Z mäsa a krvi, ktoré sú pre nás dobré….

Ľudia z mäsa a krvi. Možno áno. Sú to ľudia z mäsa a krvi. Možno sme všetci krvi jednej. A nemali by sme sa na tých ´nelegálnych migrantov´ pozerať ako na takých stroskotancov ako sa nám médiá hlavného prúdu snažia nakukať. Žijeme v pohnutých časoch a zdá sa, že celý svet je na pochode, že žijeme za pochodu. Za pochodu nelegálnych migrantov.

Avšak pozrime sa  nato z blízka. Ak ide naozaj o výmenu obyvateľstva za migrantské tak meč Damoklov vysí nad nami a my sme tí, ktorí svoje domovy vysídľujeme, alebo v najbližšej dobe budeme. Pretože migrantov je ďaleko viac ako nás sa natíska otázka, že kto tu vlastne má s kým mať súcit? Nakoľko v nás Európanoch sa konzistentne buduje pocit viny vďaka židovským hoaxom za, ktoré máme trpieť minimálne dovtedy kým nás žid neuprace do zabudnutia sme čo do svedomia enormne zaťažený pocitom viny, ktorý sa nám vnucuje aby nás formoval do akejsi podoby niekoho kto je neustále ranený tým, že údajne niekomu, niekde a nejak ubližuje.

To často však my nemáme v našich rukách vôbec. Ako som povedal aj v predchádzajúcom článku sa o nás rozhoduje bez nás. V podstate sa z nás robia malé deti, ktoré si nevedia rozhodnúť o sebe, a musia počúvať, že čo je pre nich dobré.

My sami nevieme čo je pre nás dobré. No naozaj. My sme nepochopili, že národy európske pod váhou miliárd stagnátov z tretieho sveta zaniknú, že už celý ten cirkus okolo migrantstva dávno nie je o tom, že ako sme my Európania schopní empatie a vžívania sa do kože ´iného´, a ´druhého´. Pozor tá koža do, ktorej sa čierny stagnát, ktorý čo do počtu nás mnohonásobne prevyšuje nevžije je  koža naša.

Vôbec sa nejedná o náš cit a empatiu, ale náš život a nás, a ako inak než bez nás? Pretože my sme z mäsa a krvi a tiež kože, ktorej sa chce každý čo najskôr striasť.

 Dneska na Slovensku je demografická kríza. Aj keď sa nám Slovákom tvrdí, že tak dobre ako dnes sme sa ešte nikdy nemali je holou pravdou, že ako etnikum-ľud-národ vymierame. Roky tu pritom počúvame o tom ako ´utláčame´ cigánov. Ako tí nemajú ´práva´, a ako geniálne kultúrni sú. Čakám kedy sa o cigáňoch bude učiť  a budeme mať cigánštinu ako povinný jazyk. Utláčame a utláčame. Proste inak to ani nevieme, sme kto sme a máme sa začo hanbiť. No dobre, ale pozrime sa na problém z bližšia.

Na rozdiel od Slovákov cigáňov pribúda. Stali sa zlatým dolom hneď pre dve inštitúcie, alebo dokonca tri. Je to umožnené následnou indoktrináciou. Za prvé sú prezentovaný ako akási ´menšina´. To nie je, nebude a nikdy nebola pravda. Čo do farby pleti na svete ´farební´ sú v zastúpení 97% vs 3% bielych. Cigáni pochádzajú z Indie. Pokiaľ viem boli súčasťou ´kasty´ takzvaných ´nedotknuteľných´ čo znamená, že boli spoločnosťou izolovaní, a styk s nimi špinil. Patrili k tej najnižšej indickej kaste ´čandalov´, ktorí pili z mlák na chodníkoch a podobne. No nech už aj je ako chce. Dnes sú cigánom delegované práva z hora a ´biela populácia´ je buzerovaná do správania sa k cigánom všemožne akoby sme to boli my kto sa tu nevie chovať. Cigáni v tom nie sú celkom nevinne, ale kto by sa unúval? Genocídny orgán, ktorým Európska Únia pre Slovanov je mieri presne. V jej hľadáčiku sme my a nie cigáni na úkor, ktorých nás buzerujú, znásilňujú a dokonca nám vnucujú akúsi ´kultúru´ cigánsku. Človek Európan musí naozaj byť hotovým vypatlancom aby si nechal hovoriť o tom čo je aká  kultúra od cigánov a tých, ktorí z povyšovania cigánov, a ich nadradzovania ťažia. Som Európanom pohanského razenia. Moji otcovia boli Kelti a Vikingovia, ktorých majstrovstvo v každom remesle, literatúre, umení vojny, a narábaní so zbraňou nemá vo svete skoro paralelu!!! My sme všetko!!! A ja krv svojich otcov na svojich rukách neponesiem. Radšej vezmem útokom degerovaných stagnátov.

Nemám záujem o kultúru najnižšej indickej kasty. Nemám záujem o Európsku úniu, ktorá je židovským a proamerickým orgánom genocídy Slovanov. Ich muslimská agenda začala etnickými čistkami v bývalej Juhoslávii. Na rane sme ďalej my. Nemám záujem o falošnú indoktrináciu okolo trpiacich cigánov. Nemám záujem o indoktrináciu okolo všetkého čo trpí, keď v pravde som do utrpenia nútený vždy iba ja. Do smrti a zabudnutia sme nútení my Európania. Naša je cesta do zabudnutia, a cesta so sklonenými hlavami tých, ktorí niekomu ukrivdili. Ale nenechajme sa oklamať. Pretože naša Zem a naša kultúra pohanská bola vždy predmetom závisti a my sami objektom nenávisti a bezbrehých bezpráví, ktoré sa na nás rozpútali v modernej dobe VIEME KTO SME.Aspoň to vieme.

