Defétistická kritika

Keď si niekto chce z ľudí vychovať ekonomických otrokov tak si z nich nevychová pánov.

Kým sú v SR ľudia, ktorí možno trpia komplexom otroka, keď pracujú v otroctve za 400 eu na mesiac tak je určite v SR aj taká vrstva ľudí, ktorým toto panstvo otroctva vyhovuje.

Prirodzený výber otrokov v SR, ale nemá s prírodou a Darwinským konceptom veľa spoločného nakoľko tu ide o metafyziku otroctva tj ´celé pachtenie sa porobeného národa´ je dobre premyslené, a prešpekulované bez neho samého a je to celé o ňom samom.

Kto by si z národov a národných štátov chcel vychovať pánov, a mať v nich nepriateľov teda konkurentov? Konkurencia, ktorá je aj medzi nadnárodnými spoločnosťami, ktoré nerešpektujú ani etnické, ale ani etické princípy je veľká. Legislatíva v SR hovorí, že formulovať zákony na ´etnickom princípe´ nie je dovolené. Vidíme prečo asi. Nadnárodným otrokárov by to nevyhovalo. My nepotrebujeme mená, nepotrebujeme identity, a ´naše´ zástupné demokracie o svojich stádnych otrokoch rozhodne nerozhodujú v rukavičkách.  Sú predĺženými rukami mocností, ktoré si rozdelili svet aby v ňom panovali..

..no, a Slovenskí otroci sú z tých najlacnejších a Fico vie, že konkurencia by musela sa ísť potrhať o týchto ekonomických otrokov, kým otrokári  vedia, že tu majú dvere vždy dokorán. A Fico nás rozhodne nepredáva draho.

Fica rozhodne draho nevýdeme. Národ krotký, tolerantný, vychovaný k poslušnosti, otroctvu s povoľnou náturou, submisívnou mentalitou dobre zodpovedá nárokom EU. Multikultúrny národ bez identity ; jedine, žeby tou bola ona otrocká mentalita, identita ekonomická,   a úplná poroba, národ bezprízorný, orabovaný, ktorého dlh vystúpil na 41 miliárd euro. Kde každý občan je zadĺžený po uši ešte len príde na svet Slovenska krásny.

 

 

 

Zem v tieni Homo

Nevidím budúcnosť Zeme ako zasľúbenú.

Netuším, že ako ľudské zriadenie na tejto Zemi a človekom ovplyvnená príroda dopadne, ale z určitého hľadiska by som povedal, že predpokladám, že ´deštrukcia´ planéty na nejaký čas pôjde určite ďalej. Pozemská príroda, ktorá toho niečo znesie je dávaná v sázku, alebo dokonca braná celkom bez rešpektu.

Boj o ropu, a podobné zdroje sa rovná boju o Zem. Pozemská príroda, ktorá snáď spočiatku histórie Zeme pripomínala raj tak dnes pripomína peklo. Etický rešpekt k prírode, ktorý je opakom deštrukcie a rovná sa tomu, že sa do úvahy berie aj niečo iné ako zlaté teľa ´ekonomického rastu´. Zlaté teľa ekonomického rastu teda princíp aký definuje sa otroctvo do, ktorého je Zem uvrhnutá je ´nedotknuteľné´.

Násilie, či bolesť, ktoré deň čo deň Zem podstupuje je niečo čo si ľudia na Zemi zaumienili konať. Ľudia nevedia od konania upustiť. A Zem, ktorá má hodnotu vyššiu ako ľudia, keď aj všetci dokopy si nezaslúži bolesť, ktorú jej ľudia spôsobujú, lebo nie sú hodní tejto bolesti. Ľudia  by si zaslúžili bolesť, ktorú Zemi spôsobujú sami, ale oni bolesti jej hodní nie sú.

Takto by som v skratke definoval filozofiu reálnej ekológie, ktorá je o bolesti Zeme. Bolesť Zeme, ktorá je spôsobovaná človekom je neopodstatniteľná jeho konaním, alebo jeho činnosťou. Že však človek má svoje dôvody na ničenie je isté. Reálna ekológia sa snaží o nemožné. Pretože človek je so svojou vierou v pokrok ekonomického rastu a jeho ideál v podobe zlatého teľaťa sám a táto viera sa rovná deštrukcii Zeme, ktorá napreduje by som povedal, že nakoľko človek má všetky dôvody pre túto vieru tak z nejakých príčin sa deštrukcia nezastavuje, a poľavuje veľmi málo. Reálna ekológia je oproti tomu zdôvodňovaná nezdôvodniteľnosťou prvej viery.

Prvá viera je viera antropocentrická.  Človek je sám sebe pánom. Sám sebe je pánom, ktorým je od prírody. Človek ako predátor má vieru v ekonomický rast, a v pokrok svojho druhu, ktorý predstavuje v jeho chápaní budúcnosť akú si sľubuje od seba. Človek si od seba sľubuje, že Zem v jeho otroctve bude slúžiť všetkému jeho pokroku, že Zem bude slúžiť napríklad aj ako odpadkový kôš ton odpadu, splašiek, že vzduch bude otravovaný dioxínmi, a voda, či Zem toxínmi. Človek spoločenský stvoril spoločnosť, ktorá tvorí enormné rozdiely, a enormné problémy.

Moderná bublina vyvatovanej humanity dostala už rôzne mená ako samovražedná, alebo sebadeštruktívna. V tieni deštrukcie, ktorá na plné obrátky denno-denne pokračuje je dnes Zem, a jej krása pomaly, ale isto upadá. Denno-denne prekračuje deštrukcia Zeme všetky mysliteľné medze. Človek na Zemi, ktorú deštruuje  vrhá príliš veľký tieň o tom, aby niekto o ňom nepochyboval.

Práve týmto tieňom je myslené to čomu sa vo viere reálnej ekológie hovorí ´ľudská nátura´. Samovraždený tieň toho čo človek nechce, aby vyšlo na svetlo. Ľudská nátura je však denno-denne vynášaná na svetlo v podobe jej činov. Ľudská nátura, ktorá sama stojí v ceste k  v ochrane Zeme je tým obrovským tieňom do, ktorého je Zem uvrhnutá.

