Samovražda silnej slabej nátury

mu.s-

Na tomto svete sa ročne svojou rukou zabije 800000 ľudí. Niekedy cítim, že k nim nemám ďaleko. Snažiť sa o niečo ? Máš 40 pomaly a chceš niečo byť? Už dnes nezaujímaš nikoho pokiaľ si kedy niekoho zaujímal, čo pochybujem.Na šport je neskoro, keď by si chcel behať, na vzťah je neskoro, lebo kde si desať rokov bol? Za zadkom mám neustále svoje problémy, ktorých rad nemá, a neberie konca. Rozmýšľam načo v 40 tke nie je neskoro. Čo tak sa narodiť?

Chodím medzi ľudí, ktorí čumia na mňa ako keby som sem pribudol z iného kozmu. Pribudol? Nejaká osoba, ktorá ´pracuje´ v Londýne, ktorá maká ako ´šrúba´. Maká pre koho? Ak makáš tak pre niekoho, alebo v záujme niekoho. Čo priniesol život? Čo priniesla práca? Čo prinesie samovražda? Chodím medzi ľudí, lebo mi ja samému zle.Cítim úzkosť, ktorá sa nedá celkom definovať. Mám proti seebe svet, ktorého nie som súčasťou?

Vlk, ktorý zachraňuje lesy, ktorý ma sklamal. Čo som čakal? Život je jedno veľké sklamanie. Každých 40 sekúnd sa na svete svojou rukou zabije človek? Ide o človeka, ktorý keď ťa nezabije ťa posilní? Chodím medzi ľudí, a nevidím nič. Stále tie isté vybľuté xichty žien,a mužov, ktorí na mňa čumia. Načo čumíte skurvenci? Na blbca, ktorému ste sa vždy smiali? Nie som tu od toho, aby som sa skrýval za veľké slová, a ani za veľké činy, a ani za slová ako samovražda. Aktivista, alebo deaktivista. Deaktivovaný.

V Londýne? V kozmopolitnom svete, ktorý sa ´globalizoval´. Veľká globalizovaná dedina. Pre nikoho žiadna zo zmien nie je dosť veľká. Smrť bude zmena veľká dosť? Nepovie, že sa pre zmenu narodil. Je tu od toho, aby sa veci diali, lebo dianie sa nedá postihovať pasívne. Telo, ktoré je bez vedomia. Vedomia kozmu, kde nemá nikto slovo. Slovo, ktoré by vzal za svoje. V 40 tke sa Ti začne pomaly ťažko aj dýchať. Čítam rady o suplementácii, ktoré sú zbytočné. Doplnky stravy, ktorý tvorí miliardový biznis. Chorí ľudia, ktorí blúdia v bludnom kruhu svojej blbosti. Najprv otrávení zo svojho života, ktorý je o ničom, zo stravy plnej pesticídov, a herbicídov, hormónov, a chlorovanej vody, a potom ´liečení´ psychopatmi v bielych plášťoch končia v rukách výživových špecialistov,ktorí ich oskubú o ďalšie peniaze cez doplnky, alebo iné kokotiny.

Všetci chcú od dnes asi žiť večne, až na tých 800000 neborákov, ktorí zrejme otrávaní jebnutým začarovaným kruhom moderného života hľadajú únik a unikajú do samovraždy ako tlsté vypasené ľudské prasa do ´epidémie obezity´. Ľudia, ktorí do seba sypú ´doplnky stravy´ sú často ľuďmi, ktorí žerú do momentu, kedy sa nemôžu hýbať. Skúšal som byť ´aktivista.´ Chodil som po lesoch a fotil spúšť. Stával som na námestí a zbieral petície podpisové. Nie je tomu ešte tak dávno. Kedy som veril v zmenu, ktorá dodnes neprichádza. Myslíš, že žiješ v spoločnosti, ktorá ti dá priestor hovoriť, myslieť, robiť čo chceš? Ak máš nato peniaze. Ak máš ľudí, alebo aj ak máš desať titulov pred menom, za menom, a jeden snáď aj medzi; ´nebezpečenstvo je moje druhé alebo stredné meno´. Každý deň som vystavovaný nebezpečenstvu, ktoré nemám ako prežiť.

Systém spoločenský v, ktorom žijem ma zabíja. Či spácham samovraždu, alebo sa pomaly ale isto zbavím rozumu? Kde mám koho hľadať? Diskurzívne racio patologicky do seba zahľadenej spoločnosti. Zháčim sa, ale nejde mi karta. Nejde mi vôbec nič. Som úplný lúzer, ale ďakujem za pochopenie. Prečo si nezavoliť Smer, alebo nejakého Blahu? V 40 tke, by som márne čakal, že tento štát mi za 20 rokov v jeho vzdelávaco výchovných inštitúciách niekde pomôže. Nie, lebo je treba ma nechať tam kde som. V tejto sračke, lebo kde by ma inde ľudia chceli vidieť?

Snáď to súvisí s témami, ktoré rezonujú spoločnosťou, alebo spoločenským systémom? Čo to je ´spoločenský systém´? Chcel som sa zabiť dnes už naposledy? Myslíte, že tu je niekto kto si bude vážiť mňa, lebo v 40 tke športujem, alebo propagujem vegetariánstvo, alebo nezávislosť od skurveného vydieračského kapitalizmu? ŽE chodím ako aktivista zbierať podpisy po ´vlčie petície´? V dobe, krajine,kde systém je ako vykradnutá hlava odtrhnutá od tela? Asi by ma stálo všetky sily sa spriahnuť proti establišmentu. Kto dnes nie je establišment?

Všetci predávajú niečo. Vnucujú. Sieťové marketingy, doplnky stravy, kmeňové bunky pre telesné schránky, ktoré schátrajú bez tak. Zázračne sa vyliečil zo svojho života. Vyliečil sa zo svojho skurveného života. Život je systémovou chybou. Život zabíja život? Hovorí pán naozajstný ekoaktivista Pentti Linkola. Čí život? Žijeme vo svete, kde prebieha šieste vymieranie druhov. Čo hrozí nám? Sme my živočíšnym druhom, alebo nejakým omylom prírody? Hovorím si, že ľudia páchajjú zločiny od začiatku vekov. Zberba zločinecká. Pozrite sa ukrutné ľudské dejiny. Človek chcel transfigurovať na konci tunela atómovej pumy,  ale nebolo svetlo, ale tma.