Dávajú nám to dobre vedieť, že doma už nie sme doma, že do budúcnosti sa s nami neráta, že sa v Bruseli, Marakéši,  rozhoduje o nás bez nás. Obrovská špina a škvrna ekologická,a obrovská záťaž na životné prostredie, ktorú týto ´ľudia ako my´ pre náš kontinent znamenajú je dlh, ktorí nesplatia ani deti našich detí. Ono my ich vlastne ani mať nebudeme. Lebo dotovať treba stagnátov v miliónoch a nie nás a naše deti.  Tá eko špina, ktorú si so sebou migranti nesú je tak najviac čo pre nás po kultúrnej stránke týto ľudia majú. No a ako hovorím; po ´kultúrnej´ stránke nie je nezanedbateľné ani to, že predstavujú náš koniec.

 

 

 

 

Pravá povaha človeka

Na človeku nie je nič pravé, a všetko je faloš. Faloš je od slova ´fal´, alebo ´fas´. Teda fascinus, alebo falus. Ľudská prirodzenosť je prirodzenosť netvora. Svetodejného netvora. Avšak nedeje sa nič. Dianie je prelud. Pretože život je prelud, a utrpenie je existencia. Žaluď je silným ramenom, lebo je v ňom žiaľ.

Zlé oko je falus, a falus je dav. Pre nadčloveka je človek dobrý len, aby bol prekonaný. Na človeku je cenné, že je zánikom a prechodom, že je preludom diania, ktoré neexistuje. Avšak je aj ľudská nátura zánikom a prechodom? A ak tak k čomu? Má človek ´pravú povahu´, ktorá má zaniknúť, aby sa narodilo niečo čo prekoná túto nešťastnú bytosť stvorenia a evolúcie? Zdá sa, že všetky pre človeka typické vlastnosti jemu typické vlastnosti, ktoré ho z ríše iných tvorov vydeľujú sú tie, ktoré dávajú rozmer jeho ´pravej povahe´.

Závisť, lakota, neprajnosť, škodoradosť, malomyseľnosť, úbohosť, paranoickosť, krutosť, metafyzická osamelosť medzi inými tvormi s, ktorými človek nenachádza reč, držanie tela nevznešené, strach zo smrti, strach o majetok, majetníckosť. Mohol, by som pokračovať, ale zoznam ´čisto ľudských kvalít´ je dlhý, a snáď čitateľovi aj známy. Človek je tvor neuveriteľne márnivý. Pozrime sa na nekonečný pľunder zdrojov, na hory odpadu na, ktoré sa denno- denne premieňa živá Zem, na moria jedla, ktoré denno denne končia v odpade, na moria krvi, ktoré za históriu svoju krátku toto homo nešťastné prelialo. Samá márnosť, a prach sa na prach obracajúci od úsvitu tejto kreatúry, ktorej pravá povaha je naozaj zrejme sumou biedy, hororu, metafyzickej bolesti z neexistencie ´zmyslu života´ a ´smrti´.

Celú Zem, ktorá je dnes skutočne na kolenách už toto homo porobilo. Beštialita človeka, ktorý údajne nie je zvieraťom nemá absolútne žiadne medze. Krutosť, ktorú človek pácha, ktorou ovláda spoločnosť, a do kazajky, ktorej sa snaží natlačiť život je patologická a morbídna.

Homo to je šialenstvo absolútnej beštiality, a neuveriteľného barbarizmu kozmu. Neviem, že za akým účelom toto nenormálne miesto menom Zem vzniklo a čim v tom vezí nejaký účel, ale ak je homo účelom, a skrytým zámerom čohokoľvek a kohokoľvek tak toto niečo, alebo tento niekto musí mať z posvetenia svojich prostriedkov, ktoré na homo vyplytval asi ťažkú hlavu. Homo totiž do budúcnosti neveští nič dobré a nevyzerá nato, žeby malo homo byť prísľubom čohokoľvek dobrého s ´výnimkou seba.´ Antropocentrizmus je o tom, že kozmos a Zem je tu pre akési ´dobro človeka´, a príslušníka tohoto nešťastného druhu, ale keď prirodzený výber mal za účel stvoriť homo potom je vôľa prírody naozaj slepá, hluchá, a nemá k zvyšku tvorstva, a povedal by som priam šialená.

 Prirodzený výber je inými slovami neprezieravosť toho najtuhšieho zrna a príroda ako indiferencia sama je sumou ničoty do tuhého, ktorej ide všetko živé ako na bežiacom páse najtuhšieho hororu vznikania a zanikania. Príroda sa dopustila najnešťastnejšieho omylu voči ostatným druhom, a v istom zmysle musela byť sama zaťažená karmou zla, omylu, ktorý je ostrím noža pre zvyšok tvorstva z, ktorého vynechávam homo samozrejme. Homo je kozmický vojak v poli, ktorý nepatrí nikam. Do prírody už nie a do civilizácie ešte nie, lebo sa mu ju zatiaľ stvoriť nepodarilo. Nepatrí ani na opustené hviezdy po, ktorých strieľa svoj rakety, a nepatrí ani do neba medzi Bohov, ktorí ho dávno nevzali za svojho. Výlučok katastrofálnej prehry prírody, ktorá si spečatila svoj ortieľ? Prehry s kým?

Realita sa realitou nevysvetlí, lebo by musela mať v sebe prvok, ktorý je tam skôr ako to vysvetlenie. Človek nie je vysvetlením prírody. Meso a kosti. Mlynček na meso a kosti z, ktorých sme. ´Lono prírody´. Pravá povaha človeka snáď zodpovedá pravej povahe skutočnosti pre, ktorú je ako stvorený.

 

Ty nemáš žiaden mier

Ekologická vojna. To je vojna o zdroje po, ktorých hlad je motorom konfliktov. Veľká politika si žiada o Zem vojnu, lebo tá je nevyhnutná.

Linkola zastáva názor, že ľudstvo pôjde dole v krvi. Že ten koniec nebude ako nám konzumom presýtená moderná doba na spôsob Rímskeho cirkusu sa snaží nakukať. Sme neustále čičíkaní, že robiť pre prírodu nie je nič treba, že nepotrebuje autonómiu a nezávislosť na mesiarskom mlynčeku konzumu, ktorý drkoce svojimi strašnými zubami stále tú istú pesničku´ hospodársky rast´ je to čo nás živí.

