ako ´antidemokratických režimoch´ bral pojem totality. Predne ´totalita´ v politickom systéme národného socializmu znamenala ´organickú neporušenosť´, a v tomto zmysle ´najvyššie vyvinutú duševnú a telesnú aktivitu organizmu´. Ak hádate, že pod ´organizmom´ mám na mysli práve štát tak hádate dobre. Totalitný štát z dielne národného socializmu je štátom, ktorý je organickou jednotou, ktorá nie je porušovaná a ako taká predstavuje ´silu´.

V totalitnom štáte je občan, rodina, a práca zvrchovanou hodnotou na, ktorú nemajú dosah žiadne korporátne, ale ani mafiánske, alebo bankárske machinácie s peňažnými transakciami a kalkuláciami. Práva sú priamo úmerné zodpovednostiam, a zásluhám na budovaní sily v totálnej jednote funkcií organizmu, ktorý ako taký  tvorí organickú totalitu hodnotovú tj tvorí hodnotový systém aký je nezastupiteľský ako v demokracii to znamená, že záujmy štátu nezastupujú ani korporácie, ani banky, alebo mafia, ale zastupujú ho priamo ľudia, ktorí svojou prácou, rodinami a sebou samými tvoria štát v jeho totalite, ale nie monopole.

Sloboda v demokracii je bez dobre integrovaného jedinca absurditou. Celok ako totalita /slovo s extra negatívnou konotáciou v ´demokratickom režime´/ ,  ktorým štát je dáva integritu ako občanovi, tak jeho rodine, a tiež jeho práci, a to je na druhú stranu to čo tvorí integritu celku štátu. Inými slovami zodpovednosť medzi štátom a občanom je zdieľaná a je tým čo tvorí, alebo respektíve dokopy dáva integritu teda čo vôbec ospravedlňuje existenciu štátu v jeho celku teda ´totalite´.

Demokratický ´štát´ je naproti tomu monopolom nesúrodých prvkov, ktoré netvoria žiadnu živelnú integritu. Na chode štátu sa podieľajú záujmy zahraničné a cudzie, ktoré tak práve zasahujú do jeho chodu a integrity, ktoré zasahujú do integrity občana, rodiny, a jeho práce. Nezriedka vydíme, že štát demokratický vydiera prácou otrockou svojich občanov, že daňami vydiera a zdiera, že tieto dane sú neúmerné minimu zodpovednosti, ktorú si štát berie za svojich občanov, že takýto štát neplní ani minimum nárokov svojich občanov, ich rodín, a ich povolania, zamestnania, alebo živobytia.

´Násilie je zbraňou slabých´, Juraj Lukáč

.

…Slabosť je vec slabých a sila je vecou silných.  Demoralizuje fyzické násilie spoločnosť? Fyzické násilie je teda vecou slabých?

..Ako z názvu článku, ktorý je ´výrokom´ je možné že zaznieva akási obhajoba násilia pred slabými keď ide o ´silných´. Znie to tak trochu ako alibizmus; násilie je zbraňou slabých, lebo silní na násilie už rezignovali a prenechali ho slabým ako zbraň voči sebe samým? Proti komu je násilie zbraňou slabých? Proti silným, alebo ešte slabším?

Oproti silným sa slabí nemajú inú možnosť ako brániť či útočiť než násilím?  V prírode existuje medzi slabými a silnými z vôle k moci boj o moc. Moc korumpuje. Existuje teda boj o korupciu?  Vôľa k moci je legitimovaná aj za použitia násilia. Vôľa k moci, ktorá korumpuje násilím.. Vôľa k absolútnej moci, ktorá korumpuje absolútne. Násilie je legitímnym prostriedkom v boji o moc, ktorý ako ´zbraň´ funguje a v mnohých prípadoch demoralizuje. Či silných na, ktorých sa  údajne užíva nechávam na posúdenie.

Tento výrok podľa môjho názoru  prevracia na hlavu faktický stav veci, kde silní sa majú mať na pozore pred násilím, ktoré je vecou slabých, lebo to práve nie sú  slabí, ktorí legitimujú násilie ako zbraň v boji o moc proti silným. Keď napríklad žena má muža násilníka, ktorý ju fyzicky týra je násilie zbraňou slabého? Mohlo by sa to tak chápať, keby sme chceli veriť tomu, že kým žena spôsobuje svojmu tyranovi duševné muky sa jej on bráni fyzickým napádaním. To však je domnienka. 

Predne bude to skoro vždy niekto silnejší kto siahne po násilí, keď ten proti, ktorému ho chce použiť bude skoro vždy slabší. Násilie má na svojej strane silnejšieho lebo je akoby donucovacím prostriedkom v rámci moci, ktorá legitimuje jeho použitie.

Autorom tohoto výroku v názve článku je pán Juraj Lukáč, ktorý tak reagoval na svoje fyzické napadnutie. Násilie je každopádne zbraňou. Násilie je zbraň, ktorou sa hlavne zastrašuje kedy na príklade ublíženia na zdraví, alebo zabitia určitého indivídua sa zastraší možno aj okruh ľudí okolo tohto indivídua, alebo celá verejnosť. Ukázať, že ´my´ pred násilím ako takým sa nebránime, že k nemu siahneme v prípade potreby je vec, ktorá  síce ´škodí biznisu´, ale zrejme nebude viac na škodu biznisu ako je k jeho úžitku, lebo inak by používaná nebola. Násilie demoralizuje a silní to vedia. Fyzická likvidácia je silným kultúrnym šokom, ktorý vysiela jasný signál, že sa ide cez mŕtvoly. 

Znova sa, ale pýtam, že čo robí slabých slabými a silných silnými? Nie je práve násilie a schopnosť ho použiť to čo robí človeka v očiach iných silným? Predpokladajme, že silného človeka robia dve veci ´niečo veľké chcieť´ a ´mať k tomu prostriedky´. Povedzme, že niekto chce získať politickú moc a má k tomu prostriedky z, ktorých jedným je násilie, alebo fyzická likvidácia protivníka. Nepoužije ho?