 

ĽSNS a rasista ako kódové slovo pre biely blbec.

ĽSNS si  v SR ´niekto´ dovolí označiť ako rasistickú a dokonca fašistickú stranu.  Nebudem toho ´niekoho´ menovať, lebo  odpadu ľudstva tu nejdem dávať priestor momentálne, ale poviem niečo málo o tejto bizarnej vskutku nálepke ´rasista´ vzhľadom k ĽSNS.

Nakoľko ja sám otvorene sa považujem za ´rasistu´ lebo ´rasa´ je niečo v čo verím, a to rovnako tak ako sa niekto kto verí v Boha považuje za  ´veriaceho´, a to aj v prípade, že sa mýli, a Boh vskutku neexistuje. Samozrejme ide v prvom a neposlednom rade o ´vieru´ a ja nikomu do svojej hlavy vstupovať nemienim dovoliť aby mi odtiaľ vyhadzoval slová ako ´rasizmus´ a podobne.

Brániť sa ako to páni ´politici´ z ĽSNS robia proti slovu ´rasizmus´ považujem za skutočne výsmech akejkoľvek slobode prejavu a o ´demokracii´ na tomto mieste tiež radšej pomlčím. Avšak chcel by som povedať ešte na margo rasizmu jedno. Rasista je u mňa aj človek, ktorý zaznáva svoju rasu a ktorý sa nepriznáva k tomu kým je. Niekto kto sa bráni pojmu ´rasista´ je jednoducho posraný zbabelec, lebo tým, že popiera rasistu v sebe to znamená, že pohŕda rasou akou je tak sa jeho rasizmus obracia voči nemu samému a buď je to debil, alebo ako som spomenul ´posraný zbabelec´. Nechce priznať ani farbu a ani identitu. V starovekých kultúrach Japonska, Grécka, a iných ´kultúrach´/ dnes absolútne nedovolený pojem pre čokoľvek/  by takéhoto blba hneď zavesili za vajcia do prievanu.

No a teraz k tomu výsmechu ´rasistického´  ĽSNS. Táto strana silno apeluje na ´bielych´ ak aj to priamo na plnú hubu nehovorí, aby sa zmohli proti ´cigánskemu extrémizmu´ a ´parazitizmu´ a podobne. Stavia na tom svoje politické body a v prípade jej najhorlivejších ´vlastencov´/ indivíduum Mazureka/ aj image. O čo sa tu, ale hraje naozaj? A kto z koho robí ´bieleho užitočného idiota´? Uviedol by som  na pravú mieru absolútne zavádzajúce tvrdenia ĽSNS o ´majoritách´ a ´minoritách´. ´Bieli Slováci´ teda ´ nerómovia´ nie sú ako to ĽSNS prezentuje verejnosti ´majoritnou spoločnosťou´. Pokiaľ nepovažujeme ´cigánov´ za Slovákov a v tomto prípade by som ich vynechal tak ´bieli´ Slováci či vôbec ´beloši´ tvoria v Európe a svete oproti farebným absolútne mizivú minoritu. Teraz pre doplnenie; v Európe existuje cigánska diaspora, ktorá sa tiahne cez Maďarsko, Bulharsko, Albánsko, Rumunsko, Taliansko, Rusko prakticky Španielsko všade, kým Slováci sú aj vo svojej vlastnej krajine TOUTO ´MINORITOU´ POMALY , ALE ISTE VYTLÁČANÍ DO ZABUDNUTIA. Skutočne bieli, ktorí si neuvedomujú tieto jednoduché súvislosti sú blbší ako tí degeši a mali by sami skákať do plynu na čele snáď nechcem menovať s akými ´rasistami.´ V ústach ĽSNS je ´rasista´ snáď kódovým slovom pre blbec a výsmech do tváre každému bielemu Slovákovi.

A znova opakujem! Nedajme sa nachytať keď hovoria, že ľudí nerozdeľujú podľa farby, lebo podľa ´farby´ sme na papieri všetci Slováci a tým papierom je ´legislatíva´ SR, ktorá zakazuje zákony formulovať na ´etnickom princípe´ tj aj na princípe ´slovenskom´.      

Čiže pre všetkých bielych idiotov aj neidiotov, ktorí dočítali ´až sem´ tak Vám hovorím, že ´rasizmus´ ak chcete je aj to, keď Vám niekto zakazuje byť rasou, ktorou Ste, a škatuľkuje Vás ako minoritu, a majoritu, ktorá vlastne nie je ani ´biela´ a ani ´čierna´ a dopĺňa to tým, že je mu vlastne jedno či Ste bieli, žltí, modrí len ak Ste ´slušný ovčan´- ak sa nejaké to iniciatívne blbé indivíduum z ĽSNS oháňa proti globalizácii a podobne, ktorá je samozrejme nič viac a nič menej ako hokus- pokus s ľudskou identitou tak často pod maskou politickej korektnosti ´antirasizmu´ je za tým snaha zmazať z povrchu zemského ´rasy´ v pravde naozaj nežiadúce ako tá naša slovanská. Hovorím nevedomosť ĽSNS neospravedlňuje.

Nenechajme teda zo seba robiť užitočným idiotov, keď sme bieli Slováci, a máme slovenský pôvod tak nato, by legislatíva ´Slovenského štátu´ mala brať ohľad hlavne v dobe, kedy sa už niektoré národy v Európe z toho cudzieho farebného zovretia ani nemôžu hnúť.

Za rasistický výraz ´farebný´ sa ´farboslepým´ neospravedlňujem, a s ich apolitickosťou, a politickou korektnosťou mi riť nech vytrú.  Ja som tu doma! Na stráž!.      

Syndróm rovnakých ľudských práv ; je človek vec?

Syndróm je pojem, ktorý tvorí niekoľko symptómov. Syndróm je tvorený symptómami. Ak by som si to mal sám predstaviť že ako by to vyzeralo; vezmem napríklad syndróm vyhorenia. Tak symptóm syndrómu vyhorenia môže byť ´únava, strata záujmu, spánok dlhý alebo vyčerpanosť nervovej sústavy´.

