Domček z karát

…život. Ako domček z karát, ktorý človek okolo seba vybudoval. Hľadanie bezmyšlienkovité. Kostra, ktorá snáď drží stavbu pohromade. Som na rade? Prišiel už môj čas? Môj čas načo? Čas ktorý tu vždy bol, je a bude, aj keď tu už ja dávno nebudem. Z pohľadu večnosti. Z pohľadu konca je náš život možno prechodom. Spojenie medzi dvoma brehmi. Čistá myšlienka sa dostavila. Obavy, že budúcnosť bude prinášať iba bolesť, strach a utrpenie a konečný zánik všetkého života pod slnkom, a aj nad ním. Snáď nič nové. Myšlienky, ktoré prídu a odídu. Človek medzi inými. Dokážeš čokoľvek ak budeš len veľmi chcieť. Myslieť, cítiť, chcieť, byť. V každom okamihu napĺňať. Napĺňať svoje presvedčenie, alebo pôžitok zo života, ktorý sa berie kam sa mu chce, ale na človeka ohľady neberie? Života, ktorý ako kozmický živel bojuje o svoje naplnenie. Naplnenie, ktoré chce čas, a ktorého osud je vo hviezdach, ktoré stáli na počiatku. Neistota, a strach z nenaplnenia svojho osudu, zo smrti. Snáď aj tá je jeho naplnením.

 

Zobrať ochranu prírody do svojich rúk?

Zobrať ochranu prírody do svojich rúk? Vzhľadom na končiace sa ´prírodné zdroje´, na stále hustejšie zamorenie ovzdušia, a pribúdanie skládok, a ďalších a ďalších problémov na tému ekológie, by sa mohlo zdať, že ľudia sa nevedia vlastne dohodnúť na tom, čo presne a predne je ochrana prírody. Človek nemôže brať zreteľ ku všetkým eko-problémom, ktorých zo dňa na deň pribúda. Príroda na, ktorej bytostne závisíme je nevysvetliteľná, divoká, a voľná. Človek ju skultúrňuje, alebo pod inými nálepkami mení na krajinu kultúrnu, ktorá vyhovuje jeho požiadavkám.Človek na jednej strane zvyšuje svoje nároky na prírodu, a na druhej si akosi uvedomuje, že žije v jej náručí, z ktorého sa kedysi asi ako lovec a zberač toľko chcel vymaniť. Dnes sa zdá, že človeku sa do veľkej miery darí žiť v prostredí, ktoré je svojím spôsobom prostredím ním stvoreným, ktoré je dielom jeho rúk. Máme tu ´moderné technológie´, máme posuny v molekulárnej biológii, ovplyvňujeme stavbu génov zvierat, a rastlín. V živote okolo seba vidíme, že človek je všade pánom známeho tvorstva, že je pánom Zeme, že je pánom už pomaly aj molekulárneho života, lieta ´do kozmu´ a ´z kozmu´, a napreduje ako druh svojou kultúrou, ktorá je často krát veľmi vzdialená tomu z čoho kedysi ako prírodný druh vzišiel. Na druhú stranu je človek tvor, ktorý sa len ťažko vie dohodnúť na istých pravidlách, ktorý sám proti sebe vedie vojnu, aj v rámci svojho druhu, ktorý sa so žiadnou métou dlho neuspokojí a vždy sa naťahuje ku hviezdam, ktoré  sú stále ďalekejšie a ďalekejšie. Kdežto kedysi človek bojoval s nepriazňou prírody, z ktorej lona sa toľko chcel vymaniť, je dnes jeho boj založený na pokuse premáhať v sebe samom svoje velikášstvo, a krotiť svoje sebadeštruktívne chúťky. Máme, ale v našich končinách sveta demokraciu. Naše túžby sa zdajú byť rovnako veľkými či už sme jednou nohou na ulici, alebo máme milióny.    Na základe demokracie sme schopní mať rovnosť v prianiach a túžbach. Údajne pokiaľ nám to naše vzdelanie a šikovnosť dovolí sme schopní rozprávkovo zbohatnúť, a prísť v dnešnom prudko kupredu sa ženúcom kapitalizme k získaniu vecí o akých sa našim za komunizmu vyrastajúcim otcom ani nesnívalo. Kapitalizmus, a demokracia umožňuje na základe rovnosti práv ľuďom dosahovať veľké veci, a riadiť svoje životy ako najlepšie vedia. Možno je niekedy zoči-voči ochrane prírody kapitalizmus systémom, ktorý siaha na každý zdroj a všetko robí dostupným. Pre bohatých je život v kapitalizme zábavou. Vedia, že si môžu dovoliť všetko a nikto nad nimi nestojí. Počúvame, že napríklad pán minister Žiga vlastní každý dvadsiaty kmeň stromu, ktorý sa v SR vyrúbe. V týchto rozprávkových peniazoch aké má pán minister Žiga sa, ale celá spoločnosť určite nekúpe. Karavána ubiedených, ukrátených, upozadených, utláčaných teda tichej majority, ktorú k debatám napríklad aj o ochrane prírody z dobrých dôvodov nikto neprizýva ide ďalej. Sme chtiac-nechtiac slobodný a slobodná je údajne naša spoločnosť. Ako ale dokázať, že pri ľuďoch, ktorí neustále splácajú hypotéky, ktorí sa neustále musia naháňať za peniazmi, ktorí žijú na splátky a koľkokrát od výplaty k výplate bude hrať sloboda v zmysle ´rovnosti práv´ a dokonca ochrana prírody najvyššiu prioritu? Každý chce jesť, a mať čo do huby. Pokiaľ ľudia majú čo jesť a teda svoj chlieb a hry majú s nimi vládci tj politici pokoj. Aspoň to tak niekedy vyzerá.  Pasívna spoločnosť, ktorou nič nehne. Šedá masa konzumentov na chlebe a hrách, ktorá žije v konkurencii podobne šedých myšiek v boji o prežitie v kapitalizme, alebo žabo-myšej vojne každého proti kaźdému kde si každý môže vziať svoj osud do svojich rúk a niečo dokázať. V tom to celé je. Ak nič nedokážeš môžeš si zato len sám, lebo si mal rovnakú možnosť ako každý.