Jedným slovom, pol slovom, keď chceš si myslieť čo chceš môžeš. Trpím tým, že žijem, aby som páchal samovraždu? Nie, ale doporučujem ju tým, ktorí na mňa čumia. Kandidátom na samovraždu doporučujem ju. Ste nimi všetci. Skáčte pod vlaky, vyskakujte z okien, lebo ste tým najcudzopasnejším druhom pod slnkom. Cudzopasíte na skurvenej planéte. Sama planétu vyžierate. Ryjete sa v jej útrobách, vyťahujete ropu zo žíl Zeme, aby Ste otravovali vzduch  karcinogénnymi dioxínmi, a keď vaše deti umierajú na onkochorenie tak im napumpujete chemoterapiu, lebo na tom si žid zarobí.

Hovorím, že vykúpenie pre mňa je koniec vášho sveta. Pre milióny bytostí, ktoré vezníte vo veľkochovoch, ktorým hrozíte vyhladením v šiestom chcelo by sa povedať vyhladzovaní druhov. Všetko okolo vás kape. Neustáli zhon, alebo besnota, ktorou ste nakazili planétu. Vaše úspechy v mojich očiach nesiahajú ani po špičky.

Po špičky, ktoré si hovoria politické, ktoré tu majú ešte okrem žien nejaký psychopati z tajnej služby slovenskej, ktorá vám dementom diriguje a organizuje život, keď vás odpočúva ako kde akého priblblého novinára. Ako, žeby sme sa potrebovali dostať do bodu kde sa ľudia znova budú báť? Ale koho? Môj život je inde? Život, alebo žena?

Akonáhle som sa zobudil, lebo si zvykám na fľašku, a rožok, ktorým ma tento smrad človeka chce opiť znova len veľmi ťažko. Nevieš o mne veľa, ale posudzuješ ako to prvé čo spravíš, ale ja ti nebránim a keď tu ti stojím v ceste ma prosím ťa zabij. Len aby ma smrť nezabila sama, keď ma už neposilní zato, že sa pomaly dvíham. Príde tu smrad ako BlaBla, a ten mi dá za vyučené, že v socializme sa ukazuje nádej smerodatná. Akoby som čakal na pomoc? To sa setsakramentský mýliš. Nečakám od teba pomoc, ale smrť. Chcem, aby si ma zabila.

Nechcem byť tu pre srandu králikov pokusných, ktorých všade vidím kol-do-kola čumieť do môjho xichtu posraného. Prečo sa neprizriete svojím dementným moderným tváram smrti ľudia moderní? Nasadili Ste si snáď posmrtnú masku Boha? Váš Boh sa volá mamon, a nie je to o ničom inom. Váš posraný život je o mamone, ktorý ani nie je váš. Ukradli vám život, ale pracujte pre mamon. Neslušný mamon. Pohyb, lebo prídete o holé hovno, lebo ste dosiahli najvyššiu métu stupidity preukázateľne.

Spôsobili ste šieste vyhladzovanie druhov vy všivé parazitické kurvy, ktoré sajú život zo všetkého čo dýcha. Chcete, aby som sa vám ospravedlnil. To robia pritrúbli a zdegerovaní angličania, že sa radi ospravedlňujú. Ja nemám pojem o šťastí, lebo šťastie je pre mňa neznámym pojmom. Len angličan sa každopádne usiluje o svoje šťastie, a ten kto má svoje prečo sa znesie takmer s každým druhým kokotom ako je sám.

Pravda ma nebolí. Neexistuje apriori. Bedákať tu od radosti, že som sa niekam dostal. Ale kam? Som pod nosom, lebo tam kde je najvetšia tma je pod lampou. Na Slovensku je tma najvetšia, ale kde je lampa? Je tu iba lampáreň. S tým, že máte dvere otvorené do zahraničia. Môžte utiecť. Lebo tu nemáte čo robiť,čo už s vami tu? Chceli ste EU tak EU máte.

Voľní pohyb ekonomických otrokov a otrokýň. Nechceli by ste EU? Voľte nejakých ľudovstranníckych pajácov alá ľudová strana ´naše Slovensko´. Choroba, ktorou ste, ale vôbec ste vy ľudia vôbec, alebo ste nejakou chorobou? Utiecť do choroby Zeme, ktorou je ľudská rasa?

Skladaj si mozajku. Zajtra ľudia objavia teplú vodu, alebo vriacu, a ty sa ňou môžeš obariť. To sa mi muselo zamariť, lebo si nepametám, že som chcel spáchať samovraždu. S tým, že o pudu smrti sa zrejme musím dištancovať. Som snáď ja nekrofil? Nenávidím ja život, a preto chcem páchať samovraždu? Čo skôr je fakt, že život nenávidí mňa. Ja som ťa sem nevolal. No nechcel som od teba  nič. Nič je široký pojem.

V mojom mozgu. Pravda sa dohľadá. Zlatá stredná cesta do záhuby. Každá cesta vedie do záhuby, a smrť je istá v každom prípade zakaždým. Prítomnosť nemusím. Čas sa kráti. V 40 do, ktorej ťa nechali čakať ti oznamujú, že si na všetko starý. Dýchať je ti dosť. Si starý aj nato?

Pravdou bude, že zatajujem dych, ale neviem, žeby išlo o dych života, ktorý melie z posledného. Z prvého a posledného. Aby som vykalkuloval nekonečnú večnosť miesto triviálneho činu na, ktorý sa premenilo slovo?

Kvadratúra bludného kruhu. Zapíjať dúhu? Aby sme si naliali čistého vína toto je rakovina vážení a milí. Chcete jesť rakovinu kože, mozgu, ktorú váš svet na ropný pohon produkuje, alebo sú vám tieto súvislosti príliš nepochopiteľné? Votreli ste sa do sveta, ktorý vám nepatrí, a beriete život všetkému čo dýcha často na kolenách.

Od špičiek sme sa dostali na kolená. Pseudo je aj ničota, ktorá okolo vás je všade. Opustený svet, ktorý pustošíte. Nikto sa nevolá tak ako sa má s ním jeho vec. Milosť na nemilosť. Volič-ne-volič.

Samovražda je komplexom, ktorý do pohybu spustí niečo. Komplex neznesiteľného života. Samovražda je materializovaná beznádej. JE mierou všetkých pokusov o ňu. Pokus, alebo omyl. Pokus o samovraždu je sám náš svet.

