Člen systému; odvahou proti chemtrails?

Máme systém, ktorého sme členmi. Rádový člen systému je človek, ktorý sa obetuje. Ekosystém, ale neexistuje viac. Ekosystém je pod deštruktívnym bombardovaním. Súčasťou ekosystému nie sme. Sme členmi systému, ktorý je spoločenský. Spoločnosť dnešná, ale ekosystém zabíja. Tiene z, ktorých ľudia nechcú vystúpiť sú tieňmi konzumu, ktorý je všezahrňujúci. To znamená dneska je to napríklad aj ´chemtrails´. Ľudské tiene, alebo telesné schránky, ktoré sú bombardované takým množstvom chémie, že Zemi tj ´globálnemu ekosystému´ hrozí zánik toto tempo šialenstva ťažko prežijú. Avšak nikto nevystúpi zo systému, lebo systém spoločenský je skorumpovaný do tej miery, že popri tom ako´elita´ ľudí zabíja im ten dáva jesť.

Vystúpiť zo systému by znamenalo vystúpiť z už tak mrtvejšej telesnej schránky ako živej a apelovať na politikov s tým, aby zodpovedali jednoduchú odpoveď, že napríklad keď ĽSNS chce odvahou proti systému prečo nechce odvahou proti chemtrails?

 

Syndróm rovnakých ľudských práv ; je človek vec?

Syndróm je pojem, ktorý tvorí niekoľko symptómov. Syndróm je tvorený symptómami. Ak by som si to mal sám predstaviť že ako by to vyzeralo; vezmem napríklad syndróm vyhorenia. Tak symptóm syndrómu vyhorenia môže byť ´únava, strata záujmu, spánok dlhý alebo vyčerpanosť nervovej sústavy´.

Akými symptómami by sme asi tak tvorili syndróm ´rovnakých ľudských práv´? No povedal by som, že pokiaľ ide o Európu tak podobné by boli. Respektíve by falošnosť rovnakých práv pramenila z rovnakých príčin.

Európa po  mnohých stránkach je unavená, a doráňaná. Európu vyčerpávajú vojny, či to boli bratovraždené vojny z nedávnej histórie, či je to občianska vojna vyvolaná na Ukrajine, či sú to vojny, ktoré vedú Čečeni, alebo vojny teroristov obecne, či vojny v uliciach plných migrantov, či nútené vojny NATO a OSN na Európskej pôde. Tieto symptómy Európy tvoria syndróm jej vyhorenia. Európa do tla vyhára a jedným zo symptómov tohoto vyhorenia a tlenia sú práve takzvané ´rovnaké ľudské práva´, ktoré pre Európu znamenajú práve to, že sama stavia na roveň inferiórnych, že sa s jej cenou kupčí v Svetových bankách, burzách Wall Street a vôbec na ´voľnom trhu´ rukou trhu, ktorá drží  samopaľ.

Vidíme obrovské zlyhanie a absolútne nekorektnú tj neférovú ´politickú korektnosť´ politikov rýchlej ruky trhu so samopaľom, ktorí svojou falšivosťou a prachsprostým poklonkovaním cudzej mocnosti v podobe USA servílne dávajú životy nás Európanov v sázku, a predávajú nás pod falošným zdaním toho, že sa nám dostalo šťastie byť akýmsi ´vykúpením´ pre tretí svet, že máme akúsi zodpovednosť, ktorá sa prakticky rovná vine za ´stav sveta´, ktorú musíme napĺňať, a podľa, ktorej sa musíme chovať.

Bez ohľadu na katastrofálny stav sveta, ale Európa trpí syndrómom rovnakých ľudských práv, ktorý sa rovná nulovej zodpovednosti voči stavu seba samej, ktorý je bol Európe vnútený cez akýsi abstraktný ideál neosobnej zodpovednosti za vinu aká sa nám dáva zato, že tu vôbec ešte sme. Áno táto vina ide tak ďaleko, že sa nám hovorí, že nie len, že čo do počtu už nestačíme ako sa rozmnožovať tak byť ´ekonomickými otrokmi´, ale že zato, že tomu tak je, že sme čo do počtu ´menšina´ sa máme ešte ako ´vetšina´ v zmysle akejsi šialenej vpravde ´politickej korektnosti´ uspokojiť s tým, že sme papierová vetšina v skutočnosti menšina, ktorá bez prílevu emigrantov si na seba už ani nezarobí, a ani neprežije. Veď kto by robil na nemecké dôchodky, keď Nemci vymierajú napríklad? No logika toho celého mi príde byť ako podobne obskurná ako keď sa v prípade rôznych tovární za komunizmu v ČSSR vybudovaných a vysoko prosperujúcich po ´zamate´ začalo hovoriť, že tie si na seba nezarobia a preto ich treba predať do rúk kapitalistom zo západu. Nemá Európa práve problém preto, že sa jej vnucuje živiť celý tretí svet? Nakupovať banány a pomaranče z každej piče a nevyrobiť ani dosť jedla pre svojich obyvateľov a výmenou zato, že nám USA nevyhlásia ekonomické embargo?

Ale ľudia zamyslime sa. Kam došla perverzita myslenia elít tohoto buzerantského režimu demokracie a slobody, keď hovoria, že ľudia Európy si na seba nezarobia ,a nezarobia na svoje deti, a preto musia byť vymenení Afričanmi? Čo sme snáď vecami? Nemajú naše deti právo na ich Zem a potravu vetšie ako africký migrant?