Pozor, ale ide o krutý omyl. Živí nás matka Zem, ktorú znásilňuje spoločnosť  na ropný pohon. Všetko čo jeme, dýchame a pijeme pochádza zo Zeme, ale preto, že naša nenažranosť nemá medze tak matke Zemi vždy bodá táto ropná spoločnosť nôž do chrbta, ktorý už nekrváca málo. My paraziti homo na tejto Zemi, ktorí vyžierame všetko čo dýcha šplháme po chrbte Zeme na Olymp svojho šialenstva konzumného v tranze, že dosahujeme najvyšší stupeň ľudského, keď čumíme do obrazoviek stále menších v našich stále vatších hlavách, a keď tieto nám čumia do našich dutých hláv nazad akoby nám vracali náš pohľad šialenstva.

Sme ako pliaga, ktorá sa vyrojila z antických , bronzových, a železných jaskyní dôb, aby sme upadali do mdlôb nekonečnej špirály pošahanej besnoty na vlne našej civilizácie, keď tak surfujeme vlnami info vojen v matrixe fantazmagórie mizérie, ktorá má rada spoločnosť. Pravdupovediac našu na tejto Zemi nemá rád žiadny druh, a nikomu sme tu nikdy nechýbali, chýbať nebudeme, a nechýbame. Židochobotnica našej odpornej epochy, ktorá doslova v mamone požiera všetko, nekonečné miliardy bezcenných peňazí investované do prelievania krvi, do hekatómb po celom svete umierajúcich zvieracích aj ľudských obetí tomuto molochovi abstrakcie; peniazom.

Avšak naša nenažratosť už postráda aj ducha, a v chorom tele Zeme tiež žiaden zdravý duch ani nepáchne. Všetko okolo nás kape; vtáky, chrobáky, fauna, flóra. Vyhladzujeme svojím bezmedzným animalisticko- mechanickým, svojím zmechanizovaným beštiallizmom zúrivo, a bez ohľadu nato čo príde po nás. Sme ako poslední ľudia z nejakej prorockej knihy, ktorých šťastie je štastím bĺch, a na rozdiel od všetkého čomu život ničia sú sami nezničiteľní, lebo v ničení predbiehajú všetko stvorenie, a pred sebou majú snáď už len chiméru svojho zisku, ktorý ide na úkor všetkému čo dýcha.

Hovorí sa, že keby dali istému druhu opíc do rúk napalm, či pumu atómovú by zrovnali Zem so Zemou do hodiny. My ľudia si fakt môžeme len gratulovať, že sme za opicami niekoľko hodín pozadu. Aj keď ako o preteky s časom ničíme, a ničíme sa nezdá, žeby sme v sebe vedeli nájsť pokoj, alebo radosť zo života, ktorý nás má v šachu. Snáď ako Linkola hovorí život na tejto Zemi zničíme, a ten po nás sa ako taký Fénix z hĺbok oceánu znovu vynorí, miesto z popola z vody, aby nás v kozmickej hre evolúcie nikdy viac  nič nepametalo, a snáď bude k nám evolučný osud milostivý a vyvedie nás z najnižšieho bodu na aký ľudstvo doposiaľ kleslo, kde zrovna odbíjajú naše hodiny konca sveta budúcnosti dvanástu.

Snáď neplatí, že naša smrť znamená život celého tvorstva. Že večný návrat života tvorstva bez nás je na ceste sem, a už zase tam.

 

 

 

O pravde ani Ň nikdy nebude ani pol slova

Pravda. Čo to dnes ešte znamená? To slovo, alebo ten pojem? Čo v kom vyvoláva za pocity, myšlienky, alebo čo konotuje? Kto je to bojovník za pravdu? Hľadač pravdy? Holá pravda? V SR existuje pravda? Slovensko je absolútne chorá a absolútne skorumpovaná krajina. Absolútna moc absolútne korumpuje. Absolútna moc vyvolených, ktorí sa v SR sami vyvolili skorumpovala všetko čo sa dalo skorumpovať. Títo sami sebou vyvolení neponechali nič na náhode, ktorá by si zahrala s našou budúcnosťou vo svojom absolútnom panstve hru. To oni  tí vyvolení sú tu miesto náhody a ich panstvom je panstvo absolútnej moci, ktorá nič nenecháva na náhodu, ktorá vylučuje náhodu. Na Slovensku sa náhody nedejú. Ak sme mali možnosť zahliadnuť vrchol ľadovca korupcie tak nám dobre tak.

Absolútny vrchol ľadovca korupcie moci. Hovoriť pravdu, písať pravdu, myslieť pravdu. To všetko je v absolútnej moci moci, ktorá absolútne korumpuje moc nemožné. Pravda nemôže byť vecou o sebe. To znamená, že sa nedá sama poznať ako pravda nikdy. Môj názor je, že pravda ako informácia, ktorá má pravdivostnú hodnotu  sa v SR stáva pojmom neznámym, pojmom, ktorý je zbytočným.

Sme dezintegrovaným národom. Dezintegrovanou krajinou. Máme dezintegrovanú ekológiu. Dezintegrovanú kultúru. Študenti humanít, ktorý by chceli prehovoriť do kultúry môžu riešiť tak cigánsky problém a otázku v jednom. Ten sa samozrejme nikdy nevyrieši, lebo je to problém systémový a pokiaľ bude tu systém absolútnej skorumpovanosti štátnej moci aký tu dnes máme už od 89teho stále v nezmenenej podobe bude to tak vždy aj s dezintegrovanými cigánmi ako aj s nami. Systém si cigánov vydržiava a bielych vykazuje otročiť za hranice, lebo neposykutuje žiadne možnosti uplatnenia, žiadne strechy nad hlavami negarantuje, negarantuje žiadne práva, žiadnu budúcnosť, ale iba okráda a zdiera z holej kože.  Pojem prírody, šetrenia, neničenia životného prostredia sú nám neznáme pojmy. V podstate na prírodu možno dbajú v krajinách ako Rakúsko, ktoré chodí rabovať lesy do východnej Európy ako napríklad k nám. Ale v krajine ako SR je príroda nutne na poslednom mieste. Ona vlastne nie je na žiadnom mieste. Ako môže existovať kladný vzťah Slováka k prírode, keď ten nemá ani kladný vzťah ku svojej krajine? Nikto by tu najradšej nežil. Tí, ktorí tu žijú sú buď chorí na hlavy, alebo zlodeji a kradnú zlodejom, alebo majú v zahraničí sponzorov. Nič tu nie je mizéria, bieda, a strach otvoriť si hubu. Všetci sú vydieraní, že keď niečo povedia nemusia chodiť do otrockej roboty viac.