Svet kde žijeme je pokusom o samovraždu, ale keď ťa samovražda nezabije  ťa posilní? Život si nájde cestu na druhý breh. Keď ňou sám nie je. Druhý breh? Život si musel nájsť prv teba. Ja som však život nehľadal; vzorní konzumenti a disciplinovaní spotrebitelia statkov na Zemi. Sme iste blízko totálnej deštrukcii, alebo aj sme na pokraji priepasti samého konca kraja sveta pod našimi rukami, prstami?

Sám život sa odcudzuje životu. V myšlienkach, ktorá je skôr alebo neskôr ako nehnutá hladina sa pohne. Svetí prostriedky, ktorými sú peniaze. Moloch abstrakcie sublimovaných zvierat sociálna, a žoviálna previerka skutkov-zármutok mi dýcha na krk, o ktorý mi ide neustále. Mám na mále? Rozhodujú záujmy, ktoré nemajú na mňa žiaden vplyv?

Bezprostredne sa uberám stále ďalej. Bol som sa prejsť. Skoro ráno som sa vrátil. Krok za krokom mi na mysli tanie niečo ako pranier. Medzi dvoma mlynskými kameňmi, kde kto stojí sám, aby sa nepovedalo, že slovo nie je nič nové pod slnkom.

Ach tá globalizácia, čo kozmopolitný svet v hodine dvanástej. V 40tke je na samovraždu neskoro? Príroda to tak vraj vymyslela múdro, že človek, alebo všetko čo žije si svoj svet vezme do hrobu. Polopate tomu debilovi vysvetľujem, že som preto, aby sa nepovedalo nič nepovedal. Načo som na svet cestu meral? Život ako cesta? Vymeraný trest na, ktorej máš každý krok desaťkrát dopredu spočítaný, a čím viac o živote vieš tým menej s tým niečo zmôžeš.

Vidím okolo seba kapať ľudí, a faunu a flóru. Chodia mi do schránky časopisy, ktoré hovoria, že ekológia je minulosťou. My sme minulosťou. Asi to už tak bude, ale v pohode.

 

:aký mám zaujať postoj k tým, ktorý stále ignorujú čo hovorím, že tu som vôbec? Prečo by ma mal zaujímať stav sveta, ku ktorého chodu neprispievam? Viac menej je v rozpore so mnou to všetko čo sa na tomto svete deje. Deje sa to všetko proti mojej vôli!

Ale vôľa je iba jedna. Nie je ani moja, a ani nikoho. Vôľa je iste nad vedomie. Samotné vedomie je v područí vôli. Skončili sme, alebo to bude mať nejakú súdnu dohru? Až mi tie špiny vrátia peniaze, ktoré ukradli. Systém spoločenský je predsa tak nastavený aby ožobračoval ľudskú verbež, ktorá sa nevie vpratať do kože kozmického agorafóba.

Vôbec nikomu nevadí, že sa ekonomickí otroci a otrokyne nikdy nespoja. Svet čaká krvavá kúpeľ a ľadová spracha. Daj si bacha aby si nezjebal sa do priepasti. Veď behanie to je iba kontrolované padanie. Nato ty aj tak nemáš. Nemáš tu vôbec na nič. V najlepšom prípade tak nato, aby si v továrni po nociach nakladal párky do rohlíkov.

Chceš prácu, ktorú ti dobre zavedený kapitalizmus, ktorý ti dobre šľapajúci škrečkovský kolotoč dosť dobre nedá, lebo ak by si robil by bola tvoja budúcnosť v sázke o trochu menej? Keď dávaš v sázku budúcnosť Zeme samotnej tak asi robíš iba to čo všetky a všetci kol-do-kola. Vabang -bumerang sa vracia. Svet teda musí byť zakriveným zrkadlom, ale v centre pozornosti je čierno čierna diera z tvojej hrude.

Pomaly čakám až odzvoní hudbe budúcnosti. Neviem, ale nepovedal, by som, že hudbu budúcnosti počujem už dnes. Hudba nie je pre mňa pojem. V slovách sa neorientujem. Musela, by si mi pripomenúť o, ktorej zo siedmych samôt moderného izolovaného človeka, ktorého skôr či neskôr odstránia si mala na pameti.

Žeby ten vabang s nami mala hrať ´ndrangheta? Narodiť sa omylom v 40 tke, aby človek znova zomrel zašitý v nejakej diere ako Prešov. Kulisy duchovného či šedej islámskej eminencie vo vate; myslel som, že budem dneska už na chate. Avšak sa nepodarilo, lebo ma sebavedomie znova podrazilo. Aby som sa stavál tým kým som celý život po smrti? Ani si mojím smerom Smer neusral, ale tento BlaBlakokot mi bude do očí z očí tvrdiť o svojom druhom socialistickom príchode na svet.

IQ je relatívny pojem. Ale skúmal by som ho na prípadoch 800000 ľudí, ktorí ročne spáchajú samovraždu. Vieš, alebo vedela si, že v 40tke sa neoplatí začínať žiť? Ale čo ako som sa len narodil, lebo mi v žití neustále všetko kol-do-kola a každý prekáža?

 Pojmotvorná inteligence, diskursivní ratio, nelítá pochopitelně ve vzduchu, ale je vázána na vysoce organizovaný biologický substrát, centrální nervovou soustavu.

Aký mne bol vymeraný čas?Som tu za trest. Fosilizovaná schránka telesná. Nie, žeby maska Boha posmrtná niečo znamenala, lebo toho vraj na kríži pochovali. Môžu ísť túlaví židia, ktorí majú túlavé topánky, ale ja ich nemám. Nepotrebujem strašiť na tomto svete, lebo ´zahraniční Slováci na ňom strašia až, až.

Zastrešiť pojem nejakým slovom. A ma slovo, ktoré je jednotkou reči sa bude poslúchať, ale nie na pojem, ktorý je jednotkou myslenia? 

Myslím teda som na slovo vzatý, ale z iného uhlu pohľadu. Dvíham aspoň bradu, keď už nie hlavu. Počúvam, že ktorá bije. Ktorá biologická hodina bije. V hrobe tleje moja fyzická podstata, lebo inú nemám. Asi to nie je urgentné. Holokaust nenastal, lebo chceli transfigurovať svet podľa svetla, ale preto, že ho chceli transfigurovať podľa tmy. Svet v jeho metafyzickej jednote ducha a hmoty, alebo látky, ktorá robí látkovú výmenu výmenou. je to iba pozlátko.  Chcel by som žičiť, ale nemám čo. Každý človek má od prírody čo chcel. A všetka príroda má od človeka sa čo učiť,lebo medzi prírodou a človekom je vzťah, ktorý je treba rehabilitovať.