 

 

1 % alebo 5 % divočiny ako spása Smeru SD

Smer je jediná strana v štáte ktorý je celkom dysfunkčný, vyrabovaný, a v ktorom ľudia živoria na smiešnych platoch, kde sú vysídľovaní občania, kde sa nerodia deti.   Smer je štát. Maškaráda volieb. Pre túto ´stranu´, ktorá sprivatizovala štát ako nejakú sro je dnes bez problémov nám dávať slobodu, ktorá je poznanou nutnosťou našej poroby ich choromyseľnej nadvlády.

Máme slobodu. Týmto slovom si zapcháme huby. Máme slobodu slova? Keď nám slovo nikto nedal? Kde je kto by nás zastupoval pred štátom Smeru? Kam sa máme uchýliť, keď si Smer uzurpoval štát, ktorým sme my občania?

Keď môj dedo budoval Slovenskú republiku, štát a krajinu sebestačnú zrejme by ho nebolo ani vo sne napadlo, že príde deň, keď napríklad jeho vnuk bude sa utiekať k tretiemu sektoru, aby ten pred Smerom zachraňoval ´prírodu´.  Smer je najnekologickejšia strana snáď v histórii Slovenska a Žiga je najodpornejší zlodej a vrah slovenských lesov aký kedy chodil pod slnkom. Treba povedať, že táto oligarchická socio ekonomická formácia patologických zlodejov a klamárov napríklad hovorí aj to, že na východe SR nie je nič. Pokiaľ ide o prírodu tak to pomaly začína platiť, lebo napríklad okolie Bardejova Žigove likvidačné firmy už majú na lopate a kolenách, a tam kde boli kedysi krásne lesy vidíme iba mesačné pustiny po tomto monštre ľudskom. Viac k tomu poukazujeme vo filme Biele Vrany s Lukáčom. Ďalšia vec, ktorá tam kde nič nie je údajne, ktorá by nemala byť a brať by bola smrť, ale tiež sme sa presvedčili o opaku, a na rozdiel od tvrdej a nekompromisnej propagandy Smeru vieme, že smrť tu kde nie je nič práve je a berie, lebo zabrala napríklad na Kuciaka.

Smer je strana, ktorá rabuje Slovenské lesy teda lesy štátne, lesy občianskeho slovenského štátu, ktoré naši dedovia Slovania zakladatelia tejto krajiny pomáhali utvárať pre nás, aby sme mali prírodu a poznali jej krásu na úplne a absolútne zničujúce maximum bez akýchkoľvek škrupulí je tam v tejto strane človek, ktorý bez akýchkoľvek výčitiek svedomia ničí všetok majetok nám občanom spoločný, ktorý má on zveľaďovať. Vďaka tejto neukáznenej menšine zo strany Smer asociálna…kracia/doplnte si sami aké hovno tam chcete/ sme tu všetci obeťami devastácie prírody úplnej a kompletnej, ktorú svojím mlčaním schvaľujeme. Táto neukáznená minorita zlodejov a patologických klamárov ´núti´ nejaký tretí sektor do vopred prehraného boja do divadlo o prírodu s nimi bez nás, aby ten ´zachraňoval´ 1 % alebo 5 % kým oni svojvoľne rabujú 100 % štátnu prírodu, ktorej by sa v právne občianskom štáte nemali právo ani len dotknúť; tu si oni  z rabovanie prírody urobili biznis, kde ich firmy majú v područí pro –forma uskupenia ako ´štátne lesy´ a pod, kde my nemáme šancu prehovoriť do rabovania 95-99 % našich lesov a našej prírody, lebo my občania SR sme braní za nesvojprávne ovce, ktoré potrebujú ´tretí sektor´ aby im zachraňoval zbytky po prírode aby sa nepovedalo, že prírodu tu niekto nechráni. Ale pre mater matere nie je ochrana prírody prvoradým štátnym záujmom, a nie je povinnosťou občianskou to, aby sme my občania chránili 99 % našej prírody ak nie 100 % a aby sa ani 0.0000000 % tejto prírody nedostalo do rúk bezcharakterným a slabomyseľným čavargošom ako Žiga?

Potratili sme my Slováci rozum, že tretiemu sektoru nechávame zodpovednosť za našu prírodu, ktorá je plným právom naša, lebo my sme štát a nie nejaký Smer SD? Alebo sprivatizoval Smer SD aj nás? Sme my súčasťou tejto známej firmy bez možnosti byť v nej podieľnikom? Od prírody, ktorá nám právom patrí nás delí Smer SD. Potom tu je tretí sektor ako Vlk, ktorý maže medové motúzy o ´ 1 % alebo 5 % ´ divočiny, ktoré majú ´spasiť svet´. Spasiť svet? Svet, ktorý je devastovaný, rabovaný, v ktorom príroda ako tá v SR denno-denne dostáva rany pod pás,  a je úplne bezhlavo mordovaná? Viete akú toto má logiku? Logiku toho, že  ´1 % alebo 5 % ´ ľudí zo Smeru SD zachráni 95%-99% nás. Veríte, že Smer SD vás chce zachrániť? Že Smer SD chce 95%-99% prírody  uchovať, keď s ním musí tretí sektor zvádzať boj na život a na smrť o 1% alebo 5 %  divočiny, ktorá počujete dobre ´spasí svet?´ Podľa tejto logiky to bude 1% alebo 5 % oligarchov Smeru, ktorí zachránia nás 99% ľudí SR!   