  Slovák je buď zosraný, alebo nasraný, ale hubu neotvorí ani v jednom prípade. Sme dezintegrovaný národ, ktorý sa vie chváliť iba tým, že uteká z vlastnej krajiny, a tomu sa tu hovorí ´šikovnosť´. Všetci šikovní dávno ušli. Ostala len ľavá bedač, a tú má v moci banda zlodejov pred, ktorými každý uteká, lebo všetci majú nasrané strachom za ušami, a boja sa aj svojich skurvených tieňov.

  Slovenský národ je dnes sto rokov za opicami, ktoré sem už prúdia lebo nie je stále ani integrovaný vo svojej krajine. Za tento národ v Marakéši jeho mocipáni podpisujú dohody o prímaní migrantov do krajiny, kde  prakticky nikto nie je ako doma a každý tu žije s tým, že nežiť tu je to najlepšie čo sa mu môže stať. Mocipáni tohoto národa podpisujú zmluvy o kvantách asociálnych muslimov, etiópskych stagnátov, v krajine, kde sa vydržiavajú cigánske treťosektorové zlaté bane, kde sa cigáni držia a množia v nezamestnanosti, kde niet uplatnanie po žiadnej humanitnej škole, kde skoro nikto nemá poriadne čo robiť, aby to niečo aj niečo znamenalo.

Ochrana prírody je tu neznámy pojem. Drevo sa za babku preváža, rúbu sa lesy za bagateľ, likviduje sa flóra, fauna, zabíja sa život všade kde oko dohliadne. Právo príroda nemá nato ,aby tu bola garantované ničím, nikým, ako ani my. Slováci vo svojej krajine nemajú čo robiť. Nemajú slušne platenú prácu, strechu nad hlavou, ale iba hypotéky od židochobotnice, a sociálne samovraždy, zdevastovanú Zem, rozkradnutú pôdu pod nohami. A po emigrantoch im už ani oči pre plač neostanú.

 

 

 

 

Jebať slušné Slovensko

Načo mi je slušné Slovensko, keď tí, ktorí mu vládnu o slušnosti ani nechyrovali? Načo je mi slušné Slovensko, kde sa slušne žiť neoplatí? Z žobračeniek, a zo sťahovania z holej kože sa žiť nedá, a preto jedni, ktorí na Slovensku o slušnosť usilujú sú kriminálne živly, ale o slušnosť navonok. U nich slušnosť znamená, že my, ktorí sme ožobračovaní, zúbožovaní, zbedačovaní máme byť ticho. Že máme chodiť do otrockej roboty, platiť otrocké dane, participovať na otrockom školstve, pracovnom procese, že si máme nechať vymývať hlavy, že máme počúvať neustále nezmyselné táraniny politckého ojebu, lebo konsenzus panuje iba medzi tou špinou hore, kým tú dole medzi nami je iba mizéria, hanba, bieda a krivda.

Na slušnom Slovensku rozhodne zdravý rozum nezvíťazil. Pochody vraj organizované zvonku, ktoré organizuje ten, ktorý problémy, ktoré ich spustili spôsobil? Kam táto perverzita tejto abnormality menom Smer speje? Kam táto perverzná krajina speje?

Zastavíme exekučný holokaust?

Zastavíme genocídu dôchodcov?

Zastavíme rabovanie štátneho majetku?

Zastavíme zneužívanie štátnych dotácií a eurofondov?

Zastavíme kšefty so štátnymi zákazkami?

Zastavíme rozkrádanie zdravotníctva?

Zastavíme zneužívanie štátnej moci na súkromné kšefty?

Zastavíme gangsterské a totalitné metódy tajných služieb a polície?

Zastavíme falošný boj štátnej moci proti extrémizmu a politické prenasledovanie ľudí?

Obnovíme naše ľudské práva, ľudia sa prestanú báť a skončí tu atmosféra strachu?

Zastavíme rasizmus zo strany úradov a súdov voči pracujúcej chudobe?

Potom budeme môcť, keď toho urobíme minimálne toľko mašírovať ulicami za ´slušné Slovensko´. Skandovať slogany, ktoré nám  ktosi teraz podsúva si navymýšľame sami.  Potom budeme môcť na námestiach s dobrým svedomím dohrať ich divadlo o vražde-nevražde na, ktoré doplatil človek životom.

 

Hodnoverné šialenstvo 3

Skutočnosť nie je možné vystihnúť, lebo neexistuje v pravej miere. Základ predpokladu, že človek je mierou všetkých vecí by bol ten, že človek je ´pravou mierou všetkých vecí´. Vezmime si napríklad ´bolesť´. Vieme, že aj medzi jednotlivými ľuďmi existuje prah bolesti, ktorý ma niekto kde do neho iný sadomasochista ryje klincom pričom ani nepípne, a niekto kde plače aj keď si zlomí necht.