Blíži sa júl. 

Sústava jednotiek a núl. Posun od prírody, a posun do prírody. Človek, ktorý je od prírody predátorom vrcholovým. Lovec, ktorý sa nenajedol je vrcholovým predátorom? To mi príde ako vegetarián, ale ako zmieriť vrcholového predátora s vegetariánstvom, alebo dokonca s vegánstvom? Potrava je pre jeho črevá poriadným flákom svaloviny. Chce čerstvé meso. Čo som ja od prírody? Uspôsobený k zabíjaniu? Ale keď okusujem na lúke trávu tak to tak zabijacky nevyzerá. Ovšem nie je tráva ako tráva. Prečo, by som mal na úkor svojej prirodzenosti vyzdvihovať civilizáciu, ktorá mi hovorí, že v žilách mi krv predátora nekoluje? Mal by som potláčať svoju prirodzenosť len aby som bol vrcholovým okusovačom trávy?

Miesto toho sa cítim, že som skôr vyrcholovým okusovačom mŕtvol. Alebo spriadačom a snovačom plánu na sebazničenie. Vždy je kedy, lebo čas na smrť je vždy ten pravý. Kým narodenie sa nie je v pravý čas nikdy tak smrť je v pravý čas vždy. Pretože po smrti skrátka už žiaden čas v tvojej hlave strašiť nebude.

Vehementne popieram život ja? To sa mi vyčíta, že nemyslím v úplnom súlade so životom? Akoby som také niečo dokázal? Život sám má koniec koncov vo mne svojho orodovníka? Akoby som dokázal, že myslím za jedno so životom, keď život vnímam ako indiferenciu voči smrti?

Chcel, by si počuť o vojne ty jeden smradľavý ľavý blbeček? Tak sa pozri akú vojnu tvoja strana rozpútala a akú vojnu ja denno denne žijem! Myslíš, že ťa nepošlem do piče ty pleseň ľudská? Čo si urobil v SR za desiatky rokov rabovania a ožobračovania, a čo ty si dovoľuješ ešte chcieť zato, že si otváraš svoj socialistický pysk?

Chceš zisk vytrieskať z tejto biedy ,v ktorej si nevie dať nikto rady? Podporuješ sociálny pilier, alebo iba ožobračuješ a tvoja rétorika je umným skrývaním sa za frázy, a nezmyselné sľuby, ktoré už ani omylom neznejú ako prísľub? Nemali sme ťa tu ešte dosť?

Syndróm vyhorenia je príznak toho, že horelo.

Samovražda je ľudská, či príliš ľudská smrť. Každá smrť je ľudská. Spoločnosť je smrteľná choroba planéty? Túto otázku si kladie kniha ´Alternative of real ecology´. Planéta trpí ako tvrdí John Gray človekom akoby on bol  ´dissaminated primatemaia´, ale toto utrpenie si nikto nechce vziať na svoje bedrá tak sa niekto o to pokúsil, a pokúša. Indiferencia prírody voči jej vlastnému utrpeniu. Príroda ako moc je indiferentná voči svojej nákaze, ktorá je človekom. Ako indiferentnej prírode sa človek ponúka jej aby ona bola k nemu mala blízko, lebo  tá ako moc je predsa len niečo viac ako život, ktorý chráni tak, že usmrcuje. Sám život od prírody, by nebol životom, keby nebolo bolesti, ktorá je prírode vlastná. Nakoľko v prírode trpí všetko všetkým človek hľadá únik do civilizácie, ktorá je viac humánna, ale iba údajne. Humanita vystupuje voči prírode ako ríša slobody, alebo slobody od nutnosti akejsi, akéhosi ´prirodzeného výbehu´v, ktorom sa človek domestikoval do podoby dnešného človeka ´moderného´ .

Kniha ´Alternative of real ecology´ hovorí o tom, že diagnóza je jasná, že tou je ľudská nátura. Avšak, keď má človek od prírody ľudskú náturu tak by musel v sebe zabiť  prírodu skôr ako by zabil v sebe onoho človeka ľudskej nátury, ktorého v ňom údajne vypestovala spoločnosť. Ak sa tou náturou myslí vrcholový predátor, alebo lovec, ktorý v človeku je od prírody  tak by som rád vedel, že do akej miery, že je človek tou svojou náturou prirodzený. Do akej miery je prirodzené, že človek je prirodzený svojou silnou, alebo slabou náturou. Pretože nátura je otázna v tom zmysle, že jednak robí, že človeku dáva silu, lebo je predátorom silnej nátury, a jednak, že človeka zvádza k slabosti. 

Práve tento druhý bod je otázkou knihy ´ Alternative of real ecology´. Človek má slabú náturu, ktorá ho núti stále robiť prírode zlo, lebo si nevie pomôcť,a musí prírodu ničiť zo svojej slabosti, a to ničenie vyzerá v praxi tak, že človek stále zvyšuje svoj komfort, pôžitky, technologickú závislosť, a čoraz ďalej ženie svoju emancipovanosť na prírode, lebo v tejto emancipovanosti zrejme nachádza mieru všetkých svojich pokrokov a posunov od prírody, ktorej bezvýznamnou súčasťou ešte do nedávna býval.

 

 

 

 

 

Politika človeka neuživí

 

Slovenská mentalita sa zdá nebyť nič iné ako nasrať si do gatí. Keď zo Slováka sa Slovák vysmieva, že žije na Slovensku tak sme zašli priďaleko. Všetko čo tak zvaní ´šikovnejší´ z ´nás´ vedia urobiť je utiecť zo SR, aby sa nezahadzovali s tým zbytkom chudákov, ktorí sa tu týmto bahnom brodia. Pre Slováka hrdosť nejestvuje, je neznámym pojmom. Žil, žije a bude žiť v takej úbohosti a špine, že si vlastnú krajinu mýli s nejakým globalizmom, kozmopolitizmom, a inými židovskými výmyslami ´diaspory´, miesto toho, aby bojoval za niečo on uteká zo Slovenska, miesto, aby vyšiel do ulíc a vykričal aspoň svoj hnev, aby sa organizoval a bojoval  je Slovákovi k najvetšej cti, že utečie do zadku odtiaľ. Ako tí bludní židia sú Slováci,čo sa pľantajú po svete, kde ich viac-menej opľúvajú tak ako tu doma, ale aspoň tam o tom nikto nevie, nepočul a nemá šajnu. Lebo Slovák to je nadávka, a Slovensko je krajina pre nešikovných, úbohých, neschopných,  nemožných a nikomu to evidentne ani nestojí zato, aby sa preto ozval. Nie nech ide radšej preč.