Sú to slabí, ktorí svoje obchody, a kšefty bránia zbraňou násilia, ktorá chráni tak, že usmrcuje?  Legitimita násilia prichádza vždy v úvahu, keď ľud repce. Koľkokrát ľud v uliciach dostal za vyučené v prípade, že ukazoval, že v jednote je sila, ktorá s násilím zatočí? Násilie vraj plodí násilie. No je to snáď tautológia tento výrok, a podobne by sa mohlo povedať, že moc plodí moc, alebo dobro plodí dobro. Áno násilie niekedy násilie vyvolá ako protireakciu, ktorá splodila násilie, ale častokrát aj nie. Častokrát násilie protivníka demoralizuje do tej miery, že sa vzdá protireakcií. Príkladom môže byť žena, ktorá napríklad tyraniu muža ´toleruje´ lebo je demoralizovaná násilím. Nezriedka sa stane, že aj keď je vystavená násiliu roky tak demoralizovaná sa mu nebráni. 

 Molitan moľami mafie prežratý ktorým je strana SSD, ktorej vláda sa v SR zďaleka  neudržuje len v medziach slušnosti zákona legitimity je z môjho pohľadu to čo  na násilí práve stavia ako na legitímnom fundamente korupcie. Aj keď je násilie fyzické a patologická brutalita násilných činov to posledné k čomu sa siaha, ale nie je výnimkou, že sa siaha. Podobne aj v otázke ochrany prírody sa nejedná len o to koľko sa toho ničí, ale aj o to, že sa ničí, a nie je to vždy o tom koľko nás padne režimu za obeť, ale že obete prichádzajú.

Fundament násilia nie je v SR vôbec nič nové pod slnkom. Aj tu je hodnota života jedinca braná v sázku, a aj tu sa spochybňuje čo sú to ´práva´. Nie je jednoducho právo na násilie vecou silnejšieho? Kde je tá hranica medzi sebaobranou a napadnutím? A kde sa prekračuje ten zákon, ktorý hovorí, že má kto právo na ochranu majetku svojho? Mafia na ochranu svojho majetku používa prostriedky, ktoré v právnom štáte nemajú miesto.

Nie je právo ako právo vecou silných preto, že ich právo na násilie, ktorého  sa slabým nedostáva lebo si ho musia  nechať  od silných ľúbiť ho každopádne legitimuje? Z pohľadu tých, ktorí do tejto legitimity nezapadajú?

Slabí v sebaobrane násilie neberú ako legitímny prostriedok k dosiahnutiu svojho v boji o moc. /politickú, či inú/  Pokiaľ s nimi v zásade silní nemajú práva ´rovnako legitimizované násilím´ sa práve ich právo použiť násilie pre svoju vec sily legitimovanej ako prostriedok z pozície bezmoci ospravedlňuje slabosťou? Kým slabí sú udržovaní v ilúzii toho, že majú právo na ´život´ garantované tak násilie, ktoré je údajne ich zbraňou je práve tým čo silní použijú proti nim ako garanciu poslušnosti v momente, keď sa týmto niečo ´znepáči´ v podobe legitímnej.

Teda ak sa bránim útokom pri tom ako som ohrozený na živote ma násilie bráni tak, že usmrcuje, ale rozhodne nie ako zbraň slabého.

 

 

 

 

Duchovné hodnoty pôdy a krvi

Sú politické ´špičky, ktoré často svojimi pyskami trepú prázdnu slamu o tom ako moderným ľuďom ´ chýbajú´ akési ´duchovné hodnoty´ a celé je to tu samí ´tablet, mobil, automobil, práčka´ jednoducho statky-zmetky.

Sú to, ale tie samé politické ´špičky´, ktoré vidia pokrok spoločenský hlavne ´v hospodárskom raste´ a ´životnú úroveň´ obyvateľstva v jeho ´spotrebe´. No a hneď tu ja osobne vidím problém. Aká ´životná úroveň´ sa tu má na mysli? Životná úroveň ducha, a duchovna, alebo materiálneho zabezpečenia, ktoré hraje do karát po peniazoch  nenažraným  politickým špičkám, podnikateľom, a ďalšiemu radu celého chodu spoločnosti, ktorá vždy uprednostní nejakú tú matériu pred ´duchovnom´ lebo je k tomu denno-denne vedená a vychovávaná?

Načo sú nám výčitky na margo ducha, keď reálne nemáme žiadneho ducha vo svojom živote? Kde vôbec v spoločnosti kde alfou a omegou je ´výkon´ a ´práca ako komodita´ tj komodita na trhu s prácou má duch mať miesto?

Je zvláštne, že si nám naše ´špičky´, ktoré pôdu pod našimi nohami rozpredávajú Albánskym, Talianskym či iným klanov mafiózov dovolia nám kázať o tom, že máme nedostatok ´duchovných hodnôt´ kým oni nám berú niečo na čom sme existenčne závislí. No ja by som sa opýtal ich minimálne toto; keď predávate pôdu v SR aby Ste na nej nechali vyrásť automobilky, a supermarkety tam kde by sme mohli mať pre nás zdravé a životne dôležité suroviny, a naše deti by mohli pracovať bez toho aby nám kšeft unikal cez Vaše prsty do zahraničia kde máte duchovné hodnoty pôdy a krvi o, ktoré naši predkovia   bojovali?

Toxická Európa

Toxická Európa je dokumentárnym filmom z produkcie FLARE Network, Novaya Gazeta, Associazione Ilaria Alpi, Associazione di Giornalismo Investigativo and Daily Blog, ktorý vyhral “Cenu za najlepšiu správu  o  medzinárodnom Organizovanom Zločine” pre rok 2011. Traja autory Cecilia Anesi, Giulio Rubino a Delphine Reuter si pre cieľ svojej investigatívy vzali na mušku čierne obchody s odpadom na pôde Európy.