Mohli by sme hovoriť o človeku rôznych epoch. Moderný človek, človek stredoveku, doby ľadovej. No v slovnom obrate ´človek je mierou všetkých vecí´ počujem, že mierou všetkých vecí sa tu myslí ´ľudská nátura´. Je to jednoduchá rovnica, ktorá by mala zodpovedať hodnotovému rozvrhu na Zemi, ktorá znie ´miera všetkých vecí=ľudská nátura´. Moji dvaja známi, ktorí na mňa pri písaní zanechali nejaký vplyv sú Juraj Lukáč a Kveldulf Gunnar Larsson majú v tejto otázke jednoznačne jasno; ´ľudská nátura´ sa nemení a človek je od kedy je človekom rovnaký vo svojej náture. Vývoj to znamená nepoznačil túto náturu. Tak Lukáč ako aj Kveldulf GL hovoria, že ak by človek dostal v jaskyni darček atómovej pumy, by Zem zničil pred desiatkami tisícov rokov. Tj zničila by ju ´ľudská nátura´.

Pentti Linkola, ktorý dotvára môj ekotroj lístok, ktorý ako vieme je na špici v chápaní prírody a prirodzeného života si to však nemyslí. Ľudská nátura je síce zastrešujúci pojem, ale skrývať sa za tento pojem pri každej príležitosti, keď homo niečo dojebe je číra zbabelosť podľa Pentti Linkolu. Žijeme v určitých časoch a robíme určité rozhodnutia. Nie je problémom ľudskej nátury, keď technologický pokrok valcuje ekologické otázky, a ich riešenie sa hľadá iba v tomto ´pokroku´. To iba niekto chce aby bol vlk sýty aj koza celá. Chce mať to najlepšie z oboch svetov. Tak napríklad Linkola  hovorí, že nato, aby sme odstránili nezamestnanosť stačí urobiť jedno; ´koniec mechanizácii´. Treba urobiť koniec strojom. To je nie otázka ´ľudskej nátury´, ale konkrétnych rozhodnutí konkrétnych ľudí. Ľudská nátura nie je prekurzorom všetkých zlých rozhodnutí, a nie je treba z nej robiť strašiaka. Nakoniec človek pre nás pohanov má aj svoju náturu od prírody, a tak kydať na ľudskú náturu je ako kydať na prírodu.

Označovať ľudskú náturu za vinníka v každom prípade za každých okolností je svojím spôsobom čo definuje takéto zaujatie voči človeku, ktoré je živené antihumánnym sentimentom, alebo anti-antropocentrizmom na jednej strane a na druhej neuveriteľne zarytému nadŕžaniu tomu, aby obraz človeka a jeho nátury ostal nemenný po všetky veky, čiže pravý opak anti-antropocentrizmu teda čistý pro-antropocentrizmus. Automaticky sa predpokladá, že človek je antropocentrický vďaka svojej náture, a že nátura je tým pádom zlá, lebo človek ako miera všetkých vecí ani nemôže inak ako byť zlý od nátury samej, ale zároveň sa tvrdí, že nič nerobí človeka človekom tak ako táto nátura kôli, ktorej jedinej je tu vesmír na ospravedlnenie toho zla dobrom človeka pre, ktoré tu je on vesmír.  Človek musí byť tou mierou v tej  miere do akej je reflexiou všetkých vecí vesmíru slúžiacich jeho dobru v protiklade k dobru o sebe, ktoré má v náture ako v dvojitom metre. Je v tom fatalizmus, ktorý si s ničím nezadá, a nazval by som ho dvojsečným fatalizmom až patologickým. Cit Wiki ´Antropocentrizmus je presvedčenie, že človek je stredom vesmíru a že cieľom vesmíru je dobro ľudstva.´

Zobrané do dôsledkov by som mohol vyvodiť, že dobro človeka, či ľudstva= dobro ľudskej nátury, že cieľom vesmíru je dobro ľudskej nátury teda toho čo je mierou všetkých vecí. Aké dobro? Dobro samo o sebe? Také dobro je dielom kresťanstva a v pohanskej Európe bolo neznámym pojmom, lebo dobro o sebe je kresťanská myšlienka, ktorú prebral Platón, alebo platonizmus a sugeruje, že svet môže byť buď dobrým, alebo zlým.

Dá sa podľa tohoto kritéria súdiť ľudská nátura? Je ľudská nátura zlá, alebo dobrá? Je zlá, alebo dobrá o sebe? Sugeruje sa nám myšlienka, že na ´ľudskej náture´ sa nič nemení, že tá neprechádza žiadnym vývojom, že je vždy identická, že dokonca ňou vieme pomerovať akúkoľvek identitu čohokoľvek na základe toho, že máme tento terminus technikus si vieme s ňou všetko porovnať ako takou identitou veci o sebe samou, že tou mierou je jak miera v akej čo vieme porovnať tak vo výsledku to z čoho vzíde ako sme porovnávali tak to ako to dopadlo, či dobre, alebo zle. Schopnosť nekonečnej sebareflexie vzťahovanej k nejakej veci o sebe, ktorou môžme porovnávať teda merať a súdiť všetko navždy, lebo máme tento základ, ktorý nič nikdy nezmení.

Je takéto uvažovanie dobré?

 

Moderné umenie smrdí

Čo je to ´moderné umenie´? Chodíte niekedy zdesene ulicami plnými bilbordov, galériami plnými prázdnoty, ktorá srší z diel pravdepodobne ich nemenej prázdnych tvorcov?  Chodíte niekdy našimi mestami plnými moderných budov tak funkčných ako škaredých? Je škaredosť tou pravou funkciou moderného umenia? Započúvali Ste sa niekedy do populárnych pesničiek? Obliekli do populárnych tričiek?

Nepríde Vám, že moderný svet smrdí? Že v ňom je niečo zhnité? Za čím smrdí moderný svet? Alebo za kým? Smrdí snáď za svojou rozkladajúcou sa mŕtvolou seba? Svet v rozklade, ktorý smrdí široko-ďaleko?A od čoho smrdí moderný svet? Smrdí od hlavy? Mali by sme snáď modernému svetu odhryznúť jeho smradľavú hlavu?  Od politikov, cez umenie, cez vzťahy, cez zdevastovanú prírodu na tomto modernom svete všetko smrdí samochválou, ktorá nie je nijak zaslúžená. Tak, by snáď bola na mieste protiotázka; čo v modernom svete nesmrdí? Odpoveď je jednoduchá; peniaze. Tie necítiť ako smrad. Ale sú všade cítiť naozaj. Všetko je tu o nich.