 

Miera všetkých vecí mimo mňa

…hodnoty prevrátené na hlavu na, ktorých by sme dokázali žiť. Udržať sa. Hovorí sa o akomsi ´udržateľnom rozvoji´, alebo podobných oxymoronoch. No otázka, ktorá je  tu na mieste snáď vychádza z udržateľnosti človeka.Dokáže sa samo ľudstvo udržať? Všetko čo dneska pre ´ľudstvo´ funguje sa točí okolo ropy. Neexistuje nič čoby priamo, alebo nepriamo nesúviselo s ropou. Celé divadlo okolo plastov, a ´devastácie životného prostredia´ má jedného jediného spoločného menovateľa, odpoveď a otázku v jednom slove´ ropa´. Bez ropy sa v našej ´civilizácii´ nepohne ani lístok. Ropa buduje vodné elektrárne, ropa buduje veterné elektrárne, obaly z ropy balia všetko v supermarketoch, všetko v týchto obaloch sa do tých supermarketov dostalo pomocou ropy atď. Odstrániť devastáciu prostredia? Zastaviť ropný priemysel. Nič viac, nič menej. Všetko ostatné je hra.

Pretože ropa je skutočne mierou všetkých vecí, ktoré táto civilizácia dosiahla, je aj jej obrátenou stránkou resp je aj mierou všetkých vecí, ktoré táto civilizácia zničila. Kyslé oceány zamorené plastom kôli rope, púšte kde boli lesy kôli emisiám z ropy, rakovina dýchacích ciest ako zabijak na svete číslo jedna kôli dioxínom z ropy a výfukových plynov, lieky potiahnuté ropnou tobolkou, alebo filmom, ktoré zabijajú viac ako liečia, chémia, počítače a mobily s nejakými 74 pyramídami formátu Egypta elektro odpadu ročne, technologická závislosť, neplodnosť vďaka hormonálnym disruptorom po ropných produktoch, pneumatiky, smrad, smrad, smrad a tak ďalej a ďalej, lebo rad je nevyčerpateľný. Ropa je rozhodne uholným kameňom našej civilizácie. Keď vyberiete tento kameň tak sa stavba zrúti. Je to ako kresťanstvo bez Boha, ako mesiac bez slnka. Naša civilizácia je ropou. Sme toxickí pomstitelia, ktorí denno denne obracajú prírodu na prach prostredníctvom ropy. Vozíme sa v autách, pijeme z umelohmotných fliaš v, ktorých voda sama je plná miničiastočiek plastu teda ropy/ Nestlé ´Pure water´ mala údajne 100000 týchto ropných lupienkov neviditeľných/, dýchame dioxíny a chytáme rakovinu, klčujeme lesy, kde sa pasie dobytok aby sme jeho svalovinu v našej civilizácii na ropný pohon preniesli za pomoci ropy na druhý koniec sveta s tučným ziskom.

Ropa sa týka aj Teba. Všetky tie vojny na blízkom východe, a mŕtve deti, muži a ženy ako Ty a Ja. Sme v tom všetci, ktorí od narodenia až do smrti v tejto sračke dlhujeme planéte život, ktorý jej berieme? Život po živote…na planéte bez života.  Bez nášho života.

 

 

 

 

Rodina ako rakovinová bunka policajného štátu SR

Mať zmysel života v SR je kategorickým omylom. To čo v SR panuje ako ´politické špičky´ je nie len omylom prírody teda biologickým omylom, ale omylom spoločnosti vôbec. Kedysi platilo, že kto neokráda štát ten okráda rodinu. Dnes sa táto okrídlená fráza posunula ďaleko za tento nevinný horizont zmyslu, ale opačne.

Vzhľadom ku ´kríze demografie´, by sa dalo hovoriť s Rudolfom Vaským o genocíde páchanej na Slovenskom národe. Zrovna včera mi kamarát spomínal, že neďaleko od miesta bydliska môjho sa ´rozhodol´ istý tridsať päť ročný podnikateľ v dlhoch skočiť vlaku pod kolesá….

Kríza tu, kríza tam, ale štát, ktorý je tým najhorším zlodejom kričí chytte zlodeja. Počuli ste už i o tom divadelnom predstavení ´detských obedov zadarmo´, ktoré podľa ´opozície´/druhej strany tej istej mince/ zaplatia ´podnikatelia´, alebo to v horšom prípade zruinuje všetkých nás poplatníkov?

Táto nehanebná cháska, ktorá ukradne ročne z rozpočtu štátu 30 percent, ktorá tuneluje a tuneluje, že až sa hory červenajú a mesačná krajina po slovenských lesoch beleje sa nám tu snaží natrepať, že detské obedy vymierajúceho národa pripravia nás o všetko!!!

Zvykli si na divadlo s patologickým pánom s veľkým F, ale na rodinu v týchto ich hrátkach o naše krky postarané isto nebude. Rodina je pre policajný štát, v ktorom žijeme rakovinou, ktorú treba ničiť. Kategoricky a totálne ruinovať a výpalným v podobe daní hnať na kolená.

Miesto, aby týto ministerskí cudzopasníci povedali, že oni zo svojich tučných platov sami deťom vymierajúceho národa zacvakajú obedy sa oni ako supy na mŕtvole hašteria, že čo by ich tie chúdence stáli. Len vy smradi cez tretí sektor a vašu obľúbenú degešskú rétoriku sociálnej pomoci tunelujte ďalej štát, a nás všetkých v ňom, ale váš čas je na sklonku a vy pôjdete na smetisko dejín Slovenska ako tá najhoršia zberba, ktorou ráčite byť.

 

 

Hodnoverné šialenstvo 2

Hodnoty sa odvíjajú od hodnotiteľa. Nikto nehodnotí kto by nehodnotil podľa seba. Pojem ´antropocentrizmus´ sám práve referuje k tejto ´pravde´. Človek chce zjesť muchotrávku, ale hrozí mu otrava, kým mravec sa z muchotrávky nažerie bez problémov. Preto prizma hodnotová, ktorou hodnotí muchotrávku mravec je iná ako ´otravy plná huba´. To nie je hodnotenie len čo do užitočnosti, ale aj čo do miery do akej niekto hodnotí niečo pomerované tým ako je k tomu uspôsobený. Osvietenský výrok, že ´človek je mierou všetkých vecí´ znamená, že merané človekom majú všetky veci svoju mieru v ňom. Tou mierou sa myslí uspôsobenie pre človeka.