Akými symptómami by sme asi tak tvorili syndróm ´rovnakých ľudských práv´? No povedal by som, že pokiaľ ide o Európu tak podobné by boli. Respektíve by falošnosť rovnakých práv pramenila z rovnakých príčin.

Európa po  mnohých stránkach je unavená, a doráňaná. Európu vyčerpávajú vojny, či to boli bratovraždené vojny z nedávnej histórie, či je to občianska vojna vyvolaná na Ukrajine, či sú to vojny, ktoré vedú Čečeni, alebo vojny teroristov obecne, či vojny v uliciach plných migrantov, či nútené vojny NATO a OSN na Európskej pôde. Tieto symptómy Európy tvoria syndróm jej vyhorenia. Európa do tla vyhára a jedným zo symptómov tohoto vyhorenia a tlenia sú práve takzvané ´rovnaké ľudské práva´, ktoré pre Európu znamenajú práve to, že sama stavia na roveň inferiórnych, že sa s jej cenou kupčí v Svetových bankách, burzách Wall Street a vôbec na ´voľnom trhu´ rukou trhu, ktorá drží  samopaľ.

Vidíme obrovské zlyhanie a absolútne nekorektnú tj neférovú ´politickú korektnosť´ politikov rýchlej ruky trhu so samopaľom, ktorí svojou falšivosťou a prachsprostým poklonkovaním cudzej mocnosti v podobe USA servílne dávajú životy nás Európanov v sázku, a predávajú nás pod falošným zdaním toho, že sa nám dostalo šťastie byť akýmsi ´vykúpením´ pre tretí svet, že máme akúsi zodpovednosť, ktorá sa prakticky rovná vine za ´stav sveta´, ktorú musíme napĺňať, a podľa, ktorej sa musíme chovať.

Bez ohľadu na katastrofálny stav sveta, ale Európa trpí syndrómom rovnakých ľudských práv, ktorý sa rovná nulovej zodpovednosti voči stavu seba samej, ktorý je bol Európe vnútený cez akýsi abstraktný ideál neosobnej zodpovednosti za vinu aká sa nám dáva zato, že tu vôbec ešte sme. Áno táto vina ide tak ďaleko, že sa nám hovorí, že nie len, že čo do počtu už nestačíme ako sa rozmnožovať tak byť ´ekonomickými otrokmi´, ale že zato, že tomu tak je, že sme čo do počtu ´menšina´ sa máme ešte ako ´vetšina´ v zmysle akejsi šialenej vpravde ´politickej korektnosti´ uspokojiť s tým, že sme papierová vetšina v skutočnosti menšina, ktorá bez prílevu emigrantov si na seba už ani nezarobí, a ani neprežije. Veď kto by robil na nemecké dôchodky, keď Nemci vymierajú napríklad? No logika toho celého mi príde byť ako podobne obskurná ako keď sa v prípade rôznych tovární za komunizmu v ČSSR vybudovaných a vysoko prosperujúcich po ´zamate´ začalo hovoriť, že tie si na seba nezarobia a preto ich treba predať do rúk kapitalistom zo západu. Nemá Európa práve problém preto, že sa jej vnucuje živiť celý tretí svet? Nakupovať banány a pomaranče z každej piče a nevyrobiť ani dosť jedla pre svojich obyvateľov a výmenou zato, že nám USA nevyhlásia ekonomické embargo?

Ale ľudia zamyslime sa. Kam došla perverzita myslenia elít tohoto buzerantského režimu demokracie a slobody, keď hovoria, že ľudia Európy si na seba nezarobia ,a nezarobia na svoje deti, a preto musia byť vymenení Afričanmi? Čo sme snáď vecami? Nemajú naše deti právo na ich Zem a potravu vetšie ako africký migrant?

 

 

Afrikanizovaná Európa; rasistove nové šaty

My Európania, alebo my pohania. Nemajú nás radi na tomto nešťastnom svete. Sme pohanmi telom a aj dušou. Keď za čias vodcu Adolfa Hitlera boli ľudia svedkami ´arizácie´ tak sa tento fenomén mohol javiť ako zástupný fenomén pohanstva. Prečo? No v prvom rade šlo o vendetu. Totiž kresťanstvo si nad pohanskou Európou uzurpovalo svoju moc, ktorá nad ňou vládne 1500 rokov. Kresťanstvo sa snažilo vytrhnúť európske  korene a sabotovať Európsku pohanskú civilizáciu v minulosti ako to činí dnes, keď sem zo svojich púští kde vzniklo ťahá bezprízorné milióny, ktoré vykorenilo pre zmenu tam.

Ovšem pravdou je, že sa nás kresťanstvo snaží balamutiť, že sa tak deje vinou Islámu, a ´Jihadu´, ale nebol to ani Islám a ani Jihad, ktorý vyvolal vojnu v Sýrii, Afganistane, a Lýbii,či Iraku, ale práve fundamentalistické kresťanské USA s hojnou podporou z Európy. Keď Adolf Hitler ´arizoval´ Európu tak ju iba navracal jej koreňom, kde árijci ako kresťanstvom neinfikovaní národ a rasa znamenali hodnoty, a vznešenosť kultúry.

Čo robia dnešní kresťanskí ´dobrodinci´? Tí dnes Európu ´afrikanizujú, islamizujú´či inými slovami násilím obracajú znova na svoj obraz. Adolf Hitler sa Európu snažil vytrhnúť zo spárov cudzích vplyvov, ktoré pod maskou falošného súcitu tvoria neuveriteľné škody, a plodia násilie, ktoré stojí slobodu všetkých, ktorí sa museli pred týmto režimom skloniť do krvi.