Počnúc priekupníkmi, ktorí odpad nechajú “zmiznúť” za nízku sumu, ktorí v praxi majú kriminálne pozadie v Taliansku usadenej Camorry, Ndranghety, alebo Cosa Nostry tak “Toxická Európa” necháva nahliadnuť do sveta brokerov a spoločnosti, ktoré si z fenoménu odpadu urobili zlatú baňu. Investigatíva rekonštruuje štruktúru logistickej siete medzi Talianskom, Luxemburskom a Rumunskom, kde sa odkrývajú rad radom spojitosti naprieč hranicami, ktoré si spoločnosti pre seba zabrali v prospech Talianskej kontroly nad odpadom z Rumunska.

Investigatíva vznikla v kolaborácii s Leonida Reitano, Director of the Associazione di Giornalismo Investigativo. Filming, editing, graphic&animation by Gianmarco Giometti, original soundtrack by Gianmarco Giometti.

 

 

 

Toxic Europe

Pozor na falošnú rétoriku ´ľudských práv´

Pozor, pozor, pozor. Ľudské práva =nezakazovať nič nikomu len bielym a tradičným.

Nesmieš zakázať čiernej žene aj keď je ľudstvo premnožené,  aby mala desať detí. Keď bude, ale treba aby si niekto zaopatrenie týchto detí zobral na krk budeš to ty. Keď povieš, že do Európy nechceš ´desať čiernych emigrantských´ detí budeš to ty, ktorý porušuje ľudské práva a bude to o ´rasizme´, akoby si ty z nich urobil čierne, a nebude to ani náhodou o tom, že tie deti si budú nárokovať na obmedzené zdroje jedla, vody, a vzduchu, ktoré ich hlúpi rodičia v Afrike vydrancovali  teraz v Európe.

Nesmieš zakazovať transexuálom byť transexuálmi, lebo v tom momente porušuješ ich ľudské práva, ktorými sú nárok na rodinu. Je to snáď moja vina, že transexuál nemôže mať tradičnú rodinu? Okamžite som onálepkovaný ako bigot a rasista, že keď poviem, že tým, že sa tradičná rodina prirovnaním k rodine transexuálnych degraduje, že je mentálne rozvrátená na základe toho, že je označená za rovnú ´ľuďom´, ktorí nevedia či chcú byť ženou, alebo mužom som ja vinný a musím sa kajať.

Je to neuposluchnutím kozmopolitného teroru voči nám bielym, keď poviem, že cigán, ktorý v živote prstom nehol si nezaslúži od štátu ani cent, keď moja vlastná rodina ktorá pre štát roky v rádoch desaťročí vydrela má na dožitie 200eu?

Tieto ´ľudské práva´ , ktoré nám všetkým zaručujú rovnosť rovnakú ja nemusím. Nie som otrokom ľudských práv, keď sú nástrojom na moje zotročenie a záhubu. Ak je ľudské právo garanciou toho, že máme všetci právo na to isté po materiálnej stránke to bude ľudské právo, keď sa vezme v úvahu náš počet. Z logiky ´obmedzených zdrojov´ vyplýva, že sa nemôže nám toho újsť všetkým rovnako. Kto trpí, keď je v menšine, keď proti nemu je presila? Na jedného člena europoidnej rasy /s dovolením za výraz ´rasa´, keď tá nejestvuje nie je ani rasizmu/ pripadá desať-dvadsať čiernych Afričanov, ktorých populácia sa zdvojnásobuje za každých 40 rokov, a teda ako je možné zaručiť, že mne sa v pomere k tomu množstvu bude dať   prideliť to čo mi právom patrí nakoľko som na rozdiel od Afričanov z Európy, kde po nás ešte niečo zostalo? Kto mi zaručí právo na pitnú vodu, a jedlo teda ´holé prežitie´, keď sa oň budem musieť deliť s početne silnejšími Africkými migrantami po, ktorých už teraz v Afrike nestojí kameň na kameni?

 

 

 

 

 

 

 

Nenarodené eko slovenské deti?

Štát mi dáva tri ´práva;´ ´platiť dane´, ´voliť´, a ´hrobové miesto´ , ktoré si platím.

Fico a napríklad jeho fackovací panák Blaha to volajú sociálny štát. Tak napríklad; ´deti nemajú ´zadarmo´ krúžky´/tj za dane/, ´nepestuje sa šport´, neexistujú letné tábory, záujmové aktivity, niet peniaze na vybavenie do škôl, do krúžkov, niet na dôchodky, na materské.

Ale veď načo, keď deti sa už v SR ani nerodia? Načo by týto ´sociálni demokrati´ mali investovať do týchto somarín? Niet škôlok, niet škôl napr jazykových, kde by sa deťom dostalo poctivého vzdelania. Napríklad angličtina, ktorá je svetovým jazykom v SR stagnuje na celej čiare. Aj v porovnaní s Rumunmi, Poliakmi sú Slováci v Angličtine hlboko pod priemerom.

Hlavné je, ale že Slováci ju potrebujú nakoľko utekajú robiť von ale kto by ich ju učil, že? Veď sa ju naučia za pochodu za hranicami. Všade dobre a doma najhoršie.

Aký to kozmopolitný národ. Máme žida za prezidenta a asi nás učí ako to chodí  v diaspore. Možno, ale nič nie je tak vážne ako vyzerá. Možno, že nie je dôvod k panike. Osobne som strávil šesť rokov na VŠ štúdiom  angličtiny, tri roky na kurzoch, a osem rokov za hranicami v anglicky hovoriacej krajine, ale štát moje služby nepotrebuje.

Som nepotrebný pre štát. Kto je potrebný? Vadalovci a Rodovci? Treba povedať, že eurofodny, ktoré Ficova vláda rozkráda poctivo už tretie obdobie skončia. Naše deti z nich nedostali nič a každé dieťa v SR ešte sa len narodí už ´vysí´ štátu osem tisíc euro.