Ako potenciálny milovník prírody sa pýtam či je v mojich možnostiach zobrať aj ochranu tej do svojich rúk? Či mám pri ľuďoch ako ´pán´ minister Žiga rovnakú  príležitosť urobiť pre prírodu tak veľa, aby som odčinil toľko zničeného čo ostáva po ľuďoch ako daný spomenutý. Je všetko otázka slobodnej vôle, sebapresadenia  a dokázaní niečoho sám sebe, alebo je to o dohode medzi celou šedou masou, ktorá sa len musí zobudiť do reality, reality ktorá vládne v SR v každej oblasti od nežnej revolúcie tj reality bezbrehého drancovania, kradnutia, a lúpenia, a to často pod smiešnymi pseudomorálnymi nálepkami ako ´sebarealizácia´, a vziať si oné slobody a práva aj nad ochranou prírody do svojich rúk ? Alebo má snáď každý človek v demokracii ako rovný s rovným možnosť sa sebarealizovať tak ako nejaký drevár minister Danko, alebo minister Žiga?

A čo nato príroda, by povedala, keby jej každý z nás dával takú ranu do zátylku ako oni dvaja úspešní podnikatelia? Či naopak nám demokracia ponúka šancu vziať ochranu prírody do svojich rúk, a ukázať, že naša sloboda a rovnosť práv nie je iba formalita?

 

Alternatíva k modernej humanite?