Časy Adolfa Hitlera sa dnes v mejnstrímovej politike v, ktorej má napríklad ekológia posledné miesto, a to ak vôbec nejaké sa ´chápu´  istými pánmi pri moci dneška ako ´liberálni demokrati´ a podobní kati ako násilné v tom, že Adolf Hitler ´arizoval´ či ponemčoval Európu. Pod ťažkotonážnou váhou médií, ktoré patria vyvoleným sa dnes pranieruje arizácia, a ´národný socializmus´ odsudzuje ako ´rasová ideológia´ kým sú to práve dnešné časy kedy sa nikto neunúva ani skrývať, že Európu afrikanizuje, islamizuje, skresťanšťuje, či depopulizuje od rasy indoeurópanov teda pôvodnej rasy Európskej, a túto lenivosť tento hrôzostrašný stav vôbec skrývať ešte nazývať ´slobodou multikultúry, rasovou znášanlivosťou´ a podobne.

No isté je, že tí, ktorí umierajú v teroristických vojnách paktu USA a NATO by o ´rasovej znášanlivosti´ vedeli, keby ešte boli medzi nami viac povedať ako ja pohodlný Európan, ktorý huhňná a hňahňá svoje mentálne zárezy sem do ekoblogu.  Avšak jedno je isté. A to jedno by som odkázal ľuďom, ktorým ´liberálna demokracia´ ide pod nos a nepáchne ešte stále po mŕtvole humanity, ktorou naozaj je. Ak si Vaši mocipáni dovolia osočovať niekoho za arizátora a teda ´rasistu´ tak my, ktorým sa multikultúrny útlak a beznádej nepáči máme plné právo nazývať rasistami tých, ktorí našu Európu ´afrikanizujú´ pod trápnymi slovíčkami ako ´multikultúra, sloboda, a antirasizmus´. Európania nebudte predsa smiešni; toto je rasizmus najčistšieho a najhrubšieho zrna a to zvlášť preto, že odmieta svoje meno, a hovorí si ´multikultúra.´My v Európe predsa vieme to o čom si Sokrates myslel že nevieme a čomu had kázal ´učiť sa, učiť sa, učiť sa´ ; my vieme čo je dobro a čo zlo.

 

 

Beh na dlhú trať sebazničenia; sviatok multikultúry

Narodiť sa do doby ako je dnešná, a mať všetky jej pervezné sklony. Všetko do seba cudzie vziať a asimilovať.Takto nejak Nietzsche definoval ´otázku sily´, ktorá je podľa jeho slov ´iba jedna´. To znamená mať všetky zvrátené,cudzie,  a choré rysy svojej doby, ale dokázať ich v sebe prekonať, a premostiť. V záplave cudzieho sa zorientovať a prekonať vplyvy, ktoré sa zdá stále silnejú.
Z iniciatívy vlastnej sebe vlastného blbca, by sa dneska možno dalo nazvať toto uvažovanie, ktoré hovorí z duše Nietzscheho. Kam tým, ale naozaj tento chmurný Nemec mieril? Čo myslel tými dobovými zvrátenosťami a cudzím? Čo vôbec znamená byť ´dieťaťom doby´ svojej? A kto je ten kto v sebe prekoná toto dieťa doby?

Hovorí sa o dobe, v ktorej žijeme, že je rýchlou  dobou, že je dobou, ktorá akceleruje. Keď túto otázku uvediem na ´správnu ekologickú mieru´ tak akceleruje nevídane, ale v tom najhoršom zmysle slova možnom. Doba totiž akceleruje v brutálnom a beštiálnom drancovaní okolitého sveta, a v brutálnom zasahovaní do ´slobody´ teda životného priestoru všetkého živého vrátane človeka.

Keď sa do Európy navalí x-miliónov bezprízorných afrických stagnátov v najlepších rokoch nato, aby tu ´zvyšovali pôrodnosť lenivých bielych Európanok´ čo začína tým, že ich najprv ako cvične preťahujú znásilňovaním tak je to neuveriteľne krutý zásah do životného priestoru pôvodného obyvateľstva, do ekosystému Európy, a do kultúry Európy. Povedať, že tu tento africký zverinec prichádza ako ´kultúrna vložka´, je skutočne niečo nevídané, a je to lož, ktorá naozaj vrhá na demokraciu veľmi zlé svetlo.

Po skúsenostiach, ktoré s týmito cudzími elementami sú,je zjavné toľko, že to je práve naopak. Nie Európania ich robia kultúrnymi, ale oni ako ´menej civilizovaní´, ako hodnotovo na inom stupni vývoja lámu Európanov na svoj obraz často vedení čírou sprostou svojich inštinktov, a zaostalosťou svojich nátur. Treba povedať, že ale na obhajobu stupidity  Európanov, že je to však aj ich zásluhou, že títo ľudia žijú. Klamaní kapitalizmom a demokraciou totiž Európania pristali na hru globalizácie, ktorá Afrike, a podobným krajinám vychádza preochotne v ústrety v podobe akejsi charity, a štedrosti kedy sa rôzne ´humanitárne a ľudskoprávne´ organizácie cez žmíkanie ťažko zarobených európskych peňazí snažia tieto nalievať do krajín, ktoré sú kultúrne a hodnotovo celkom inde ako Európa. Táto falošná charita a rozsudok smrti vynášaný nad Európou je to čo robia kresťanskí misionáry, a ich židovskí slobodomurárski bratia, a to pekne po poriadku v demokratickom sviatku ´multikultúry´.