 Nechávame o sebe rozhodovať ľudí, ktorí by nám mali pucovať topánky?

Techno zootroctvo

Technologické otroctvo, v ktorom sme nie je vtip. Už len to, že mobilné telefóny, a laptopy, a ďalšie vychytávky reálne pripravujú tisíce ľudí v treťom svete o dôstojný život a domov, kde na niekedy obývateľných priestranstvách sa dnes týčia hory smetia, ktoré týto ľudia-supy ešte pre svoje potreby životné musia znova a znova prehľadávať, aby umožnili recykláciu týchto materiálov. …

Tretí sektor v Európe je jedna ruka zo zotročovateľmi z týchto krajín, ktorých v rukách majú korporácie. Držať ľudí v biede, a tiež im ako únik keď nemajú čo stratiť maľovať Európu ako zasľúbenú zem. Kým zneužívanie obrovského množstva ľudí ako lacnej pracovnej sily funguje tak funguje aj treťosektorový biznis s prílevom migrantov, ktorí zdá sa nebudú zotročovaní v Európe, ale sami si Európu zotročia.

Práve miliardári z mnohých nadnárodných korporácií, a ich treťosektoroví obsmŕdači si z ľudí, ľudskej mizérie, a nenažranosti ´technologického sveta pokroku´ urobili svoje zlaté bane, aby nám vnucovali svoj ´pokrok´ a akúsi zvrátenú transhumánnu víziu v podobe prežitia vyvolených pokroku, alebo takých, ktorých ´pokrok´ vyvolil. Pre nás ostatných neborákov tá ich prenádherná vízia sveta konči pri úbohostiach ako ´sociálne siete´,´supermarkety´, nedostatku ´manuálnej práce´ v prírode, na poliach, okolo zvierat, v lesoch, a na farmách, ktoré sa čoraz ďalej tým viac a viac mechanizujú a chemizujú. Chemické potraviny, dezinfikovaná voda, umelé vzťahy umelohmotného sveta v jeho bubline.

Avšak realita nikam nešla. Aj keď sme v bubline akéhosi domnelého techno pokroku tak zootroctvo je reálne. Všetky živočíšne druhy sú zotročené nedostatkom miesta a rozpínavosťou druhu homo -techno. Prírodné ´zdroje´ miznú, lebo homo pre svoj pokrok, ktorého plody si užíva pár bilionárov sa nezastavuje pre ničím,  a kde príde tam pod rúškom demokracie a slobody nesie zbesilú túžbu ničiť a zabíjať. Pod rúškom demokracie a slobody vlastnenia mobilných telefónov a laptopov je Zem ochudobňovaná o drahé kovy, ktoré neboráci z tretieho svete dolujú, aby priniesli zazobaným a pár vyvoleným zisky a zbytku porobených vo svete ´prvom´ veľmi dočasné a krátkodobé uspokojenie, ktoré skončí v smetí, a na smetisku dejín čo nevidieť.

Homo je vrcholom evolúcie,ktorú si vzalo do vlastných rúk. Dobro definuje iba homo. V prírode samotnej dobro znamená toľko čo úžitok pre homo. Ako vrcholový predátor si homo svoju evolúciu predstavuje vo svojich najvydarenejších jednotlivcoch evidentne; Zuckenberg, Musk, a iné kreatúry človečenstva sú žiarivým vzorom, ktorý či už na obežných dráhach, alebo na fejzbukových profiloch ukazuje nám úbožiakom z mesa a krve o čom tu je ten život a o čom bude, keď svojuzodpovednosť zaň preneháme takýmto ´ľuďom budúcnosti´, ktorí sa uľavili k tomu do nej zasvetiť pomaly aj nás.

Je niekedy  na škodu veci, že sme v tom všetci. Od najúbohejších, ale čo do počtu najmocnejších čiernych stagnátov, cez trapkov z ľudskoprávnych organizácií, cez vlády nastrčených bábkových politikov, ktorých rečiam neverí ani malé dieťa, až po celé národy porobené do jedného, ktorí si môžu skúsiť že čo to je byť produktom fejzbuku, a čo to je byť produktom ich otrockého režimu, ktorý si nás kúpil práve prostredníctvom  závislosti nášho sveta na ich technologickom pokroku. Závislosti nášho sveta na rope a nerastných bohatstvách, na drahých kovoch, a na klamstvách ich médií, ktoré podsúvajú vždy už vopred hotovú realitu , ktorá je dokonale ošetrená a sama produktom vyznania sa jej tvorcov z toho ako si nás zotročili, zúbožili, zničili k obrazu svojmu.

 

 

Antiekologická nátura človeka

V knihe ´Alternative of real ecology´ stojí, že ľudská nátura ide v rozpore s náturou človeka ekologickou. Kniha hovorí, že človek nemá to jednoducho v povahe prírodu chrániť.