Uznať, priznať, potvrdiť. Alternatíva pravej ekológie nechce nič viac-nič menej.  Chceme čistejší svet? Chceme menej rakoviny, menej uv-žiarenia, viac stromov a viac zelene? Prírodu aká sa svojimi krásami blíži k dokonalosti? Dnes sme na míle ďaleko od tejto perspektívy. Alternatíva pravej ekológie hovorí, že ekológia začína tam kde začína obeta humanity v sebe. Čo to humanita je? Je to ľudská prirodzenosť? Ako definujeme ľudskú prirodzenosť? Gény. Jedným slovom by som ľudskú prirodzenosť definoval biologicky ako ´gény´. Ako keď vezmem v úvahu, že na pozadí ´humanity´ nestojí nič než ľudská prirodzenosť, ale v sebe zabijem gény? Ako dokonca obetujem gény? Sú gény vôbec niečo čo sa obetovať dá? Budem to naďalej ja, alebo stratím aj posledné zbytky svojej morality a ľudskosti? Ovšem vždy keď pristupujem k nejakej otázke ohľadom prírody a problému ´človek´ začínam tak, že na váhu kladiem ´výchovu´ a ´prirodzenosť´. Po anglicky sa tomu povie ´nature´ vs ´nurture.´ Je to známy protiklad. Čo ma robí prirodzeným ma ešte nemusí robiť vychovaným. A naopak. Ale je tu ešte tretí fakt, a tým je tak zvaná druhá prirodzenosť. Druhá prirodzenosť je oná prirodzenosť, ktorú v nás vypestovala výchova je to humanita, morálka, ľudskosť dajme tomu, ktoré sa v nás životom v modernej spoločnosti zahniezdili.

Ako sa rozhodovať v otázkach prírody a vzťahu k nej, keď človek stojí pred otázkou zabíjania humanity v sebe ako riešenia, ktoré mu ponúka Alternatíva pravej ekológie knihy od Kveldulfa Gunnara Larssona? Riešenia pre reálny vzťah k prírode, ktoré sa podľa danej knihy dá postaviť na tom, že v sebe človek nájde dosť síl aby svoju modernú humanitu v sebe zabil a pochoval? Príroda ako sa nám hovorí si obetu nevyžaduje lebo ona nehovorí. Je na nás v nej nájsť to čo hľadáme, či už ide o obetu, alebo vôľu k nej a tu nám kniha radí aby sme v sebe zabili čo možno najviac humanity, či podľa knihy ´modernej ľudskej existencie´. Kniha nehovorí na tomto mieste či nato stačí sily hľadať v sebe, alebo v prírode samej, alebo čo presne k tomuto kroku by nás malo motivovať.Berúc v úvahu, že príroda sama je okrem toho, že je veľkou inšpiráciou dosť málovravná. Alebo by nás malo motivovať snaha o čistejší svet, menej rakoviny, a viac zelene?

Pravosť tejto ekologickej alternatívy je podľa nej samej overiteľná pravosťou hlasu pre prírodu, ktorý aj keď je jeden z mnohých je pravý, a to preto, že je alternatívou ku všetkým ostatným medzi inými a zároveň táto alternatíva aj doznáva, že každý z oných hlasov pre prírodu hovorí niečo svoje. To ´svoje´ je potom to pravé čo údajne príroda potrebuje. Niekedy hovoria skutky hlasnejšie ako slová, ale dobre, aj slová povedia svoje. Prepožičivať prírode jej ´pravý hlas´ rozhodne nie je málo na zamyslenie. Alternatíva pravej ekológie je hlasom, ktorý hovorí o tom, že planéta dnešným stavom nejakým spôsobom trpí. Necháme teraz stranou otázku preľudnenia, alebo otázku pokročilého zničenia prírodných krás. Povedzme len, že v človeku ako ho definuje pravá ekológia je rozpor, a to medzi slobodným vnútrom (self) ako tým čo poznáva, že táto planéta je vďaka človeku a jeho modernej existencii v problémoch, a tým tvorí jeho ´neľudskú stránku´ a ľudskou prirodzenosťou (human nature), ktorá chce žiť. Ako motív pre napísanie knihy Kveldulf Gunnar Larsson píše, že kniha bola napísaná, aby dala isté zadosťučinenie jeho ľudskej stránke, ktorou tým uspokojí snahu nejak prispieť k pomoci planéte tj. ´prírode´. Nakoľko medzi slobodným vnútrom a ľudskou prirodzenosťou je údajne rozpor je treba potvrdiť, že tento rozpor je tiež medzi ľudskou a neľudskou stránkou osobnosti. Dobrá správa údajne je tá, že aj ľudská stránka sa dá vylepšovať napríklad písaním kníh o prírode s tým, že jej tak môžu pomôcť sa zotaviť s ľudského besnenia aspoň malým pričinením a zároveň ako to pomerne jasne vyplýva aj ono ľudské svedomie (zrejme ešte príliš ľudské aj pre prírodu ) dostane pochvalu.