My Európania sme deťmi svojej doby, a oni Afričania sú deťmi ich doby. A sviatok multikultúry je to čo nám prináša doba, ktorá je pre mnohých na Zemi len ťažko prekonateľná. Ťažko prekonateľná v akcelerácii vyhladzovania druhovej rozmanitosti, v akcelerácii zamorovania oceánov plastami, a podobne. Svet multikultúry je to čo nám naša doba priniesla a tento svet je tiež to čo musíme v sebe prekonať, lámať a zničiť. Pokiaľ USA a Nato, ktorých súčasťou sme a, ktoré sú súčasťou nás zavádzajú svetový poriadok tak, že všade šíria vojnu, krv, bolesť, krik,a utrpenie v podobe  vojen ´proti terorizmu´ tj akémukoľvek odporu, ktorý sa voči nim zmáha, keď zavádzajú tento poriadok mečom a ordinujú krv a železnú pesť na oko tak my sme tí, ktorí výmenou zato dostávame ´multikultúru´ ako´mier.´

Totiž aby som bol konkrétny. Multikultúra neprichádza k nám ako nič organické, a sebevlastné. Multikultúra je násilím páchaným na ľuďoch v každom kúte na svete. Ľudia sú denno-denne konfrontovaný so záplavou cudzieho, a bolesťou toho cudzieho.Násilie má neuveriteľné podoby, a multikultúra je jednou z podôb násilia, ktoré znamená prelievanie krvi nevinných. Brutálneho vojenského zásahu v  Sýrii, alebo Afganistane, či Iraku bolo zapotreba nato, aby sa do Európy mohli nasáčkovať neznáme a cudzie živly, ktoré výmenou za smrť mnohých nevinných tam sú vykupovaní tu ako ´noví konzumenti, ako noví pracanti, a ako noví Európania´, ktorí nie ako civilizovaní prišli zmeniť barbarský svet, ale, ktorí ako barbary prišli zmeniť svet civilizovaný.

Multikultúra je oslavou násilia a bolesti a prináša obrovské obete na životoch, a to nie len ľudských. Vojna sama je ranou pre ekosystémy, a taktiež celá tá humanitárna fraška okolo toho ´zachraňovania, prerozdeľovania, a hendlovania´  Tento súcit Európania s cudzími elementmi je bezcitnosťou s Vami a s Vašou kultúrou, ktorá rozsieva teror a smrť tam kde prichádza. Nemyslite si, že emigranti Vás budú za ich násilné vysídlenie, ich zničené krajiny a porobené životy sem chodiť milovať. Uvedomte si, že prichádzajú aby Vás odstránili.

Samotný súcit s cudzími ako fraška demokracie skutočne až neuveriteľná.

Onen život v slobode je bezvládie; sloboda ako kúpna sila

Zrovnaný so životom, ktorý je inde. Hovorím si za poslednú dobu, že môj život musí byť inde. Kde kade chodím aby som hľadal iný život inde. Na druhú stranu Nietzsche povedal, že život je vždy len jeden a vždy ako ten istý jeden sa opakuje. Kto vie odkiaľ sa berie, keď je vždy ten istý, ale keby bol iný bral by sa od inakadiaľ? Bude to tak, že vždy ten istý život sa berie odtiaľ? Ako tu odtiaľ? A kde je to tu odtiaľ?

Ako zrovnať život so životom? No včera len som zaspával pri programe Václava Moravca Fokus, kde sa riešila ekológia tvz ´vymieranie druhov´ medzi inými. Rétorika programu sa točila okolo toho, či človek je parazitom alebo predátorom. Či je vrcholom ´tvorstva´, alebo je jeho ´parazitom´. Čo znamená, keby aj vrcholom tvorstva bol? Že je od prírody pánom tvorstva? A keď je ním od prírody tak ako môže inak? Môže snáď žiť iný život inde ako tento tu, ktorý mu príroda dala, aby žil, alebo je v jeho silách resp v silách jeho ´nurture´ sa zo života od prírody vymaniť a zmeniť niečo a žiť inak ako mu diktuje prírodný svet parazita a predátora v jednej osobe?

Vlastne prečo by nebol oboje? Od prírody je jeho nátura vysadená na vrcholové predátorstvo, a sám sebou človek je šialeným parazitom k tomu. Má niečo aj v zmysle nátury, ale aj v zmysle kultúry. Jeho kultúra ho učí ako kultivovať svoje predátorstvo svojím parazitizmom, tj ako spojiť príjemné ´zabíjanie, lynčovanie, drancovanie´ s užitočným tj ´nazývaním to humanitou, láskou k prírode, a spolu s tým vyťažovaním maxima z toho prvého´?

Podľa Nietzscheho sa život opakuje, lebo je vždy rovnaký do slova a do písmena je vždy jedným a tým istým životom. Tento život sa musí stále prekonávať, aby sa nestalo, že sa nezopakuje znova niečo v absolútnej zhode s tým ´predchádzajúcim´ životom. Vtip, ale je v tom, že ak je život vždy jedným a tým istým je ťažko možné povedať, že ktorý z večne sa opakujúcich rovnakých životov bol skôr. Žiaden zdá sa nebol skôr, a preto, keď je to vždy jeden a ten istý život je vždy skôr neskôr vždy prvý a posledný, lebo v časovej následnosti sa nedá povedať, žeby niečo    mohlo rozhodnúť ktorý predchádzal, ktorému. Vlastne je tak dosť dobré možné, že žiaden nepredchádza žiadnemu a že život sa proste rovná životu. Že nemá iný zmysel, že nie je iný život, a že zmysel je jeden a ten istý, ktorým je vo svojej podstate ´Žitie´ nezmenené, ničím, nikým, nezmeniteľné, ktoré je vždy tým čim je, bolo, a aj bude vždy tým istým.

  Ako sa nato pozerajú asi druhy, ktoré vymierajú? Ktoré v rukách humanity vymierajú? Na ten vždy jeden a ten istý človečí život? Relácia v konci prešla do určitej defenzívy človeka, kde sa diskutovalo, že ´kde sa v človeku´ berie zlo? Poukazovalo sa na masových vrahov, ktorých pohnuté osudy sa rozoberali. Popri akýchsi apologetistických konštatovaniach, že humanita vlastne nemôže a ani nevie inak ako ďalej vyhladzovať milióny a milióny druhov denno denne rad radom sa išli roniť krokodílie slzy s tým, že to nejde zmeniť, že humanita nikdy alebo aspoň teda v blízkej budúcnosti, kedy vyhladzovanie vymierajúcich druhov ďalej pôjde nebude schopná s tým niečo robiť, lebo proste nevie čo.