Podobné zmýšľanie na, ktoré som narazil u ochranára Lukáča, že človek by vyhladil Zem už z jaskyne keby mohol, vedel ako. Podobne tak ako aj Šmajs aj Gunnar Larsson, alebo Lukáč hovoria o ľudskej náture ako o kameni úrazu všetkých environmentálnych problémov. Svojím spôsobom sa s nimi viem stotožniť. Človek má stratégiu, ktorá vždy akosi počíta s nadbytkom. ´Človek hromadí´;  je to posledná z vecí, ktorou sa útočí na ľudskú náturu.

V povahe človeka je vraj hromadiť, a hromadiť,aby žil v nadbytku nahromadeného majetku, alebo komodít, či jedla, vecí, či čohokoľvek. Človek má jednoducho v povahe myslieť na zadné vrátka. Je to skrátka v ňom. Nakoľko dnes vidíme, že hromadenie bohatstva došlo tak ďaleko, že tu máme apel na neustálu maximalizáciu zisku je to bod relevantný. Tento ekono-terminus-technikus som si požičal z ekonomiky, alebo odkiaľ, lebo zisk je maximalizovaný a prostredie je dokonale konkurenčné. Hlavne čo sa týka životného prostredia, by som, ale povedal, že žijeme v prostredí naopak bezkonkurenčne zdevastovanom.

Na blogu používam výraz nature vs nurture v nejednom článku, kde poukazujem na vplyv prostredia ako na nurture, a nature ako na dedičnosť. Aké sú teda vplyvy prostredia v ktorom dnes žijeme? Je silne znečistené, a povedal, by som, že znečistené bezkonkurenčne, je zaplavené komerciou. Zaplavené reklamou.. ak má však človek iný názor ako je ten, ktorý prevláda, alebo ovláda mysle ľudí, bude človek sa na očí tlačiť iba ťažko. Pretože populárne sa rovná tomu čo sýti trh, a trh nás živí je dôležité, aby sa na trhu s reklamou nešetrilo, aby nás reklama nešetrila. Je tiež extra dôležité, aby výrobky, a naše produkty nešetrili životné prostredie. Rozum sa zastavuje pri myšlienke, že výroba automobilov, zbraní, liekov,ton chémie , v ktorej je dnešný svet naložený by mali byť k životnému prostrediu šetrné, žeby životné prostredie a jeho ochrana kôli devastujúcemu často vplyvu takto znečisteného prostredia na zdravie mali byť postavené na vyššiu úroveň ako obrat, utŕžené peniaze, alebo manipulácia verejnými zakazkami, zmanipulovaným verejným obstarávaním,  alebo žeby sa kapitalistická mašinéria molocha abstrakcie menom peniaze mala zastavovať pred absolútnou komercializáciou všetkého pod slnkom, a žeby sa zo svojej úlohy sudcu všetkého živého na Zemi chcela tato mašinéria vzdať svojho nároku na prisudzovanie a odoberanie hodnoty veciam.

Boj s kapitalizmom, a komerciou sa naozaj zdá vopred prehraný. Boj s náturou človeka sa zdá vopred absolútne prehraný. Všade sa blúzni o demokratickej ekológii, ale nič čoby k tejto demokratickej ekológii mohlo viesť sa nedeje. Nežijeme v demokratických podmienkach, kde má ekológia takú váhu ako ďalšie proti nej, alebo v priamom rozpore s ňou veci, odvetvia, a svet komercie. O prírode sa demokraticky nerozhoduje. Príroda musí ustupovať a ustupovať, lebo je zaháňaná do kúta ako nočná mora človeka v pozadí. Práva prírody? Právo prírody na svoju ochranu?

Aby som zdôraznil, čo zdôrazňujem, že právo je garancia. Ak prebieha na Zemi deštrukcia prírody, ktorá je v rozpore s jej ochranou potom jej ochrana nefunguje. Ochrana garantovaná by znamenala, že príroda a jej zachovanie musí byť na prvom mieste, a všetko ostatné musí ísť stranou. Dopady vplyvu znečisteného životného prostredia sú dnes už hmatateľné. Do toho treba zarátať dedičnosť, alebo genetiku, ktorá je v prenesenom zmysle ´ľudskou náturou´.

Ak povieme, že človek nemá v náture prírodu chrániť tak hovoríme, že ju nemá v dedičnosti tú ochranu. Ochranu prírody človek po svojich opičích predkoch nezdedil. Nezdedia ju ani ďalšie generácie. Do svojich génov, alebo do krvi sme my potomkovia opíc zdedili iba devastáciu prírody. Prírodu berieme ako samozrejmosť. Berieme ako samozrejmé, že znečisťujeme vzduch, vodu, pôdu otravujeme pesticídmi. Hlboká ekológia Kveldulfa Gunnara Larssona hovorí, že to je naša dedičná prirodzenosť, ktorá sa iba vystupňovala s prostriedkami, ktorými ničíme, ktorá sa stupňuje s vyvíjaním stále nových metód, ktorými sa človek voči prírode presadzuje a uplatňuje.