Z fondov, ktoré Ficovci a ich skorumpovaná sieť rozkradli nie len , že občania štátu nemajú nič, ale Tí tieto rozkrádačky draho zaplatia, lebo fondy skončia, a nakoľko sa z ich vytunelovania tak maximálne nastavali továrne na autá tak neostáva nič iné aby sme sa zato nato EU poskladali im my.

Ožobračovanie národa, a tunelovanie vlasti im prechádzalo tri volebné obdobia. Ich vláda sa končí tam kde fondy.

      Kde je tu miesto na ekológiu? Áno povie niekto, veď je ekologické nemať deti. SR je teda ekologický štát. Deti to sú len ďalší konzumenti. Súhlasím, lebo štát im nemá čo dať ako nám dospelým okrem ´supermarketov, modrých sladkých vôd´, a ich večne ´vyťažených rodičov´. Deti sú produktom tejto doby. Nature vs nurture. Čiže dedičnosť vs vplyv spoločnosti. Dedičnosť to by boli dlhy. Tie zdedili pod vplyvom chorej spoločnosti, a výpalnického štátu SR, kde ich samozrejme žiadna svetlá budúcnosť nečaká.

Vplyv spoločnosti sa na nich podpisuje všade. Deti sú obézne, lenivé sa hýbať, lebo ich vychováva ´facebuk´ teda židovský podprahový genocídny orgán, kde je prísne zakázané hovoriť pravdu, kde je akákoľvek hodnota pravdy znesená pod najčiernejšiu Zem, lebo hodnoty samé sú tam zakázané.

  Vplyv pod, ktorým deti sú je vskutku drtivý. Prekomercializovaní svet ´sociálnych sietí´, ktorý z nich vytvára ´produkt´ sociálneho inžinierstva, a štát, ktorý im neponúka žiadnu alternatívu spolu ´tvoria´ kazajku do, ktorej sa rodia, a v ktorej raz ako vyšťavené citróny v rukách dementov vypustia duše.

Ekonomický otrok

Populárne tvrdenie, že sa nožničky medzi bohatými a chudobnými ďalej roztvárajú nebude asi ďaleko od pravdy. Ekológovia pri formulke ´ekonomický rast´zrejme vždy zbystria pozornosť, a nakoľko je doba práve o akomsi ´ekononapredovaní´ by sa chcelo povedať, že ekonomický rast je alfou-omegou vo svete nášho rýchleho západu. Jednoducho ekonomika všade hraje rozhodujúcu úlohu v celé ostatné žitie je tomu podriadené. Mne príde ako pomerne trápne keď rôzny náboženskí horlitelia smútia nad tým ako sme ´sa sekularizovali´ s tým, že  nevidia vôbec problém v ´ekonomickom raste´. Čo z toho, že niekto nechce sekularizovanú spoločnosť, keď chce ekonomickú spoločnosť? V našom ekonomickom veku sa neberie ohľad nato ´ako pomaly ďalej zájdeš´, lebo nikto nechce nikde chodiť pomaly, a každý chce hneď všetko okamžite. Ale čo všetko? No hlavne ekonomický rast, ktorý je hnacím motorom ´vývoja´.

´Vývoj´ spoločnosti sa vidí v tom ako napreduje ekonomika. Tam kde ekonomika nenapreduje tam je stagnácia, odumieranie, smrť. V našom veku ide o rýchlosť, ktorou sa ´všetko vývija´, lebo čas sú peniaze, a nikdy nesmieme strácať čas. Všade ide o zdroje. Zdroje ľudské, prírodné, ale ako hovorím aj čisto ´abstraktné´. Čas je takým abstraktným zdrojom, ktorý samozrejme nie je nevyčerpateľný. Ak by bol, by sme tu boli na veky, ale nie sme. Respektíve nebudeme. Ekonomika je naše náboženstvo,  a mantrou otca svetého teda doláru je duch svetý teda ekonomický rast, a syn, ktorý je vývoj. Vývoj sa nedá zastaviť, lebo ekonomický rast sa nedá zastaviť. Panuje predstava, že bez ekonomického rastu, ktorý je treba hnať nahor a čoraz ďalej viac stupňovať, by sme neboli tam kde sme, žeby sme nedosiahli nič. Svet je tvrdo komercializovaný bez obalu sú nám podsúvané aj metafory ako ´čas sú peniaze´ kde veľmi individuálne vnímanie času, alebo niečoho čo človek takpovediac´má aj nemá´ je prevedené na spoločného menovateľa, alebo na spoločnú konkrétnu vec o, ktorú všetci usilujeme, ktorej množstvo z nás robí v spoločnosti to čo sme. Iste hovorí sa, že ´peniaze nie sú všetko´. Ale tu by som doplnil, že možno nie pre tých, ktorí ich nemajú, a pre tých, ktorí ich majú dosť možno nie vždy, ale peniaze sú rozhodne ´všetko´ pre spoločnosť, ktorá z nich všetko urobila.

Mám zato, že peniaze robia človeka, a človek robí peniaze. Mám zato, že peniaze robia spoločnosť a spoločnosť robí peniaze. Exekúcie, a dlhy, ktoré ľudia majú tu nie sú pre srandu králikov. To sú reálne problémy,kde peniaze ukazujú, a hlavne diktujú ako spoločnosť vníma seba, kde peniaze ukazujú, že spoločnosť vníma seba prizmou peňazí, ktoré je formujú. Kapitál robí kapitál. Naša budúcnosť sa odvíja od toho ako sme schopní peniaze vyrábať, ako sme schopní vyrábať čísla, resp ich produkovať. Nemecký filozof, ktorý chcel prehodnocovať všetky hodnoty by bol zrobil svojho času dobre, keby sa bol zastavil u hodnoty peňazí. Isto, by prišiel minimálne nato, že sa nimi vraj dá zhodnotiť aj ´čas´. Kapitál je časom.