Všetko má svoju cenu. Tak ako každý. Cena síce nie je hodnota, ale je jej ukazovateľom, jej vyjadrením. Tenisti, futbalisti sú prostitútkami. Stoja niečo. Kluby si ich predávajú a nie každý si vie každého dovoliť. Poviem s Acerbusom z Ondskapt týmito jeho slovami tento výrok ; ´ak tento kurvou sprasený svet´ v ktorom žijeme potrvá ešte dekádu sa môžme tešiť na brutálnejšiu parádu ako Ondskapt; hovorím čakajte požieranie živých detských novonarodencov, pálenie kňazov na národnej televízii, či beštiálne porno. Náš svet je chorý. Svet v, ktorom žijeme ten svet sa stal chorobou. Ochorel zo všetkého čo sme mu urobili. Planéta na, ktorej žijeme je zrejme veľmi chorá.

Keď si zapnem internet, kde sa na mňa po nejakom vygúglení ekoproblematiky vyleje ten nekonečný bordeľ, ktorý sa všade deje príde mi smrteľne ľúto. Smrteľná ľútosť ma zasiahne v hĺbke duše ma skľúči neuveriteľne hlboký smútok.

Je to na zaplakanie človek? Je ti na zaplakanie človeče moderná? Keď sa prechádzam mestami a vidím prázdne schránky v miliónoch s klapkami na očiach, ktoré dávno opustil veľký duch matky Zeme, keď sa zapozerám do prázdna internetu, ktorý je ako Uroboros sám sa žerúci, keď sa pozerám do čiernych dier očí moderných schránok existencií stratených ľudí tohoto kurvou spraseného sveta ovešaných v moderných handrách značiek, s mobilmi, a celou tou patológiou moderného sveta disciplinovaných konzumentov, spotrebných robotov čas vyprázdňujúcej práce mi príde, že ani ľútosť tu už nepomôže, že nič tu už nepomôže.

Tento svet niekto predal. Všetko okrem peňazí na ňom smrdí. Všade je beznádej. Reklamy predávajú nádej na záchranu sveta. Reklamy, ktoré neustále útočia na nás, ktoré vyzerajú ako moderné umenie. Lebo moderné umenie mi príde ako reklamou samé na seba. Ten smrad tu z toho umenia cítim preto, že umenie sa stalo reklamou na umenie. Všetko čo vidím je obal, ktorý predáva. Nie je to nič. V tom nie je nič. Moderná architektúra, hudba, šport, alebo človek je zástupným tvorom. Zastupuje to čo by mal byť. A podobe reklamy, ktorá ako jediná si dovolí ešte nádej predávať. V reálnom svete smradľavom, v ktorom denno-denne chcípame si nikto o nádeji netrúfne ani snívať.

..nikomu sa tu o nádeji už ani nesníva.

Len o reklamách. Reklama na tento svet je tento svet. Smradľavý svet medzi nebom a Zemou.

 

Stalin a na hlavu postavená hodnota pravdy

Environmentálna devastácia, alebo inými slovami desakralizácia všetkého svätého.

Hovorím to nadnesene.  Iste do akej miery je pre človeka príroda ´svätá´ o tom by sme mohli viesť širokú diskusiu. A prečo, by mala byť svätá, a ako definovať ´sväté´?  Sú sväté životy napríklad? Príroda ak to môžem tak nazvať dala život opici z, ktorej vznikol homo, dala ho aj škrečkom, sviniam, alebo sŕnkam.  V prírode nikde nie je napísané, že hodnota života divej svine je vyššia ako hodnota života hľuzy, ktorú tá sviňa žerie, alebo tam nestojí, že život tej svine má hodnotu vyššiu ako život človeka, či naopak život človeka vyššiu ako tej svine.  Čo je to hodnota života toho, ktorého tvora  to príroda nestanovuje. Mohlo by sa preto zdať, že život pre prírodu nemá cenu, že príroda život za svätý neberie.  A je to aj naozaj tak. Život jednotlivého tvora v prírode veľa neznamená. Ale znamená v spoločnosti? Stalin to povedal ´genocída miliónov je štatistika´ kým zabitie jedného človeka je vražda.  Povedal to Stalin teda naopak ako je to v prírode? Postavil Stalin prírodu na hlavu?

Vystihol snáď Stalin v princípe opak toho čo sa deje v prírode?  Kým príroda nedbá o hodnotu jednotlivca, tak ľudská spoločnosť prehliada hodnotu celku? My všetci tvoríme celok. Čo by som musel urobiť aby sa zrútila ľudská spoločnosť? Predstavme si, že akoby vyzeralo kresťanstvo bez Boha. Je možné si také niečo predstaviť? Máte? A teraz si predstavte ako by vyzerala spoločnosť bez jednotlivca. Ujíma sa spoločnosť, alebo masa jednotlivca, lebo je on jej základným kameňom, alebo je základným kameňom spoločnosti/ masy, ktorej sa kto ujíma jednotlivec?

Tvoríme my všetci spoločnosť, alebo spoločnosť tvorí nás všetkých?  Teda celok seba? Je spoločnosť viac ako suma jej všetkých jednotlivcov? A preto toto viac je masová genocída štatistikou, a vražda jednotlivca ako základného  kameňa spoločnosti teda vraždou?

A ako je to s prírodou? Tvorí faunu prírody každý jednotlivý tvor, alebo všetky jednotlivé tvory sú tvorené faunou v celku? Je život jednotlivca pre spoločnosť svätým? Je život  spoločnosti  svätý pre jednotlivca? Vymretie všetkých druhov fauny a flóry prírody je štatistika, kým vymretie jedného druhu menom homo je vražda?