Ekonomická metafora absolútne či dokonalo konkurenčného prostredia je niečo od čoho nemá ďaleko ani ona formulka prirodzeného výberu, ktorý z človeka urobil vrcholového predátora. Človek od objavenia kamennej sekery stojí na samom najvyššom stupni vedomia prírody, ktoré sa v ňom zhmotňuje. Žiadny tvor mu v ceste od tej doby neobstál, a človek vyzabíjal, vyhlušil, vykynožil, vykántril, vymlátil, vydusil, vymodroval všetko v jeho ceste na vrchol evolúcie a naďalej tak činí. Priroda resp príroda ako dokonalo konkurenčné prostredie neobdarila človeka dokonalým konkurentom, alebo sokom. Je možné, že človek na matku prírodu žiarli. Ak by mu bola stvorila konkurenta, by mal na koho iného žiarliť, ale nemá. Svojím chovaním pripomína , že žiarli aj na nemé tvory zvierat, že žiarli na všetko živé čo s ním v lone prírody vzišlo na svet. Avšak, kým tvorstvo v lone prírody naďalej zostáva, tak človek sa vymanil, a chce mať svoju autonómiu, ktorá je v rámci prírody nevídaná.

Avšak kým človek je svojou podstatou protiprírodný tvor je aj príroda protiľudská? A do akej miery je človek svojím založením tvor protiprírodný? Ak je človek na prírode tj na prirodzenom prostredí existenčne závislý tak je stále pre neho príroda objektom, ktorý by v jeho záujme malo byť chrániť. Či je dnes človek tak ďaleko vo svojom vývoji, či zašiel tak ďaleko, že sa snaží vymaniť aj z tejto závislosti, a nahradiť všetko prirodzené od prírody umelým, aby ho povedzme nelimitovala jeho prirodzenosť je otázne, ale isté je, že sa deje minimálne to, že človek chce stále zvyšovať svoju existenčnú nezávislosť na prírodných podmienkach, v ktorých všetky ostatné druhy svoje životy naďalej prežívajú.

Nakoľko príroda je vo svojej podstate človeku nepriateľská vzhľadom na prostredie kde panuje tvrdá konkurencia prirodzeného výberu sa zdá, že ani človek, ktorý stvoril prostredie svojho sveta kultúry ako prostredie dokonalo konkurenčné nemá ďaleko od prirodzeného výberu biologickej evolúcie, ktorú kopíruje prirodzený výber kultúrnej evolúcie. Nakoľko kultúra je ako ju dnes vidíme postavená na stratégii hromadenia pre budúcnosť,  tak táto kultúra v prostredí prírody spôsobuje nevratné škody, lebo sama je protiprírodná, ale zdá sa nie protiprirodzená tj je ´v súlade s ľudskou prirodzenosťou´, ktorá si za svoju vybrala ´evolučno adaptačnú stratégiu´ agresívnu, ktorá prírodu zdá sa chápe v úzkom zmysle ako surovinu na premenu vo svoj výsledný produkt.

Zdevastované životné prostredie, v ktorom žijeme je výsledným produktom našej doby, a kultúry, ktorá je protiprírodná, ale ako taká v súlade s prirodzenosťou človeka. Prirodzenosť človeka to sú gény, alebo dedičnosť, ktorú z generácie na generáciu človek prenáša človek na človeka ako vírus. Inými slovami chrániť prírodu pre človeka nie je prirodzené, a preto človek ani nedáva prírode žiadne práva, ktoré by jej garantoval ako ochranu pred ním samým. Človek prírode také právo, ktoré by jej garantovalo ochranu pre ním samým nedá nikdy. Akoby totiž človek dal prírode niečo v jej záujme, a obrátil tak svoju deštrukciu miesto proti prírode proti sebe? Ako vidíme, keby demokracia stála na naozajstnej ochrane prírody, by musela byť postavená na obmedzení sa človeka, na redukovaní jeho vplyvu, a dopadov jeho činov na prostredie.

Alternatíva pravej ekológie argumentuje, že človek v podobe moderného environmentalizmu prírodu nechce zachrániť, ale iba spomaliť jej deštrukciu do bodu, v ktorom sa od tejto zničenej prírody bude vedieť oslobodiť celkom. Moderný environmentalizmus spomaľuje deštrukciu, ale nestojí jej v ceste. V podstate je jej požehnaním.

 

Mantra; asociálna spoločnosť v boji každého proti každému

Spotrebúvaj, spotrebúvaj, spotrebúvaj. Hajaj spotrebúvaj, búvaj. Spiaci disciplinovaní konzumenti a spotrebitelia. Pekne sa usmejme, lebo sme na kamere. Produkty marketingových firiem modelované do podoby fejzbukových profilov, a indoktrinované do akejsi vyselektovanej masy podľa vzoru všetkých v boji proti všetkým. Masová produkcia masových ľudí, výrobkov, a sebe-podobných vecí ako cez kopirák. Zmysel života stráca zmysel. Všetci za jedno v kriku si súperíme v boji každého  s každým iným.

Sociálne asociálno. Ak je spoločnosť založená na boji každého s každým a takto má fungovať je zo svojej podstaty popierajúca princíp sociálna. Je v každom prípade asociálna. Spoločnosť, ktorú navonok nemotivuje nič iné ako zisk a to, aby každý človek zarábal na každom inom človeku, aby politik cical z občana jeho daňami životnú silu ako krv, spoločnosť, ktorú nemotivuje nič iné ako honba cez mŕtvoly všetkého života k svojmu zisku, lebo jeden princíp je právo silnejšieho, ktoré garantuje, že ´sociálne´ slabší hynie jeho rukou a nič viac je spoločnosť, ktorej ideál nie je slobodný v širokom zmysle ako napĺňanie vôle slobody a uplatňovania si našich občianských práv.