Sám som si pre seba myslel zhruba toto; prečo humanita vnucuje každému tvoru na tejto planéte ´slobodu´? Prečo máme slobodu, ktorá hovorí, že nesmieme slobodu nemať, že musíme robiť presne to čo robíme a presne tak ako to robíme, lebo inak zrádzame nejaký pofiderný ideál slobody? Nejde si spojiť dve a dve dohromady, že sloboda k čomukoľvek pre osem miliárd ľudí-vrcholových parazitov na planéte je absurdná? Nedávalo by zmysel krotiť svoju humanitu aspoň pokiaľ ide o základné ohľady k prírode ako ´emisie, rozmnožovanie, odlesňovanie, obžerstvo, a charita tretieho sveta´? Viete Nietzsche bol toho názoru, že ´plavá beštia´ sa v zverincoch nezušľachťuje, že človek, ktorý je od prírody nejaký sa nedá ´kultúrou, alebo výchovou´ zmeniť tak aby zodpovedal nejakým príliš ´ušľachtilým´ normám. To, ale hovorím o kultúre, a výchove, keď aj on použil slovo ´zverinec´ čím myslel samozrejme, že keď kresťanskí ´vierozvestcovia´ odchytávali po lesoch germánov, keltov, alebo starých slovanov aby ich zatvárali do zverincov a ´poľudšťovali´ tým nemenili ich povahu, ktorá šľachetná už je. Práve ich šľachetný a divoký charakter nemenili, ale ničili, a to tým, že im išli vnucovať niečo cudzie, že im išli vnucovať ´slobodu byť zavretými v klietkach, že im išli vnucovať kultúru zatuchnutých kresťanských kostolov,´ a ´ výpary idealizmu´, ktoré s ich divokými a šľachetnými pudmi nemali čo činiť.

Dnes sa nám vnucuje podľa môjho názoru čosi podobné. Dostali sme slobodu, ktorú máme chápať ako najkultúrnejšiu komoditu. Nehovoriac o tom, že ´kultúra´ sama je komodita, že sloboda je braná ako vec, alebo niečo čo niekto môže niekomu dať, alebo vziať. Sloboda ako čerešňa na torte prenádhernej demokracie. Bez slobody si nevieme predstaviť život. Aj keď žijeme v dysfunkčom štáte, ktorý keby došlo na chleba lámanie nás ani nenakŕmi, aj keď nám vládnu ľudia, ktorí by ani sebe samým nemali vládnuť z bezpečnostných dôvodov, aj keď sa od nás očakáva, že slobodu si budeme ceniť ako najvyššiu hodnotu, aj v prípade, že nám jej ju netreba, lebo za tú si nemôžeme nič kúpiť tak nepochybujeme, že sloboda z nás urobila čo sme? Nie príroda , ale ani naše pudy, ale samotná sloboda, ktorá je vecou kultúry na jej vrchole?

Za slobodu si nekúpime nič a ani sa za ňu nenajeme. Je zaujimavé sledovať, že v kapitalizme má všetko svoju cenu, ale o slobode sa hovorí ako o niečom čo sa nedá doceniť, lebo je samým princípom toho ako funguje ´demokracia´, a ´kapitalizmus´. Je to princíp kapitalizmu, a princíp demokracie? No viete, ale ako to je, že sloboda sa nedá nariadiť, lebo by to nebola sloboda nie? Inými slovami nemôže sloboda vládnuť, lebo už nie je slobodou.

Sloboda teda je vo svojej podstate ´bezvládie´.

My ľudia sme svoju slobodu nevyhrali v lotérii. My svoje bezvládie žijeme za cenu svojho zotročenia. Pretože ak v demokracii a kapitalizme vládne ´sloboda´, tak pod rúškom tyranie, ktorá je nevídaných rozmerov. Plač nad tým, že sa druhy nedajú zachraňovať, alebo ďalej nekynožiť je iba divadlom, ktoré nedovolí pripustiť ten jednoduchý názor, že len v kapitalizme je sloboda definovaná ako absolútne nedotknuteľná hodnota, ktorá sa odvíja od ´rastúcej životnej úrovne´ občana, ktorej hybnou silou je ekonomický rast v podobe zotročenia toho občana, alebo jeho absolútnej poroby režimom konzumu. Avšak ako som už povedal; sloboda nie je nedotknuteľná zvlášť nie ako ´ princíp samozvaného vládnutia´. Sloboda nie je princíp podľa, ktorého by sa dalo vládnuť.

A teraz milý čitateľ, keď si dočítal ma až sem, by som Ti vnukol si položiť otázku, ktorú keď si si ešte nepoložil možno je čas. Ako vidíš svet ´moderných demokracií´? Zdá sa Ti, že v nich rozhoduje sloboda? Pod rozhodovaním myslím samozrejme ´vládne´. Zdá sa Ti, že životy ľudí, ktoré majú byť podľa  princípu ´zvyšovať spotrebu= zvyšovať úroveň životnú´ /tj ´slobodu´/ nie sú týmto princípom ovládané a zotročované? Že nie sú zotročované životy všetkých zvierat, ktoré žijú, stromov, a rastlín? Môžem chápať slobodu ako kúpnu silu?  Kapitalizmus hovorí, že sloboda je hodnotou najvyššou, lebo maskovaný ´slobodou´ tento režim útočí nato čo v skutku by malo byť nedotknuteľné. Útočí na dažďové pralesy, na klímu, na genetiku, alebo na ´právo na život´. Vieš si môj milý čitateľ predstaviť, že v kapitalizme sloboda znamená brať život? Kým sloboda a demokracia sú bránené tak zato musia ľudia ísť dole v krvi?

Americký militarizmus v zahraničí zabíja pod rúškom ´prinášania slobody´ a ´demokracie´ zomierajú ľudia v Afganistane, Iraku, Sýrii, Lýbii, a inde. Pod tou istou rúškou sa konzum spotreby a životnej úrovne ekonomických otrokov ´zvyšuje´ čo destabilizuje  druhovú rovnováhu na Zemi, zabíja druhy, ničí vodu, vzduch, a zamoruje pôdu na tisíce a tisíce rokov. Kapitalizmus vo svojej perverznej ideológii ´slobody´  nezastavuje výrobu ani keď to znamená, že svoje produkty zničí, ani keď to znamená, že zničí pritom všetko vôkol, aby tak dokázal ´slobodu´, ktorá je nad Zem.