Sloboda slova hlavného, ktoré majú peniaze, ktoré hýbu svetom, alebo ktoré vytvorili onoho ´ekonomického otroka´. Cena jeho práce je totiž presne odvoditeľná od toho akú cenu má jeho čas, ktorý trávi  prácou ten čas vypĺňajúcou. Táto jeho práca tvorí výplň času, ktorým peniaze sú. Čas bez tejto práce je ´časom prázdnym´. Nezhodnoteným, a ´nevyužitým´. Ten istý nemecký filozof poukazoval aj na vyprázdnenosť povinnosti neosobnej ,alebo službe ´molochovi abstrakcie peňazí´, ktoré dávajú samotnému času hmatateľný rozmer. Ekonomika je akýmsi piatym elementom, alebo rozmerom kde žijeme,v ktorom žijeme, kde tvrdý a ultra komerčný svet,kde nemá miesto žiaden extra cit, žiadne pozastavovanie sa nad devastáciou prírody, či hubením druhov stále prevláda. Rôzni pytliaci, ktorí sú prichytení pri kynožení posledných z posledných exemplárov druhov na vyhynutie odchádzajú zo zanedbateľnými trestmi, kde ich hneď ak to nespravia sami nahradia ďalší odvážlivci, lebo sa im riskovať uplatí ďaleko viac ako každý postih. ´Náš´ svet, kde komercia znamená, že bez peňazí sa ani lístok na strome nehne je živnou pôdou pre neskutočné kvantum morálneho pochybenia. Všetci blúznivci, ktorí horlia proti narkotikám,drogám, pašovaniu orgánov, vojnám, kde sa zaskúšavajú nové zbrane na malých ďeťoch, terorizmu, alebo krutému svetu veľkochovov   možno nevidia, že vo  svete kde sa peniazom nič nevyrovná, kde sa hodnote peňazí nič nevyrovná to ani nemôže inak byť.

Tento svet ako moloch požiera všetko čo sa mu v kurevstve nevrovná. A, že sa mu toho nevyrovná dosť. Tento svet kde sa kupčí so všetkým je svetom jedného Boha to naozaj. Ten nemá konkurenciu absolútne žiadnu,a sú ním peniaze. Na bankovke jednodolárovej stojí ´ V Boha dôverujeme´. Svet patrí peniazom, a nakoľko peniaze zhmotnili žiarivý prelud tohto chorého sveta tak oni patria jemu. Keď sa človek prejde po nejakých ´svetových metropolách´ plných zlata, špiny, úchylností, mamonu, svetiel všetkých farieb dúhy tak nemôže nevidieť, že tu nie je niečo v poriadku. Metropole sveta ako taký New York, kde napríklad spotreba elektrickej energie denná je vyššia ako v celých státisicových mestách v roku sú príkladom nového Babylonu, kde bybylonská děvka rozťahuje nohy medzi, ktoré sa zmestí dosť mrchožrútov. Tieto mestá kde sa kumuluje všetka špina a morálne bahno, kde celé hordy ľudské hľadajú ´uplatnenie´ aby zabudli nato odkiaľ prichádzajú sú semenišťom bludu civilizácie postavenej na troch hore uvedených pilieroch ´rastu, vývoja a peňazí´.

Niekedy chodiac týmito mestami vo mne kriesi myšlienka, že človek chce zabudnúť, že má pôvod v prírode. Že nechce byť ako ja, ktorý chodím do lesa aby som sa tam seba pýtal odkiaľ som, a prečo som. Život v mestách mi pripadá ako kalenie pameti, kde sa v človeku prehlbuje jeho zlý  morálny imperatív byť lepší ako svet, a všetci, ktorí s ním bojujú o miesto pod slnkom. Človek je pod slnkom ešte nie tak dávno. S ostatnými druhmi, alebo jemu podobnými homopičiakmi človek naozaj bojuje pod slnkom o svoje miesto statočne. Na svete je 8 miliárd ľudí, ktorí ´ostatným druhom´ miesto nedržia, ale naopak im ho berú, ktorí neberú ohľad na zdevastovanú prírodu, dioxíny vo vzduchu a ťažké kovy vo vode, lebo je iba jeden svet, ktorý je svetom jedného Boha v troch osobách, ktoré si diktujú podmienky. Tieto osoby sa nepozerajú nato, že les na svoju evolúciu potrebuje čas, lebo čas sú peniaze, a preto je treba les vyťať.

Tieto osoby sa nepozerajú nato, že planéta prešla evolučným vývojom miliárd rokov, aby sa na nej uchytil život, lebo planétu treba použiť ako prostriedok k cieľu, ktorým sú peniaze. Všetko je pre ekonomických otrokov prostriedkom k cieľu, ktorým sú peniaze. A to´všetko´ sú samozrejme všetky veci, ktorých hodnota nie je vyčísliteľná, čiže keď sa hovorí, že peniaze nie sú všetko tak je to pravda iba polovičná, lebo celá pravda je, že ´všetko´ slúži ako prostriedok k nim, ako prostriedok k ich moci, a keď je tento cieľ dosiahnutý tak peniaze dávajú podľa toho ako sa prostriedok osvedčil mu ´hodnotu´ formou abstraktného´čísla´.Pre drevára ako Žiga má strom cenu len keď je rozsekaný na kusy a jemu ide z toho zisk. Pre neho nie je strom v lese potrebný. Les nie je potrebný, lebo pokiaľ stojí tak nič nestojí.