Právom rozumiem garanciu. Právo, ktoré nič negarantuje nie je právom. Ak v SR má právo ochrany garantované iba zlodej, ktorý sedí v parlamente, alebo mafián, ktorý tuneluje eurofondy, tak človek, ktorý chce právo na prácu, strechu nad hlavou, a slušnú rodinu ´tradičnú´ je na smiech. Vyzerá dokonca ako ´ sociálne slabý,´ lebo niečo žiada ´právom´.

 

 

 

Hodnoverné šialenstvo 1

V pohode smrť. Život je inde. Strach svedomia. Obkukovať život. Telesné schránky plné života, ktorým prekypujú. Padajú pohľady, slová. Do ticha priepastného. V každej zvlášť minúte v toku času, ktorý je prechodom. Žiadať.Sociálne zviera si žiada. Čo chce presne? Je presocializované sociálne zviera choré? Vitalita excesu existencie, ktorá by mnohým pripadala ako výzva v každom inom slove. Každé iné slovo má zmysel výzvy. Prichádza tá, ale včas?

Keď sa ku mne dostala kniha ´Alternative of real ecology´ a začal som v nej čítať mi prišlo, že autor, keď aj možno nechcene vlastne nenabáda tak chcene vyzýva k osvojeniu si iného, alebo svojho druhu iného formátu hodnotového systému ako ten, ktorý sa vžil moderným ľuďom s ich silne vyvatovanou sterilitou poznania, myslenia, cítenia. Kniha vo svojej podstate opisuje hodnoverné šialenstvo vnútorného prežitku prírody cez prizmu, ktorého sa jej autor ako dokonale dištancovaný pozerá na svet moderného človeka, ktorý je umelo vytvorený. Autorov pohľad do sveta dnešných upachtených a upotených ľudských schránok, ktorých existencie považuje za živo mŕtvolne nie je tým najsľubnejším prísľubom, ktorý kniha núka ako odpoveď na stále sa horšiace krízy vo všetkých podobách aké si len človek vie predstaviť.

Svet koncentračný tábor, vezenie, psychiatria, veľkochovy. Zákulisie nášho sveta ovládaného chtíčom mocných, a živeného strachom slabých. Miliónov ľudských schránok, ktoré by autor najradšej pre záchranu planéty videl pod fialkami. Kniha medzi inými razí aj pojem ekocída. Planéta sa zmieta v bolestiach, ktoré jej spôsobuje jeden vrcholový predátor menom HOMO. Tento je označený ako hlavný vinník v nelichotivom úpadku zemskou príťažlivosťou iba podčiarknutého, ktorý dusí v ťažkom strese život všetkých ostatných tvorov. Homo ako tvorca a ničiteľ, alebo ako krutá rana pre Zem.

Áno je to hra osudu. Karma, keď chcete, ktorá dopustila, že človek sa na Zemi takto škaredo vypomstil. Kniha určite nepredkladá súčet ekoktastrôf a ani ich scenárov do budúcna aj keď pripúšťa, že táto možnosť je veľmi pravdepodobná, že ďalšie a ďalšie ekokatastrofy na seba nenechajú dlho čakať, že je iba otázkou času, ktorá je na čase vždy, kedy prídu ďalšie hlavne s pribúdajúcimi prírastkami v populácii homo, ktoré s homom sa čoraz viac a viac rozmnožujúcim  budú pre Zem len a len vždy ťažšou príťažou.

V empirickom prístupe si kniha, ale zadá s literatúrou faktu. Veľmi informatívne opisuje na akom krehkom hodnotovom rozhraní sa pohybuje moderný človek. Ako veľká je bublina vývoja, ktorý je utrhnutý z reťaze toho prečo autor razí pojem ´biologické programovanie´. Ak tak aj preto som v úvode článku spomenul narážku na sociálne zviera. Človek je totiž programovaný z dvoch krídel. Jedno sa týka jeho nature a druhé nurture. Ono ´sociálne zviera´ je koncept, ktorý má čo činiť s biologickým programovaním nakoľko človek je svojho druhu zviera. Druhá stránka je, ale výchova a sociálno, ktoré sa týka samotnej socializácie toho zvieracieho v človeku.

Keď si spomenieme na takzvaných  ´sociálnych inžinierov´, alebo ´konštruktérov ľudských duší´, by sme iste mohli pripomenúť, že čo sa tu konštruuje je do veľkej miery sociálna rola , ktorá sa dáva človeku, ktorý je od prírody akoby tvor zvierací. Prekonať ´biologické programovanie´ je pritom pojem, ktorý mi v tejto knihe robí ťažkosti, lebo sa tu miešajú veci, ktoré si normálne nedávam do súvisu. Program je pojem pod, ktorým mám tendenciu si predstaviť skôr ako sféru biológie a pudov sféru racia. Programovať niečo ´geneticky´ ako to autor často zdôrazňuje nedáva mne veľký zmysel. Napríklad, keď autor popisuje, že človek nemal nikdy vzťah k vode. Že ju bral akoby grátis. Že to je niečo čo má v génoch, a preto je takto naprogramovaný.