Svetovláda slobody?

Premnožený vrcholový predátor

Je mi s podivom, keď slýcham, že ľudia niečo ´zachraňujú´…Ľudia, ktorých je na tejto planéte osem miliárd zachraňujú ´lesy, ryby, stromy, slimáky´.. ako ich to napadlo? Že niečo zachraňujú?

Nie je to ľudská domýšľavosť, ktorá pri ´vrcholovom predátorovi´, ktorým človek je, ktorý sa premnožil sa namýšľa, že niečo okrem svojej rite holej ´zachraňuje´?

Alebo si človek pri svojom ´zachraňovaní´, ktoré nikdy samozrejme nestačí tempu ničenia myslí, že keď už nebude čo ´zachraňovať´sa nakoniec zachráni sám?

Že keď nebude ani jeden strom, ani jeden mrak, ani kvapka vody,  že človek, ktorý ako posledný vezme sa aby sadil vytrhnutý strom života nazad do Zeme? Že na jeho záchranu samého postačí, keď bude posledným z posledných, ktorých záchrana ho spasí?

 

Morálne pravidlá klanu;nepriateľ môj neverím, že si nebol vyrobený pre mňa.

Otázku, ktorú Nietzsche kládol bola otázka sily. Nietzsche povedal, že otázka sily je iba jedna; mať všetky chorobné znaky storočia a doby a dokázať ich v sebe prekonať, asimilovať. Ďalšia z veľkých otázok, ktorá tohto mysliteľa trápila a, ktorou začnem je otázka vôle Európy, ktorá v záplave práve toho neasimilovateľného má so sebou čo robiť.. 

 Podľa Nietzscheho  je treba Európu postaviť  pred rozhodnutie či jej vôľa chce zánik.  Toto rozhodnutie má byť vyvolané proti všetkému v čo sa verilo, v čo sa vkládala dôvera, čo sa považovalo za sväté.

A presne to sa dnes s Európou deje, lebo všetky hodnoty európske, kultúrne, všetky normy, všetko sväté, všetky spoločenské európske štruktúry, všetky systémy, a všetky pravdy sú na pranieri. V Európanoch sa zámerne vyvolal pocit, že sa majú začo hanbiť, že ich civilizácia je vskutku zlá, lebo ´porušuje práva´, lebo vznikla násilím, kolonizáciou. Zato musíme pikať, kajať sa a prosiť od tretieho sveta odpustenie, musíme svojich nepriateľov milovať, aby nám odpustili, a potom nás vyvraždili. To si samozrejme necháme, lebo si zato sami môžeme. Ovšem hovorí sa nám A, ale nepovie sa B. Jedným z bodov B je napríklad to, že tí, ktorí majú na svedomí intrúziu tretieho sveta do Európy sú tí istí, ktorí proti nám poštvali tento svet, ktorí nám vyrábajú nepriateľov. Chobotnica klanu svetovlády určila, že ´rovné práva´ majú byť ponechané všetkým v treťom svete do vtedy kým sa v ideálnych mierach nenamnožia, aby sme mali dosť nepriateľov, ktorých môžeme ´milovať´, aby nám tí nikdy nedošli,a aby nám ich navyrábali  koľko to len pôjde, aby tých nepriateľov nebolo málo nám slúžia rovné práva, ktoré platia na celý svet  bez rozdielu.

Ovšem rozdiely existujú. Európa je kultúrny civilizovaný svet, kde napríklad je pôrodnosť dávno pod kontrolou na obrovský rozdiel od Afriky. Povedať preto, že africká žena má rovnaké právo na bezpočet detí ako ma žena Európska je hrubým porušovaním  ľudských práv, tj ´európskych´ s dovolením, a to nemyslím práva sily, ktoré od prírody máme teda ´právo silnejších´, ktorými sme v Európe vždy boli a budeme./dnes s veľkým otáznikom zániku pred, ktorým stojíme/

Je to naše dobro, ktoré chce ospravedlnenie od ich zla.Keď sa zastavím pri slove etika na chvíľu aby som vysvetlil, že znamená ´objektívnu spravodlivosť´, ktorú si však z nejakého dôvodu osobilo Nietzschem toľko kritizované kresťanstvo,ktoré tejto svojej ´etike´, ale razilo vlastnú cestu musím dodať, že morálne pravidlá klanu svetovlády =kmeňová etika orientálneho otroka kresťanstva menom Ježiš. Cesta kresťanskej etiky ak chcete je cestou ´orientálneho práva silnejšieho´. Ide o takzvaný ´orientálny kódex cti´, ktorý v kresťanmi porobenom svete dostal svoj konečný výraz na ´kríži´. Naša budúcnosť bola ukrižovaná a zomrela. Avšak nato, aby niekto mal právo silnejšieho ho musí ak silnejší nie je vziať skutočne silnejšiemu načo slúži nezriedka práve ´rovnaké právo´. Toto právo je právo na porobu.

Nakoľko ´rovné práva´ majú bez ohľadu na svoju populárnu ´interpretáciu´ iba jeden zreteľ, ktorým je práve zničenie ´práva silnejšieho´ sú v rukách ich strojcov javom, ktorý stavia práva Európanov pod práva všetkých tých nesvojprávnych orientálnych cudzích živlov, ktorými kresťania kolonizujú Európu znovu a znovu. Čo sa začalo orientálnym otrokom nabitým na kríž zrejme bude pokračovať nabíjaním na kríže nás, ktorí máme byť ´spasení´ , ale zdá sa, že v tomto prípade to bude za hriechy naše nevykúpené.  Práva, ktoré sme mali, ktoré máme plným právom sa vidia byť takýmto hriechom proti ´orientálnemu otrokovi´ a jeho záplave bezprízorných …, ktorých spasíme svojou záhubou.