Vzduch, voda, pôda má cenu len potiaľ pokiaľ robia peniaze. Hospodárske zvieratá robia peniaze.Čas má len tú cenu, ktorá tvorí peniaze. Ekonomický otrok má len tú cenu akú má čas v ktorom otročí. Zem má len tú cenu, ktorá udrží ekonomických otrokov v ich otročine. Nakoľko fosílne palivá, ktoré človek zúžitkuváva a na, ktorých je postavená ekonomika, a život v ekonomickom otroctve sú tou najlacnejšou pracovnou silou Zeme samej, kde takto zotročená Zem naozaj najviac slúži na svojej deštrukcii človekom, ktorý na tejto deštrukcii bohatne je práca človeka veľmi lacná lebo ten svojím vkladom dosiahne iba málo z obratu ekonomického, ktorý tvorí sama Zem. Cez to všetko je ľudská nenažranosť nekonečná, a tak vidíme aj neustále prírastky nových a nových ľudských konzumentov, ktoré sa rodia do tohoto otroctva na Zemi, aby boli zapriahnutí do deštrukcie a dokonca aby ako deštrukcie tak ich nikdy nebolo málo sa k tomu stále otvárajú im nové cesty v podobe otvorených brán do Európy, alebo USA.

 

 

 

Vítači emigrantov

…tento názov článku už sám o sebe pobavil. Zdá sa, že leniví ľudia na takzvanom ´západe´ nemajú od rozkoše čo robiť len sa nadchýňať samými emigrantmi, ktorých vítajú. Prerozdeľovanie emigrantov tu a prerozdeľovanie emigrantov tam. Všade samý emigrant, všade samá lúza. Ja osobne sa nemám pred lúzou začo hanbiť. Nemám sa začo hanbiť pred lenivými a pohodlnými ľuďmi západnej Európy pre, ktorých sme my z východnej Európy pred pár desiatkami rokov boli ´odpadom ich západnej spoločnosti´.

Donedávna a nie je tomu veru vôbec dávno sme my z východnej Európy boli odpadom, ktorí im slúžil ako odstrašujúci príklad, boli sme chudoba porobená komunizmom, ktorá im nesiahala po členky. Nemali z nás nič, a preto sme pre nich ničím neboli a dneska tomu nie je inak. Sme západom kolonizovaní a fungujeme ako užitoční idioti. Sme využiteľní, zamestnateľní, a disciplinovaní konzumenti ich ´tovarov´, ktoré si samozrejme u nás za lacní peniaz nechajú vyrobiť, aby nám ho mohli predať zase za viac, a zarábať na nás a našej blbosti.

Nie je tomu ani tak dávno čo EU s jej americkou železnou rukou a strategickým ramenom Nato robila etnické čistky v bývalej Juhoslávii, kedy pod tlakom sveta západu z USA , ktorý ožobračoval Nemecko  odpovedal Adolf Hitler vojenskými opatreniami, ktoré vyústili v miliónoch mŕtvych, kedy Stalin ako jeden z najukrutnejších monštier s jeho židovskou Čekou tým najodpornejším spôsobom nechal doslova ´ vyhubiť´ a  ´vymučiť´ milióny úplne nevinných slovanských duší.

História je plná divných vecí. Niekto má záujem na tom aby sa o histórii do kola klamalo. Ešte pred pár rokmi nemali ľudia zo západnej Európy pre východ nič než opovrhnutie. Neboli sme pre nich nič. Čo majú pre nás týto ľudia dnes? Povedal by som, že to isté, alebo ešte vatšie opovrhnutie, ale zaobalené do pretvárky lásky k emigrantom. Nezáleží na tom čo si my myslíme. Dávajú najavo svoje hlboké pohŕdanie pseudo láskou a pokrytectvom, ktoré do neba volá o tom, že čo za dôležitosť tu pre nás emigranti majú. Ale pravda je, že emigranti, ktorých si vychovajú v lacnú pracovnú silu, alebo disciplinovaných konzumentov ako nás, by mohli prínosom ´kultúry´naozaj byť. Čo týti ľudia prehliadajú, a čo my s ktorými sa takto kalkuluje vidíme je bohužiaľ fakt, že emigranti netrpia ani láskou, ani postihnutosťou Európanmi a považujú ich v ich samom vnútri isto za kolonizátorov, ktorým bude treba oplácať tou istou mincou.

Táto luza, ktorú sem chcú prozápadné mocnosti na čele s USA nazvláčať sa podľa môjho súdu, ale nemieni chovať tak ako my; krotkí, zmekčilí, blazeovaní, ľahko buzerovateľní, večne uťahaní, a šikovne asimilovaní. Ako my, ktorým ešte aj naše zapredané vlády, a hlúpe byrokratické inštitúcie, ktorými sa to tu len hemží robia ťažké problémy, ako my mentálne manipulovaní, na sedatívach médií, odchovaní ´facebukom´, a veľmi ľahko zapredaní, bez chrbtových kostí, charakterov, úplne hypnotizovaní konzumom, slaboduchí z pošahaného ´západného vzdelania´ ako neuchopiteľného tak plytkého.

Nemám sympatie k emigrantom pre, ktoré by som ich chválil, ale pokiaľ ide o Európanov mám pocit, že sa veľmi načo tešiť nie je. Radostní vítači, ktorí emigrantom sľubujú ´lepší život´ ho nesľubujú nám napríklad. Aj keď mnoho ľudí z východnej Európy v Bulharsku, Ukrajine, Slovensku, Bielorusku sa so svojim životmi v globalizovanom svete nového svetového poriadku židoboĺševikov trápi enormne. 200 eurové dôchodky od štátu, ktorý sa celý život vozil po chrbtoch poctivých  Európanov, ktorí celý život doslova vydreli za bagateľ, a nie je ich málo. Ale pozor, že sme im už nie dosť dobrí? Že miesto toho aby sa pomery východu a západu zrovnali sa v Európe iba prehlbuje chudoba, a rozdiel medzi bohatými priživujúcimi sa a chudobnými pracujúcimi? My v Európe si potrpíme na bezprávie a krutosť, Dejiny nám to ukazujú. Moria krvi našich bratov a sestier ešte schnú na rukách vrahov, ktorí nám už tu zvláčajú nepriateľov z tretieho svete, ktorí nás majú celkom nahradiť. Chceme asi veľa? Sme postrádateľní pre USA a Izrael?

..jedno čo by som rád videl, by bolo aby oni vítači si urobili výlet do Afriky či odkiaľ sem tá lúza lezie a bojovali tam ´proti rasizmu´, a ´xenofóbii´ so svojou bielou kožou na trhu, a nám normálnym by  sa tu hneď istejšie dýchalo.