Chápem to tak, že od prírody človek si vodu neváži. Lenže povedať, že človek je od prírody naprogramovaný je to s čím mám ja problém. Chápať prírodu ako nejakého programátora mi príde prinajmenšom zavádzajúce. Biologické programovanie? Skôr mi tento pojem ´programovania´ zapadá do mozajky sociálnej sféry. Tu by som o programovaní nejakých vzorcov chovania na úkor iných skôr uvažoval.

..to be continued…

Armáda pred vzdelaním

Tento hnus, ktorý človeka naplní, keď toho mentálne zablokovaného kádrového papaláša vidí. Nákup transportéra za 400 miliónov eu? …K tomu poznámka, že človek-občan sa má nechať prekvapiť, že čo človek ako on ešte všetko nakúpi. Za naše dane sa nakupujú transportéry v krajine, kde stagnuje školstvo, zdravotníctvo, ekologický rezort, energie, kde je predražené všetko od služieb, po jedlo. Nenormálne zdanenia a oproti tomu úbohé platy.

Tak táto krajina si dovolí jednému mentálne zablokovanému ´sľubovať´ občanom prekvapenie o tom, čo ešte všetko armáda nakúpi. Že to ešte nie je koniec. No náš koniec to bude skôr pomaly. Ako smutné na tom celom je ako osobné to vždy musí byť. Niekto dokáže od štátu teda daňových poplatníkov bez toho aby k tomu občan mohol čo i len ceknúť vytiahnuť 400 miliónov na transportér? A bežný človek sa nedostane k dvestotisícom z eurofondov na projekt, ktorý investuje do vzdelania, lebo prednosť v tomto štáte majú privátne záujmy a lobing známych firiem, ktoré tunelujú čo sa len dá?

Aký div, že vzdelaní ľudia sú na smiech, keď panuje taká nevzdelanosť? Ekológia? Skúste v takýchto pomeroch kde bežný človek o každé euro bojuje, aby niekto vysolil 400 milióńov za nepotrebnú vec, lebo Slovensko nie je samostatné a ako kolónia snáď platí vypalné za ochranu od EU lobovať za ekológiu.

NÁBOR

Informačný blog Hlboká Ekológia hľadá prispievateľov a niekoho na korekciu a úpravu článkov a textov.

Tak isto hľadáme niekoho na preklady z anglického jazyka a následnú korekciu.

Keď máte záujem a chuť tak píšte na: hlboka.ekologia@gmail.com alebo do komentárov.

 

 

 

Lidstvo se množí, planeta umírá.

Přelidnění je termín, který slýcháme téměř denně, a to spojený se všemi různými problémy. Nadměrná populace je stav, kdy počet lidí stoupá v rozsahu přesahujícím únosnost naší planety. V závislosti na přelidněnost tak klesá kvalita života lidí, ale především dochází ke zhoršování životního prostředí a k devastaci Země. V přeplněném prostoru naší planety jsou tak špatně či vůbec dostupné základní potřeby pro přežití, jako je voda, potrava, přístřeší a další.

V roce 2011 překonalo lidstvo sedmimiliardovou hranici. V současné době se velmi rychle blížíme k osmi miliardám. Do roku 2050 je odhadovaný počet obyvatelstva přiblížen až k deseti miliardám. Od začátku letošního roku již stoupla naše populace o dalších 55 milionů lidí. Průměrně pak na Zemi každým rokem přibývá kolem 81 milionů lidí.

Proč tedy k takovému nárůstu populace dochází? Příroda sama o sobě má své vlastní a přirozené nástroje, jak únosně regulovat obyvatelstvo na planetě. Smrtelné nemoci, neplodnost, přírodní katastrofy, vrozené vady či jiná postižení, se kterými by běžně žádný jedinec v přírodě nepřežil. Člověk se svou chamtivostí po moci však vyzrál téměř nad všemi těmito faktory. Jak tedy souvisí naše slepé rozmnožování s vyčerpáním planety?

planeta1

Vývoj lékařských technologií
Technologie jako taková se na nárůstu obyvatelstva podílí velkou částí a jejím vývojem byla rovnováha počtu obyvatel narušena. Díky jejímu rozvoji byl zjednodušen přísun potravin lidem, a ti si tak mohli dovolit začít krmit více dětí. Věda a zdravotnictví se výzkumem dostalo na tak vysokou úroveň, že v současné době není problém vyléčit téměř jakoukoliv nemoc. Obvyklé choroby, které dříve zabíjely, jsou dnes pro naše lékaře snadným oříškem. Samozřejmě, že pokud se na tuto informaci díváme z osobního hlediska, nikdo z nás by nechtěl, aby naši příbuzní umírali bez přísunu lékařské pomoci. Globálně jsou však právě tato onemocnění řešením, které kontroluje a udržuje počet lidí, kteří na planetě žijí. Dnes se však za každou cenu snažíme zachraňovat životy, které jsou poznamenány sebehorší smrtelnou chorobou. Pokud by existovala ještě nějaká rovnováha, kterou si příroda nastavila přirozeně sama od sebe, jedinci s nemocemi, závažným postižením či jakoukoliv jinou vrozenou vadou by zkrátka nepřežili – ať se nám tahle věta líbí nebo ne, je to přirozená regulace, kterou jsme narušili.