Niekto je aktivistom za ´práva zvierat´ napríklad. Svoju lásku k zvieratám považuje za právo im dané, ktoré si voči človeku môžu ony uplatniť. Napríklad keď je brav vychovávaný vo veľkochove na mäso pre ľudský tanier tak ten brav môže mať v pomere k človeku dve hodnoty odvíjajúce sa od toho, či kto vkladá do brava hodnotu ako lásku k zvieratám, alebo láska k mäsu brava. Od toho si myslím sa odvíjajú aj hodnoty pre toho, ktorého človeka, ktoré sú spodobnené v podobe brava. Jeden chce sa z brava najesť, a druhý cíti k bravovi lásku a chcel by mu dať slobodu. Chápe svoju lásku ako ´právo zvieraťa´ na ´slobodný život´, a ´život´ miesto mlynčeka na mäso.  Táto láska by mala byť v konečnom dôsledku pre brava vykúpením, a slobodou pretože človek ju označil ´ako právo zvierat´.

Voľba sebaurčenia v prírode, alebo niečo ako voľba byť či nebyť to, alebo tamto sa mi zdá ako predsudok človeka voči prírode. Iste, že evolúcia do istej miery isté ´sebaurčenie´ zvieratám dáva ale osobovať si lásku zvieraťa cez jeho právo akoby výmenou ´lásky za právo´ je antropocentrický koncept, lebo v prírode rozhoduje iba právo silnejšieho a láska je vždy niečím podružným voči strachu z blížneho spoločenského zvieraťa tvojho, ktoré by ťa najradšej samo videlo vo svojom vlastnom zobáku.

Hovoriť teda, že brav je uspôsobenejší na lásku ako je na tanier je ľudský predsudok. Resp je otázkou ´civilizovaného vychovania´. Popri prírodných zákonoch by vychovanie na spôsob uprednostnenia lásky pred nažraním sa neobstálo, a ´hodnota´ ako lásku oproti hladu je druhotná, nepodstatná. Túto hodnotu dáva svojmu jedlu človek. Človek jediný rozhoduje či sa jeho láska k bravu premietne do taniera s mäsom, alebo zeleninou, ale to je ľudské rozhodnutie, ktoré do tejto rovnice ´hlad=jedlo´ medzi prvé a druhé pridáva abstraktný pojem ´lásky.´ V prírode je láska jedno jediné; pud sebazáchovy. Vegáni, alebo iní páni často argumentujú, že ľudia nemajú dôvod jesť zvieratá, lebo sa vedia najesť aj inak. Akoby snaha ospravedlniť svoju lásku k bravom pred inými ľuďmi? Čo s tým majú bravy?

Človek má so zvieraťom spoločné, že u človeka to nie je inak. Aj u človeka ide v prvom a poslednom rade o prežitie. A často navzdory iným. Nakoľko ľudstvo je premnožené tento problém len porastie. Hovoriť, že keď budeme na ´lúke okusovať trávu´ tak si poradíme aj keď nás bude sto miliárd je ľudské zavádzanie a obracanie pozornosti inam. Zvieratá, ktoré žerieme nás nezachránia pred ostatnými ľuďmi a ani pred sebou aj keby sme ich žrať prestali hneď a naveky.

 

 

 

Typické pre sociopata

ADD, alebo ´attention deficit disorder´. Je údajne typickým ochorením v dobe, kde sme neustále pod tlakom odvádzania pozornosti. Naša pozornosť je odvadzaná vždy, a svet je neustále vyrušujúcim elementom. Svet jednoducho vyrušuje. Je príliš veľa zvodov, ktoré odvádzajú našu pozornosť nevedno kam.

Aj napriek tomu, že sa s hore uvedeným viem stotožniť si myslím, že je tu ešte jedna choroba ľudí akoby z povolania sa ´profesionálne chovajúcich sociopatov´ teda nás všetkých. Nakoľko sme vystavovaní tomuto tlaku na našu pozornosť o, ktorú doslova, že reve všetko kol-do-kola, tlaku, ktorý útočí na všetky naše zmysly rad-radom tak ventilom pre tento pretlak, ktorého výsledkom je nadstimulácia zo strany zmyslových podnetov, alebo útokov a presýtenie čo do centra  našej pozornosti, sú druhí ľudia.

Utiekanie sa  k nedostatku pozornosti pre druhých je branie práve tých druhých jedným slovom ´útokom nevnímania.´Pre mňa tu nikto neexistuje, lebo všetku svoju pozornosť upínam na seba aby som v tom zmetku podnetov zo všetkých strán na mňa útočiacich nestratil rozum. Do okola sa každý ako sociopat, ktorý myslí iba na seba, aby nestratil pozornosť a svoj ´úspech´ snaží vnútiť mi svoju pozornosť, ktorú on upína na seba do tej miery, že mi to príde až trápne. Neustále šermovanie mobilmi v rukách, a odvádzanie pozornosti od jedného stimulu k druhému je otrasným prepínaním nervov, ktoré sú znova a znova uvádzané do akéhosi umelého tranzu pozornosti ľudí, ktorí keď sa vezme ako sa chovajú za tú namáhanú pozornosť skutočne nestoja.

Psychologicky to má svoj názov ako ´sociopatia´. Aj keď slečna Banášová na svojich smiešnych programoch, ktorými nám STV masírujú prázdne hlavy rozpráva o tom, že úspech je relatívny pojem tak v SR to pravda nie je. Jeden sociopat, ktorý vykrikuje, že na východe nič nie je tu panuje týmto slovenských neborákom desiatky rokov, a vôbec nikoho nenapadne spochybňovať jeho astronomický úspech, tento úspech ´relativizovať´. Nič tu nie je by bolo? Pozornosť tu jeho kšefty rozhodne nevzbudzovali. Asi ju chcel trošku odlákať.

Je tu jeho úspech; bieda, mizéria, upadajúce školy, športoviská, masívny odliv ľudí, mafia, strach, korupcia, vyrabované lesy jeho ministrom Žigom, zapredanci na úradoch, byrokracia, krachovanie všetkých sociálnych štruktúr a systémov, slabá infraštruktúra, otrávený-olovený vzduch, utrpenie, automobilky pre otrokov, konzum v patologicky zúboženej spoločnosti, zbohatlíci, zlodeji, špekulanti.

 

 

 

..štát necháva každého hladným.