Naša láska nám zatiaľ nedochádza, ale trpezlivosť už pomaly, ale isto áno. S kazateľmi lásky k nepriateľom, ktorých sami vyrábajú…

Kazatelia

Ak sme si všetci rovní tak nikto už nepotrebuje práva. Friedrich Nietzsche to povedal už pred dobrými sto rokmi. Dneska je téma ľudských práv horúca a to hlavne preto, že kazatelia týchto práv rovnosti všetkých so všetkými sú samo sebou tí, ktorí na seba vzali ´distribuovať rovnosť´ bez toho aby patrili medzi všetkých si so všetkými rovnými. Ženy, muži, deti, starí, mladí, mrzáci, vysoko inteligentní aj takí, ktorí pomaly neprešli ani základnou školou sú si dneska ´rovní´ a to bez rozdielu.

Zmazať všetky rozdiely v nejakom svete pomyselnom abstraktnom je to čo sa nám núka ako ´demokracia´. Keď niekto ako športovec má zdravé nohy a predbehne mrzáka, ktorý ledva chodí tak bez ohľadu nato, že ´diskriminuje´ a prekračuje zákon, by si mal uvedomiť, že nie je právo ako právo, že právo nedáva ten, ktorý ma na viac, ale ktorý nemá na nič. Nie je to teda tak, že sa porovnávame preto, aby sme videli rozdiely, ale preto aby tí s nami ´pre porovnanie´ horší nám určili čo je naše slobodné právo ´rovnosti´.

Kedysi sa hovorilo, že ´človek je človeku vlkom´. Dnes to údajne neplatí. Človek ako vrcholový predátor je inému nie už vlkom, ale je tomu inému všetko čo ten chce aby bol lebo rovné práva; napríklad ja som ´etiópskemu desintegrovanému stagnátovi´, ktorý sem do Európy lezie mi požrať deti nie nadčlovekom sveta v, ktorom sa mu nemôže ani snívať o mojom živote, o živote aký mám ja, ale som mu ´rovní´ dokonca vzhľadom na nastavenie zákonov EU preto, že som mu potenciálne by nebol mohol byť rovný úplne by mala byť jeho inferiorita voči mne zvýhodnená dávkami, alebo možnosťou vreckového z mojich daní a podobne. Zamysli sa prosím Ťa  čitateľ láskavý môj láskavo či ´rovné práva´ s každým nie sú v skutočnosti hovotovým bezprávim pre všetko čo ´má naviac, čo dokáže viac, čo je samo sebou viac.´ Ale pozor lebo na tomto mieste už porušujem ľudské práva, keď hovorím, že nie je všetko ´viac´ len o človeku a jeho rozhodovaní sa, ale že je tu ešte aj určitá príroda, ktorá jedných vybavila tým a iných tým. Pre človeka je to naozaj nešťastné, keď sa stavia do úlohy všemocnej prírody a apeluje na ľudskosť, keď rovná nezrovnateľné a s poukazom na inferioritu jedných, chce zničiť prirodzené práva druhých.   Pretože od prírody si ľudia rovní nie sú už len preto, že nie sú rovnakí. Avšak zvrátený ľudský svet, ktorým je globalizácia a Židovský svetový poriadok chce aby sme boli ´všetci rovní´ si pred nimi ovšem. Prečo? Nie pred prírodou, alebo pred nimi? Prečo? No preto, lebo týto kazatelia rovnosti, ktorí rozhodne vodu nepijú by z nás chceli ´seberovných otrokov´, ktorí v ich porobe sú bez rozdielu. Áno je pravda, že im sme všetci rovní, lebo sme rovní v tom ako sme pre nich iba otroci.Isto nepotrebujeme ani prírodu, lebo ´ľudské zákony´ sú nad prírodou. Nechávame o sebe rozhodovať bez rozdielu rovnako. Emigrácia je toho naozaj pekným zrkadlom, keď kazatelia rovnosti nám kážu milovať svojich nepriateľov ako vlastných. Najprv rozdelia spoločnosť tu doma. Nenávidíme sa preto, lebo v otázke emigrácie sa v Európe nevieme zhodnúť, teda v otázke ´emigračnej krízy´, ktorá je v skutočnosti intrúziou cudzorodých prvkov, ktoré Európa nemusí vstrebať a to nehovorím o ´životnom prostredí´, ktoré takým kvantom bezprízorných stagnátov z Afriky, a tretieho sveta iste potrpí hrôzostrašne. Nenávisť spoločnosť rozdeľuje. Rozvracia. Spoločnosť si nachádza obetných ľudských baránkov ako Kotleba, a iní.  Rovné práva sú právami, ktoré sme dostali za cenu rovnosti?

Ak by sme si rovní neboli by sme ich nemohli mať? To dokazuje, že rovné práva sú holým  nezmyslom, lebo tým, že rovnosť je dôsledkom potláčania odlišností tj ´nerovností´ sa z týchto práv stal donucovací prostriedok k uplatneniu univerázlneho teroru proti každému kto si nechce nechať vziať svoju originalitu, inakosť, odlišnosť. Dôkazom, že to tak je je vnucovaná intrúzia cudzorodých prvkov, ktoré majú našu Zem obohatiť vraj ´kultúrne´. Ale moment. O čo obohacujú, keď sme si všetci rovní, a nič nové pod slnkom nám tým pádom sa od nich nedostane? Veď my presne vieme čo máme čakať a čo od nich nám sa dostane. Ale rozhodne to nie je to čo nám kazatelia rovnosti sľubujú od súmraku do úsvitu.

Emigrantské živly nám rozhodne do Európy nenesú rovné práva už len  preto, že nemajú rovnaké zodpovednosti. My rovnými právami s nimi nemáme čo získať, ale všetko môžeme stratiť kým oni rovnými právami s nami získajú všetko a nestratia nič, lebo veľká časť z nich ani nemá čoby stratila. Európanom sa dokonca tvrdí, že naše rovné práva s nimi sú založené na zodpovednosti, ktorú voči nim máme; živiť ich, šatiť ich, milovať ich kým nás všetkých nepovraždia. To je šialenstvo. Európa sol invictus.