Asistovaná reprodukce
Jak již název této techniky vypovídá – umělá oplodnění, asistovaná reprodukce nemají s přírodními zákony žádnou spojitost. Pokud už je tedy pro lidstvo nezbytné se dále množit, mělo by pochopit, že to nejde za každou cenu. Jestliže páry touží po rodině a po potomcích, je nezbytné rodit nové? V současné době je už spíše sobeckým parametrem na tento svět přivádět další a další lidi. Ekologické, populační, ekonomické a další problémy, které skličují naší planetu nejsou nic, v čem bychom chtěli, aby naše milované děti žily. Je tedy zodpovědné přivést naše dítě do světa, ve kterém vládne nesnášenlivost, sociální propasti, zneužívání pracovní síly, ekologické katastrofy, utrpení a další a další závažnosti…?
Je tedy zřejmé, že například neplodnost je jen dalším jednoduchým řešením naší matky přírody, jak rozumně udržovat počet lidí, kteří jsou na naší planetu přiváděny. Avšak ani proti tomu není člověk příliš malý pán! Pokud jste neplodní, není problém vám za desítky tisíc a pár zničených těl k potomkovi dopomoci. Taková adopce již narozených dětí je přeci absolutní tabu. Mít to svoje, to se ničemu nevyrovná, že?! Pokud by se tedy jednalo o bezpodmínečnou lásku svého dítěte, proč by měl někdo problém milovat dítě, které adoptuje stejně, jako své narozené? Je tedy nutné ve světě, ve kterém jsou miliony opuštěných dětí, které touží po rodinách, za každou cenu množit páry, které by jinak neměly šanci dítě počít? Viděli jste někdy, jak to chodí s takovými dárkyněmi vajíček? Smutný průmysl.

Pokles úmrtnosti
Následek předchozích bodů. U samých kořenů přelidnění je rozdíl mezi celkovou porodností a úmrtností. Problémem však není vyšší porodnost, protože celosvětově porodnost dětí oproti dřívější době poklesla. Háček je v tom, že lidé zkrátka žijí déle. V roce 2015 vzrostla odhadovaná délka života na celém světě na 71,4 roku, což je od roku 2000 nárůst o 5 let. Největší nárůst zaznamenala Afrika, částečně díky zlepšení dětské zdravotní péče a částečně díky přístupu k léčbě HIV.

planeta2

A nyní jen pár těch nezávažnějších následků

Vyčerpání přírodních zdrojů

Nejzávažnějším následkem přelidnění je absolutní vyčerpání naší Země. Minulý rok připadal tzv „Earth Overshoot Day“ na 8. srpna, v letošním roce jsme zvládli Zemi vyčerpat již 2.srpna. Tento mezník ukazuje, že k druhému srpnu letošního roku jsme stihli vyčerpat veškeré přírodní zdroje, které je Země schopna obnovit. Od tohoto data tak žijeme „na dluh“. Datum, na který vyčerpání našich zdrojů připadá, se každým rokem snižuje. V historii této statistky tak den dluhu nastal letos nastal úplně nejdříve.
„Ke 2. srpnu spotřebujeme více, než naše planeta dovede za celý rok obnovit. To znamená, že za sedm měsíců jsme vyprodukovali více oxidu uhličitého, než mohou oceány a lesy pohltit, chytili jsme více ryb, porazili více stromů a spotřebovali více vody, než Země dokázala za stejnou dobu vyprodukovat,“ uvedla Global Footprint Network (GFN) v prohlášení.
Podle GFN by na udržení potřeb obyvatel Země byla potřeba více než 1,7 takových planet. Zároveň byl také vypočítán Overshoot Day pro jednotlivé státy porovnáním jejich spotřeby s velikostí a přírodním bohatstvím. Česká republika letos svůj potenciál překročila již 28. dubna, téměř o měsíc dříve než Slovensko.
S vyčerpáním zdrojů souvisí další problémy, které si sami způsobujeme. Násilné činy, agresivita a občanské války jsou velmi časté v oblastech, ve kterých se soutěží o přírodní zdroje.

Degradace životního prostředí

Nadměrná těžba uhlí, ropy, dřeva a zemního plynu začala mít více než závažné dopady na životní prostředí. Zvýšení počtu vozidel ovlivňuje kvalitu našeho vzduchu již téměř stejně, jako spalovny a další výroby, které produkují oxid uhličitý a další látky škodlivé nejen přírodě, ale i lidem. Oxid uhličitý je zároveň jedním z nejúčinnějších skleníkových plynů vedoucích k globálnímu oteplování. Tání ledovců, měnící se klimatické vzorce, nárůst hladiny moře jsou jen některé důsledky, kterým čelíme kvůli znečišťování prostředí.

Konflikty a války 

Nadměrná populace v rozvojových zemích výrazně zatěžuje zdroje, které se tak stávají sotva dostupnými pro všechny. Konflikty kvůli vodě a potravě přesahují ve velmi závažné války. Zároveň nedostatek vody, potravy a lékařské pomoci přispívá k šíření nemocí. Hladovění je obrovský problém, kterému svět v těchto zemích čelí. A také tu máme naše oblíbené korporace, které se nad touto chudobnou propastí baví a získávají si díky chudým zemím, které skličují války naší pozornost. Copak vás nedostávají reklamy s hladovějícími a špinavými dětmi ve vaší LCD televizi s pořádnou úhlopříčkou?

 

Zdroj: https://salatovelisty.cz/2017/09/03/lidstvo-se-mnozi-planeta-umira/