Človek je ten kto hodnoty dáva. Avšak má to háčik.  Človek, ktorý hodnoty ako tvorca dáva, lebo ich tvorí si ich najradšej nadeľuje sebe. V prírode nie je život svätý, keď príde k otázke jedného jednotlivca z milióna, alebo keď ide o jeden druh, ale celok tejto prírody svätosť dáva preto, že príroda si chráni sama vo svojom lone všetky životy, ktoré tvoria jej celok. Ona ich celok dáva a dáva ho preto, lebo príroda sama hodnoty života nesie. Je nositeľkou a najzvrchovanejšou menovateľkou hodnôt všetkým živým tvorom spoločných.

V prírode sa môže stať, že medveď človeku odhryzne hlavu, keď sa ten pred jeho silou a ním neubráni.  Je pre prírodu sám život svätý? Existuje nejaký zákon svätého niečoho, alebo iba zákon boja všetkých proti všetkým teda  pud sebazáchovy?

Sú sväté peniaze napríklad?     Ako základný kameň našej spoločnosti? Čo by sa stalo keby sme ho odstránili? Tento motor ničenia Zeme?

Genocída ľudu; otvorený list poslankyni SR Veronike Remišovej

Vážená pani, vážený pán,

 

Ďakujem za Váš e-mail. Spomínate v ňom Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe z roku 2012, ktorá ale s Rímskou deklaráciou nemá veľa spoločného. Zmluvu schválil parlament počas druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 a jej hlavným cieľom bolo zabrániť veľkému zadlžovaniu krajín v Európe. Pre Slovensko bola zmluva ľahkým záväzkom, pretože už skôr, v roku 2011, sme prijali vlastný ústavný zákon o dlhovej brzde. Vďaka nemu nemôžu vlády Slovensko zadlžovať nad rozumnú hranicu. Dnes každý Slovák dlží cez štátny dlh okolo 8 tisíc eur, čo nie je málo. Nezodpovední politici krajinu radi zadlžujú, pretože rozdávaním peňazí požičaných z bánk zakrývajú vlastnú neschopnosť riešiť problémy krajiny, ako to vidíme aj dnes. Krajina sa tak môže dostať do obrovských problémov, v zadlženom Grécku alebo Portugalsku museli pred pár rokmi výrazne znižovať platy a dôchodky, štát nevedel zabezpečiť základné služby pre občanov. Ľudia na Slovensku si podobné drastické úsporné opatrenia nezaslúžia, musíme sa preto správať zodpovedne a krajinu bezhlavo nezadlžovať.

 

Samozrejme sa pri práci v parlamente snažíme presadzovať sociálne práva ľudí na Slovensku. Som však opozičná poslankyňa a vládna koalícia schváli naše návrhy iba výnimočne. Okrem toho pri napĺňaní sociálnych práv často nejde ani tak o zákony, ako o ich uplatňovanie a o rozvoj všetkých regiónov Slovenska, čo je úlohou vlády. Ako príklad mnohých návrhov, ktoré hnutie OĽaNO predložilo v parlamente, môžem uviesť príplatky za prácu v noci a cez víkend, zvýšenie materskej či oveľa účinnejšie potláčanie korupcie. Pretože viac peňazí a lepšie služby dá štát ľuďom iba vtedy, keď bude hospodáriť zodpovedne a čestne.

 

Posledné dni som dostala veľké množstvo rovnakých správ, zjavne boli založené na jednom zdroji, relácii vysielanej na internete plnej zavádzania a manipulácií. Od nášho vstupu do EÚ sa priemerná mzda na Slovensku zdvojnásobila, nezamestnanosť klesla z 15 % na 5 %. Samozrejme máme stále mnoho problémov, ako napríklad zaostávajúce regióny s vysokou nezamestnanosťou či nízke mzdy. Ak však politici či nejakí komentátori tvrdia, že tieto problémy sa dajú ľahko vyriešiť, nemajú pravdu. Viac ako polovica ľudí na Slovensku robí v malých podnikoch, ktoré majú väčšinou domácich majiteľov a prudké zvyšovanie miezd by ich zlikvidovalo. Rovnako je na tom aj štát, ktorý zamestnáva skoro štvrtinu všetkých zamestnancov u nás. Kvôli korupcii a plytvaniu má peniaze na zvyšovanie platov svojich zamestnancov iba z požičaných peňazí. Platy sú všade v Európe rozdielne, napríklad spomínané Portugalsko sme už v priemernej mzde takmer dobehli. Samozrejme by som chcela, aby mali naši ľudia platy ako v Nemecku. Musíme preto pracovať na zlepšení školstva, na podpore podnikavosti a inovácií. Nemci nemajú vysoké platy preto, že podpísali nejaké vyhlásenie. Ale o výrobky ich firiem je veľký záujem vo svete, firmy platia štátu veľké dane a môžu platiť vyššie platy aj svojim zamestnancom. Tam chceme dostať aj Slovensko. Ak ale niekto tvrdí, že dokáže za pár rokov dostať naše platy na nemeckú úroveň, iba Vás klame.

 

Máme radi Slovensko a urobíme všetko preto, aby sme spravovali krajinu čestne a dobre.

 

Prajem Vám príjemný deň.

 

S pozdravom,

 

Veronika Remišová

Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky

Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO

 

https://www.facebook.com/remisova.veronika

 

Vážená pani poslankyňa,

 

 

Chcem sa informovať, aké postupné kroky vyvíja Slovenská republika pri naplňovaní

 

Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

 

s odvolaním sa na čl. 13 tejto Zmluvy.

 

S touto Zmluvou 18. decembra 2012 vyslovila súhlas NR SR uznesením č. 384 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi, pričom pre Slovensko nadobudla platnosť 1. februára 2013.

 

A preto Vás žiadam o odpoveď, čo konkrétne ste VY v zmysle tejto Zmluvy podnikli, aby sa napĺňal Európsky pilier sociálnych práv.