Emigrantsvo,ktoré je následkom zámerne vyvolanej ´finančnej krízy´  je top ekologickou témou par excellence a dá sa povedať že pokiaľ sa Európy týka je prílev migrantov za prvé katastrofou geografickou, za druhé ekologickou, za tretie ekonomickou, a to nehovorím ani o tom, že Európa nikdy problémy tretieho sveta nevyrieši, že pokiaľ ide o kvantum ľudí, ktoré sem ´môže´ prísť, keď je to vôbec nejak kvantifikovateľné úmerne ku kapacite Európy pre ´asimiláciu´ do nejakej eko-kultúrnej niky tak to bude vždy mizivé množstvo v pomere k objemu všetkých tých Afričanov, Sýrčanov, a podobne. Jednoducho oni sú z hľadiska počtu úspešnejším druhom ako ´biela Európa´. Tiež treba povedať, že historické paradigmy sa menia často aj tým, že hrubí, a menej ´civilizovaní´ ľudia proste čisto svojou menšou ´kultivovanosťou´ zničia veľké kultúry. Spomeňme napríklad ako padol za obeť jednej vulgárnej židovskej sekte Rím.  Európa je krehkým ekokultúrnym systémom, ktorý nie je ako Afrika. Európa Afriku nikdy nezachráni a to ani vtedy keby nám ju tu ´pán´ Soroš dovliekol celú. Naopak je viac pravdepodobné, že Afrika pod čiernu Zem Európu stihne. Alebo, že my Európania skončíme podobne ako Palestínci ako meso na jatky pre Mosad a Izrael, keď sa tejto spolupráci na svojej deštrukcii vzoprieme.

Ovšem je tu ekonomika, a židia si z ekonomického otroka východného bloku, podobne ako z ekonomického otroka z Afriky urobili svoju otázku, a čo do ceny je to jedno a to isté. Ľudské práva prosím?

 

 

 

 

äs

My nie sme les

Populárny ´environmentalizmus´ sa často uchyľuje do popularizovaní svojich perverzných myšlienkových pochodov, a to často útokom na city stádnej verejnosti. Tak ako v prípade takzvaných citových pohnutí ku, ktorým sa  ľud prípade keď sa cíti ´ohrozený´ vie nadchnúť sa to má aj v prípade keď sa ľud núti do nadchýňania sa ´ekológiou´.

Otupené vnímanie ľudu, ktoré je prepínané neustálymi kauzami, zlodejinami, krachmi sociálnych štruktúr, hypotékami, reklamami, a celým radom ďalších lacných špásov, ktoré  ´ľud´ veľa stoja, ani v prípade, keď sa ´ekológia´ predáva v podobe ´environmentalizmu´ na tom nebude inak.

    Slogany typu ´My sme les´ odkrývajú pozoruhodnú plytkosť ľudského zmýšľania, ktoré si chce kúpiť prírodu zvyčajne za babku. Zoberme si ako príklad pre ´lesy´ na Slovensku dve či hneď tri inštitúcie, ktoré tu ako ´My sme les´ s lesmi narábajú a na nich zarábajú  tak aby v ľuďoch bol vyvolaný pocit, že sami s tým na čom sú ako lesy tak ani oni veľa nespravia. Prvou je už spomenutá lesná charita pre chudobných ´My sme les´ ktorá s akousi podivne smiešnou kampaňou zažiarila ako supernova, a nato potom ako zažiarila zdá sa sa po nej zľahla Zem aspoň pokiaľ ide o médiá kde sa jej hlavná iniciatíva a žiarenie vlastne nachádzali a nachádzajú zrejme ďalej v nejakej podobe. Inde som ju zatiaľ ´ žiariť´ nevidel. 

Druhá by bola nejaká Európska únia, ktorá je dávno známa ako genocídny orgán Nato namierený na ´pôvodné európske obyvateľstvo´ tj  ´indoeurópskych Árijcov´ , a kto vie koho ešte, ktorá sa  vo svojom ´boji divokom´ o Slovenské lesy zapája hlavne do sponzorovania vlády SR v dotáciách na drevnú štiepku ktorej výstupom má byť akási zelená energia ´obnoviteľnej suroviny´, ktorou drevo je údajne. Nič na tom by nebolo iné ako fakt, že táto ´obnoviteľná energia´ je stále ďalej čerpaná z dreva, ktoré vláda SR naďalej  nemala tú česť vyhlásiť za strategickú surovinu/veď pre koho aj, keď ľud je mimo ich hru?/

´Energia obnoviteľná´  ktorá  vo forme takzvanej štiepky drevnej je v skutočnosti 22 dvoma kamiónmi živých stromov v každej z biospaľovní denne má navrch a bude v SR zarábať drevobarónom ako Žiga ďalej. Európska únia je im vhodným partnerom v masakri, ktorý denno-denne na plné obrátky točí miliardy.

Stavbu týchto zariadení si slovenskí ´politici´ vydrankali, a aby ich mali deň čo deň čím zatrieskať tam ďalej denno denne pália lesy SR ako v obrovských krematóriách lesov za tunelované peniaze z dotácií aby si pritom týto istí ´politici´ permanentne prilepšujovali o milióny, ktoré ich ´živia´ za našu prírodu, ktorej obeť posúvajú do stratena budúcnosti bez budúcnosti.

Tretím kohútom na tomto smetisku prírodnom je celé spektrum takvazných apolitických mimovládnych organizácií, či orgánov za, ktoré menujem napríklad ´LZ Vlk´. Aj keď sa toto ´lesoochranárske´ zoskupenie často necháva počuť o tom, že ako je ´apolitické´ tak samozrejme to je ´apolitickosť´ selektívna. Sú strany ku, ktorým je apolitické, a sú také ku ktorým si so svojou politickou korektnosťou nezadá. Zoskupenie robí záslužnú prácu napríklad v poukazovaní na skutočne neuveriteľné veci dejúce sa v rámci ´prírody´ v SR. Jedna z informácií, ktorá vypadla z tohto zoskupenia je napríklad tá, že v SR sa rok čo rok ukradne 1 milión kubíkov dreva.