Skutkom, ktorý sa nestal, že štátu mafia vyhlásila vojnu? A štát, ktorý občanov zdiera a zdiera celkom bez hanby, ktorý funguje na úkor občana ten nevyhlásil vojnu svojím občanom? Na konkrétnych činoch sa ukáže či ten štát funguje ako má, alebo nefunguje.

Pokiaľ ide o odstráňovanie ľudí /mafia stranou/, buzeráciu, šikanu, podplácanie, byrokratický aparát, dlhy, tunelované eurofondy, rozrabované lesy, tretí sektor na koni tak štát na konkrétnych činoch dokazuje svoju policajnú autoritu, ktorú si uplatňuje. Bežní ľudia iba sa krčia v myslení zo strachu, v temnom lese ignorácie, v ktorej žijeme.

Ekológia necháva každého chladným. Prečo? Lebo štát necháva každého hladným. Kde sú práva na prácu, na bývanie, na ekológiu? Na čerstvý vzduch, čistú vodu, zdravé potraviny? Základné ľudské práva? Štát vyhlásil vojnu ľuďom v každom odvetví v, ktorom na ich úkor bohatne. Bohatne na lacných potravinách, ktoré platičov zdravotného poistenia prichádzajú poriadne draho. Bohatne na žobračenkách, či všimnom, ktoré občanovi vykorisťovanému ako almužnu predhadzuje, bohatne na chemických liekoch, bohatne na rabovaní prírody, krajiny, degradovaní krajiny poľnohospodárskej industrializmom, a technickými plodinami.

Chladný štát je netvor, ktorý necháva ľudí hladovať, a umierať. V zdravotníctve ako priznáva Ficov minister ročne umrie 3000 ľudí, ktorí by umrieť nemuseli. Mašinéria štátu funguje na smrti sa zarába najlepšie. Čím viac chorých, otrokov, ktorý za almužnu otročia, čím viac buzerácie zo strany štátu, ktorý nemá protiváhu tým viac to hraje do karát absolútnej moci politikov a ich šedých eminencií v pozadí, ktorí sú skorumpovaní absolútne.

 

Odvahou proti Smeru

Špínomet Smeru nikdy nespí. 30 centové obedy? Chceli by Ste? Dali by Ste si 30 centový obed so Smerom? Nebojte sa je to na Smer.

Tá skorumpovaná banda zapredancov, ktorá ´tvorí politickú stranu´ a rozťahuje sa na Slovensku celé desaťročia akejsi kapitalo -totality akoby koexistovala s organizmom životaschopným z, ktorého vysáva život do poslednej kvapky. 30 centový obed a vlak do piče… Za tento vykradnutý štát, kde každé dieťa, ktoré sa narodí už je po uši v dlhoch? Sirota dieťa by si nezaslúžilo aspoň 30 centový obed, keď už jeho rodičia sú oskubaní o 50 -60 percent svojej výplaty do kasy tohoto výpalníckého štátu-aparátu?

Aký je veľkorysí náš pán Fico. Modlíme sa spolu k jeho štedrosti. Toľko bodrej slovenskej štedrosti by sme márne hľadali aj v Kim čong Kingovi.   Pre srandu by možno bolo zaujimavé zistiť koľko dáva na obed on v Severnej Kórei deťom. A potom, že nacionalizmus a hrdosť na seba Slovákom chýba. Bodaj by nie v tejto špine.

Hovorím, že odvahou proti Smeru. Inak to asi nepôjde. Vykopať vojenskú sekeru, lebo my všetci tu na jednu sekeru žijeme, dýchame, rodíme a aj umierame, keď sa tak vezme. Čo s tým má ekológia? Je to sekera, ktorú nám neskýta Zem, ale Smer, ktorý je tak štedrý, že sa medzi nás a Zem postaví a dá našim deťom nažrať za 30 centov, a my môžme čakať už iba nato, kedy sa im dá za pár šupov nadýchať. Nežijeme na sekeru Zeme, ale Smeru, lebo okrem Smeru tu nie je nič.

Nič a všetko. Zdravo jesť, piť, dýchať zdravý vzduch je ekológia. V SR, kde poľnohospodárstvo tuneluje ´ndrangheta, kde predražené dialnice vysávajú život z poľnohospodárskej krajiny, kde tam kde majú byť polia stoja supermarkety z odpadom z poza hraníc, ktorý Smer vykšeftuje, kde horia skládky, energie sú predražené, kde je mizéria v každej inej ako ´automobilovej sfére´, ktorá je mizériou samou si nikto eko-smerom ani neuserie.

 Myslieť ekologicky nie je kedy a nie je o čom.Pokiaľ nejde o vodu, vzduch, jedlo, a prakticky o otázky praktického života a smrti tak nejde o ekologické, či neekologické nič.

Proti Smeru sa nechčije.

Odpad spoločnosti= surovina

Spoločnosť vytvára odpad, ktorý je druhotnou surovinou. Druhotná surovina je raz použitý materiál. Ako metafora poslúži tento odpad, alebo táto surovina. Kedysi, keď bolo na svete ľudí menej a sociálny systém nejaký existoval neboli ľudia považovaní za odpad spoločnosti ako je tomu dnes. V totálne pokryteckej a skorumpovanej dobe, ktorú žijeme rôzni ľudskoprávni aktivisti, ktorí majú vrecká namastené, že až strach rižujú na tomto ´odpade spoločnosti´.

Doslova  rižové polia pre úplne vykradnuté politické hlavy a ich ľudskoprávnych noshledov sú všeliaké skupiny takzvaných neprispôsobivých alebo iných. Na ľudskej úrovni sa to premieta do reality toho, že ´bezdomovci´, ´čierny v osadách´, ´narkomani´, alebo ´anarchisti´, či ´migranti´ sú všetko ako odpad spoločnosti veľmi výhodným biznisom. Tieto marginálne skupiny, ktoré väčšinovej spoločnosti slúžia ako strašidlo pre to ako hlboko sa dá ´klesnúť, a kde až je ľudské dno tak tvoria vďačné prímy pre vybrané skupiny, ktoré na mizérii týchto neborákov sa naučili parazitovať.