Ďakujem za Váš e-mail. Spomínate v ňom Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe z roku 2012, ktorá ale s Rímskou deklaráciou nemá veľa spoločného. Zmluvu schválil parlament počas druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 a jej hlavným cieľom bolo zabrániť veľkému zadlžovaniu krajín v Európe,

K tomu bodu sa Vám nevyjadrím, lebo nemám nejak súvis resp neviem do akého súvisu Ste si to dala, a prečo s tou Rínskou deklaráciou., keď narážate nato, že zmluva má prednosť pred zákonmi SR asi Viete prečo.

Napĺňanie piliera sociálnych práv je vo Vašej reči zabránenie veľkému zadĺžovaniu krajín EU? Viete ak áno tak ti je otvorená otázka čo tu vlastne riešime a akými prostriedkami. Takú odpoveď ako Ste mi dala Vy som ešte nedostal, preto polopate sa Vás pýtam nemajte mi to za zlé. Chcem povedať, ale že pilier sociálnych práv mne zneje ako pilier , ktorý postihne neistoty občana Európskej únie, alebo teda skôr Slovenska/teraz neviem čo bolo skôr sa ospravedlňujem, či som skôr Slovák, alebo Európan, ktoré zákony pre mňa skôr platia/ no každopádne ja pod týmito neistotami chápem to v čom ja žijem denno denno; môj otec je emigrant, moja priateľka je emigrantka, môj brat si zažiadal o prefinancovanie škôlky z eurofondov na, ktorú vypracoval projekt, ktorý bol zamietnutý. Pod sociálnym pilierom chápem, že keď my ako občania si vieme z biedy do, ktorej nás Vy hore nútite si pomôcť tak Vy neurobíte to, že nám zakážete si pomôcť ale presne to sa deje; to chápem pani veľavážená poslankyňa opozičná ako to čo robíte, že keď sa človek chce postaviť pomaly na nohy ho dobijete zase na Zem, lebo to sa deje v našej rodine, v tejto posratej krajine.

PRETO SA VÁS PÝTAM AKO VY PODRŽÍTE OBČANOV KRAJINY SR DO TEJ MIERY ABY NEMUSELI EMIGROVAŤ, ABY MOHLI ČRPAŤ EUROFONDY, KTORÉ VY TUNELUJETE, ALEBO NEZABRÁNITE ICH TUNELOVANIU AKO SA UKÁZALO V POSLEDNEJ KAUZE-KUCIAK, ALEBO ČO SPOLU SO ZÁKONMI EUOPSKEJ ÚNIE ROBIA ZÁKONY SR ABY POMOHLI OBČANOVI SLOVENSKA ASPOŇ SA NAJESŤ A PRESPAŤ POD VLASTNOU STRECHOU? 400000 TISÍC EXEKÚCIÍ, SOCIÁLNE SAMOVRŽADY? pRED TÝŽDŇOM MI 35 ROČNÝ KAMARÁT SKOČIL POD VLAK, LEBO HO VAŠE SOCIÁLNE NEOPATRENIA DOSTALI TAM! ZDIERATE NÁS Z HOLEJ KOŽE! NECHODTE NA MŇA PROSÍM VÁS S VYPASENÝM GRÉCKOM DO, KTORÉHO CELÁ EU VRÁTANE NÁS LEJE PENIAZE ANI S NEMECKOM, KTORÉ JE DÁVNO ZA VODOU. LÁSKAVO SA POROVNÁVAJTE S BIELORUSKOM A UKRAJINOU AK SI TO VôBEC MôŽETE DOVOLIŤ.

Prepáčte ale ak ten posledný odstavec je o tom, že Vy naďalej pri dnešných cenách bytov, jedla, a pohonných hmôt chcete mzdy na Slovensku držať na neuveriteľných 450-1000eu tak sa skutočne nemáme reálne o čom baviť, lebo je to na šibenicu.   Genocída národa. A hanba Vám,

Kristián Čura

Jednu vec, ktorá mi ušla. Na margo znižovania nezamestnanosti o, ktorej tárete; koľko ĺudí emigrovalo naozaj+ https://dennikn.sk/blog/836240/pan-premier-preco-je-tolko-vyradenych-bez-toho-ze-by-si-nasli-pracu/

 

Veľa dobrého v ruinovaní ľudských životov aj ďalej prajem.

 Sľubujeme, že budeme počúvať našich občanov a budeme reagovať na ich obavy v spolupráci s našimi národnými parlamentmi .

 

Už len na zasmiatie

 

 

Ticho komplexy nelieči

Ticho lieči, ale nie z komplexov. Pravdaže sa dá povedať, že ticho znamená ignoráciu, keď niekto neodpovedá na niečo čo sa iný pýtal.

Štát v SR je hluchý voči akejkoľvek požiadavke na sociálne istoty, alebo ekologické istoty, a jeho predstavení, či teda ´elity´, alebo ´politické špičky´ sú k istotám sociálnym, ktoré v SR sú žiadne hluchí tiež.

Slovenská republika je na tom tak, že je tu neslušné žiť, a ľudia skôr emigrujú, aby našli sociálne istoty, ktoré sú jednoduché; práca je absolútna nutnosť, a nezamestnanosť musí byť nulová. Pláca je absolútna nutnosť, a to taká, ktorá zodpovedá cenám a hlavne úrokom a pôžičkám a zdaneniu tovarov.

Komplexy z nedostatočnosti z neadekvátneho ohodnotenia sa tichom nepoliečia. Komplexy z inferiority Slovenskej Republiky voči EU, ktorá je úplná a kompletná sa tichom nepoliečia.  Bruselskí úradníci, a ich lokaji ako Sulík sú hluchí k potrebám  života občanov a ich prežitia.

Ekológia je kapitola sama o sebe, a vzhľadom na úplnú inferioritu SR voči EU na tom nie je lepšie. Čo sa zachraňuje to zachraňuje tretí sektor. A v synergii to nefunguje. Vnútorne je Slovensko rozorvané, a tam kde sa dvaja bijú tam tretí berie všetko. Za príklad uvediem ´biospaľovne´, ktoré sú rižovým poľom pre skorumpovaných politikov v SR a zlatou baňou pre EU. Táto zlatá baňa nie je zdanená, lebo daň za ňu platí naša príroda.