    Toto číslo je skutočne závratné, a predstava množstva peňazí z tohto získaná bežnému daňovému poplatníkovi SR skutočne vzdialená ako druhý svet. Vráťme sa ale k ´My sme les´. Okrem toho, že to nie je slogan nijak originálny vzhľadom na podobné frázy ako napríklad ´My sme Charlie,´ alebo ´My sme Fun Radio´ je samozrejme aj gýčový a populistický. Pokiaľ ide o záchranu lesa a ekológiu môj názor je, že ´ľudia´ byť lesom nikdy nemôžu, lebo ich množenie sa priamo vylučuje s ochranou lesa. Je jasné, že neustály rast ľudskej populácie, ktorý je už dnes na neuveriteľne závratných 8 miliardách je pre ´les´ v akejkoľvek podobe veľmi zlé znamenie.

Nakoľko sa ´strom´ pokiaľ ide napríklad o právo na život nemôže s ľudským právom rovnať tak bude zrejmé, že pre planétu samovražedná rétorika ľudských práv ako je ´právo na rozmnožovanie´, alebo právo na ´emigráciu´ a vysávanie zdrojov cudzích ako napríklad v Európe emigrantmi z Afriky, ktorí pokiaľ sa im tu otvoria brány ´lesom isto nebudú´ povedie k zhoršovaniu situácie lesa na každom fronte.

 V súvise s hore uvedeným my nedá ešte dodať ďalší nechutne nevkusný moment sloganu ´ My sme les´. Nakoľko les sa nedá domestikovať, a ani ´zľudšťovať´ a pokiaľ bude lesom bude vždy divokým miestom, ktoré sa civilizáciou nedá ani skrotiť a ani zlomiť a snáď ani zušľachtiť tak antropomorfné poľudšťovanie lesa a ´snaha´ ukázať les v nejakom ´domestikovanom´ svetle moderných ľudí podľa ktorých by les mal byť nebodaj lesom je ťažko akceptovateľné ako prísľub pre les sám.     

 

 

 

 

Ešte jeden emigrant a uvidíš čo si nevidel

My tu v SR nepotrebujeme ´multikultúru´, ktorou sa myslí, že ´rasovo farební´ žijú s ´bielymi´. My tu dávno máme obrovskú populáciu ´ rómov´, ktorá sa stále rozrastá. Slovo ´multikultúra´ pritom v realite označuje ono perverzné zmýšľanie, ktoré hovorí, že ´rasizmus´ nie je nič iné ako potieranie ´farebných´ a to ´bielymi´. 

Ako ľahké a ako priesvitné, že nie? Biely nemôže hájiť svoju farbu preto, že je biely na jednej strane, lebo to z neho robí ´rasistu´, ale môže biť napádaný farebnými zato, že nie je dosť multikúlturny tj že nie je dosť ´rasistom´, aby uznal ich farbu, a povedal, že  ako menšina / znova opakujem, že čo do počtu na svete biely tvoria 3 %ntá a farební tých 97% rasizmus niekto?/ majú na bielych právo ich diskriminovať s predsudkom rasizmu ako odsúdenia hodných?

Hovorím, že zavedenie pojmu ´multikultúra´ nám v SR dávno nič nového neprinieslo. Mali sme a máme rómsky problém, ktorý je samozrejme aj ekologickým problémom a to nemalým, a to za každej Ficovej vlády, ktorá tento obrovský spoločenský, rasový, alebo  aj kultúrny problém ignoruje ako všetko ostatné s tým,  a nepotrebujeme k tomu ďalšie problémy pre zmenu s ´menšinami´ islamskými, africkými, a inými. Vôbec nechcem multikultúrne žiť to znamená mať svoje práva v hajzly a vôbec sa nechceme poklonkovať cudzím elementom v našom vlastnom dome.

Multikultúra je pojem falošný, je pojmom, ktorý zdôrazňuje biely aparteid, a legitimizuje katovanie bielych pocitom viny, ktorý sami nevytvorili. Ja ako biely Európan predsa nemôžem zato, že naše vlády vraždia bielych ľudí likvidačnými politikami multikultúry, že v SR sa rodí viac rómov ako bielych, že Africké kontinenty sú premnožené lebo biely sú ich nútení sponzorovať dodávkami riže, sóje, že tieto kontinenty ako Afrika, Južná Amerika alebo India sú časovanými populačnými bombami, a ktoré ako také si nezaslúžia ani moju najmenšiu sympatiu,  lebo sú liahňami zla, ktoré v Európe nechceme.

My v Európe od čias Platóna vieme čo je dobro a zlo. Multikultúra je zlo, ktoré naše vlády vytvárajú za vidinou zisku, a moci, ktoré im nepatria. My občania štátov európskych nemáme žiadnu istotu ako tú, že my sme istotou a zárukou platcov daní pre štát, ktorý nám naopak nedáva nič, ale všetko spolu s peniazmi na dane berie. Berie nám dôstojnosť ´multikultúrou´, ktorá je hrubým porušením ľudských práv ´bielych´, a doslova im zatvára ústa skôr akoby na svoju obhajobu v situácii, keď sú do toho brániť sa nútení niečo povedali. Štát nás okráda aj o kultúru, ktorá nie je multikultúrou. My vieme totiž čo to je život popri ´rómskej menšine´. My nepotrebujeme školy kde sa máme učiť multikultúre. Nepotrebujeme žiadne cudzie elementy, ktoré vykrádajú našu vlastnú kultúru a Zem, lebo nám je to politicky korektne nariadené, a musí nám to byť jedno, lebo inak nám hrozia smrťou, ktorá nás v záplave tej cudzoty aj tak čaká.