Týto neboráci, ktorých si ako horúce zemiaky tieto ´ľudskoprávne´ hnidy pohadzujú so štátom žijú životy často človeka nedôstojné. Dokonca v prípadoch, kde sa takzvaná starostlivosť štátu o neborákov ukazuje ako ´ľudská´ napríklad v prípade všeliakých degeneratívnych ochorení, ktoré svoje obete odsudzujú na život na lôžku alebo podobne je tento odporný netvor chladný menom štát tak zákerne ziskuchtivý, že opatrovateľky, ktoré môžu pre týchto neborákov dušu vypustiť to robia za 450-500eu. Nejaký politický panák zo Smeru potom ešte má tu odvahu predstúpiť pred voliča a sťažovať si na nedostatok ´sestier´ v zdravotníctve. Táto špina a hanba, ktorú špínomet Smeru neustále chŕli z takzvaných verejno-právnych médií plných splašiek z ktorých sa chce zvracať, ale ešte zatiaľ nie sa vracať  k zmyslom ma vždy udrie do očí, keď vidím koľko neborákov všade vidím.

Sociálne zverský politický teror Smeru dostáva dokolien všetko čo na Slovensku dýcha. Ovšem isté odvetvia prekvitajú. Pašovanie zbraní cez SR. Základňa ´ndranghety v SR. Sprenevera. Kradnutie eurofondov. Tunelovanie poľnohospodárstva. Kšefty s pôdou. A ako som už spomenul biznis s neborákmi. Množiareň čiernych detí z osád. Podpora homosexuálnych, lezbických, a iných v ´slušnej spoločnosti´ celkom nepodstatných skupín, ktoré by mali stáť na samom okraji záujmu. Čo sa, ale deje? Miesto toho, aby sme 24 hodín počúvali o tom ako štát dá na rodiny ´bielych´ mladé, ako zabezpečí mladým bývanie, ako podporí matky biele na materskej my počúvame o ´osadách´ a ´ľudskoprávnom´ aktivizme akoby to bola téma číslo jedna v slušnej spoločnosti. Ekologický aspekt osád nie je zanedbateľná vec. Tiež nie je zanedbateľná vec bezdomovectvo. Šírenie chorôb medzi týmto asociálnym spoločneským odpadom, ktorý si kapitalistická spoločnosť zaslúži tak ako si ten zaslúži ju.   

To isté platí po stránke ekológie, lebo ekológia je otázkou sociálnou na prvom mieste. Kapitalizmus, alebo skorumpovaný socializmus, ktorý je vo Ficovom podaní akási rakovina si zaslúži eko-katastrofy ako vo Vrakuni, predražené diaľnice miesto ekologických riešení; https://office.skywayinvestgroup.com/landing/9?ref=8066202491893581&language=cs

Kapitalizmus a Slováci si zaslúžia otrávené spodné vody, vyrúbané lesy. Pretože nevedomosť je blbosť a blbosť neospravedlňuje tak ako existenciu týchto neborákov, ktorých som menoval neospravedlní žiadna pseudo ľudskopráva agenda tak ani Ficovu vládu a 500 eurové platy neospravedlní nič na svete. Ani smiešne a trápne divadelné predstavenie protestov ´aktivistov´/ eh eufemizmus pre sociálnych-daňových parazitov/ z rižových polí za ´slušné Slovensko´ neospravedlnia vraždu Kuciaka. Pán Fico od, ktorého by každý normálny človek po tomto fiasku čakal rezignáciu sa suverénne smeje do našich tvárí s tým, že na východe nie je nič.

Slováci hanba Vám. Hanba nám.

 

 

Na východe nič nie je; exodus.

Áno, a nie. Nakoľko na východe sú ľudia. Ľudské zdroje, alebo ľudský kapitál na, ktorom sa dobre rižuje. Veľmi cynické gesto zo smeru Smeru pre, ktorý východ reprezentuje rižové pole pokiaľ sa týka toho, že politici si na ľudí spomenú iba v čase volieb a keď vyberajú dane, ktoré sú vlastne ich výpalným. Prečo sa jedno volá ´dane´ a iné ´výpalné´ vie len nejaká hlava pomazaná. Keď politici a mafiáni  v jednej osobe vymáhajú svoje dane a vyberajú svoje výpalné, keď sa chystajú voľby si spomenú, že na východe sú ľudia.

Inak ako to formuloval sám pán občan Fico tu pre nich nie je nič.  Lepšie sa to ani formulovať nedá. Poznáme to roky-rokúce. Bieda a automobilky. Všade byrokracia a totálna korupcia. Každý občan SR vie, že z eurofondov sa rok čo rok vo vreckách štátu ´stratí´ 30 percent peňazí. Skúste si vy ako bežný občan nárokovať finančné zdroje z eurofondov na váš projekt. Nemusím chodiť pre príklad ďaleko, lebo sa o to v rodine pokúšame. Vypracovali sme projekt materskej škôlky so všetkým čo taká škôlka má mať. Nadštandard v každom ohľade, lebo štandard je zvyčajne pod úroveň nakoľko nič v štáte ´štandardne´ nefunguje. No odpoveď? Neustále zavádzanie, klamanie, odkladanie, prekladanie, a odmietanie.

Nakoľko slovenské školstvo, ktoré je papagájom akýchsi trhových záujmov ´uplatnenia sa na trhu práce´ rozumej  v ´automobilovom priemysle´ je hanbou do neba volajúcou v každom inom ohľade sme mysleli a myslíme, že projekt materskej škôlky, ktorý poskytne iný prístup k vzdelaniu, a dá deťom dobrý štart pričom nebude pre rodičov náročný čo sa týka financovania, keď to zaspolufinancujú zdroje je dobrý nápad nezažívame nič iné ako permanentné sklamanie s neustálych procesných úkonov, ktoré vždy vedú k tomu, že uplatniť si nárok na takýto projekt nemáme. Na východe nie je nič? Niekto veľmi dobre chce, aby tu nič nebolo pre nikoho. Exodus.

Pán Fico je ako ten, ktorý nás vyvedie z tejto Zeme ako z omylu.

Nech žije ekológ Fico.

Keď tak vezmem človek nikdy nevie, že či exodus za prácou, alebo pred katastrofálne sa zhoršujúcimi prírodnými podmienkami ako v prípade migrantov z tretieho sveta  alebo ekologickou katastrofou, ktorá zdá sa nie je nič nehmatateľné je lepšie. Ovšem pre občana Fica sme my Slováci a tu na východe asi tretí svet.  Pán občan Fico, ktorý sa neustále vychvaľuje a chvastá s tým aká je v SR  zamestnanosť je bez obalu schopný v tejto hanbe nás nechať žiť a nechať nás emigrovať masovo z východu za prácou akoby sme boli čierny stagnáti  opice z Afriky. To je Slovensko 21 storočia pre pána Fica. 500 eu za otročinu. Dekády vlády ´Smeru´ SD.