Cyznizmus na, ktorý sa kniha  hojne odvoláva je prítomný napríklad aj vo výrokoch, ktorým by som zakončil svoju otvorenú rozpravu na tému jedného odstavca knihy Alternatíva pravej ekológie; ´Ľudia chcú len a len žiť. A to je ten problém. Iba žiť´.

Čo na tom je ten problém?

 

 

Ekocída v teréne 

Dnešný deň je vždy posledný. Žijeme tak akoby sme tu mali byť na chvíľu, a pravdou je, že na veky tu nebudeme. Život nám bol daný ako miliónom iných tvorov okolo nás, ktorí žijú a, ktorých životy v sebe majú tiež nejaké posolstvo. Dnešný svet vyzerá ináč ako svet vyzeral kedysi v minulosti, a v budúcnosti bude svet vyzerať znova o niečo ináč. V televízii som sa dozvedel, že na cestách už je tak málo miesta, žeby autá asi mali liezť si vzájomne po strechách aby sa niekde dostali. Všade cítiť snahu podsúvať ´bežnému človeku´ aby prijal takú, alebo onakú predstavu o budúcnosti. Buď bude na cestách milión áut a to na benzín, alebo ich budú dva milióny, a ten druhý milión bude na elektriku. Lebo budúcnosť bez áut si nikto nevie ani len predstaviť. Nikto si nevie už ani predstaviť akoby si mal predstaviť prítomnosť bez ´smart fónu´, alebo bez smart riešení ekologickej a ľudskej krízy. Neexistujú iné riešenia ako tie, ktoré vymyslia tí, ktorí sú za dnešný stav sveta zodpovední, lebo drvivá z nás, ktorí sme ani autá ani mobilné telefóny nevymysleli by si život bez nich ľahko predstavila keby len o nich nevedela.

No čo s tým? Nejde to vrátiť nazad. Život a svet sa nevracajú odtiaľ-odkiaľ vzišli. /Alebo kto vie?/ Vesmír je skôr-či-neskôr odsúdený zaniknúť tepelnou smrťou, a to aspoň podľa tých najmúdrejších z nás, ktorí si hovoria vedci, a nám preto neostáva veľa na práci ako príjimať čo nám budúcnosť zadelí, aké sa nám ujde vytrestanie zato, že sme súčasťou dnešnej nemravnej spoločnosti, ktorá je unavená svojou hedonotaxou, ktorá sa v prachu, pote a krvi rozhodla potopiť veľkú loď zvanú príroda na ktorej sa zatiaľ ešte plavíme smerom k tepelnej smrti. Podľa nášho známeho fínskeho ekológa Penttiho Linkolu má rád život ten kto v záujme prežitia nejakého percenta pošle ku dnu zbytočnú váhu. Dnes nás nie je málo takých, ktorí by sme asi šli ku dnu, keby sa taká selekcia naozaj spustila. Vidíme ako na nás doliehajú hordy emigrantov, a rôznych cudzincov. Množí sa kol-do-kola na Slovensku známe kedysi okrajové etnikum.  Pre spoločnosť v akej žijeme, ktorá sa hrdí vyspelým kapitalistickým zriadením je možno horizont budúcnosti v tom, že tak ako veci, ktoré sme neustále nútení potrebovať, a kupovať sa aj my v prebytku týchto vecí staneme nepotrebnými a zbytočnými, keď ich prestaneme konzumovať a kupovať. Staneme sa superfluátom. Miesto Marxovho vykorisťovaného proletariátu budeme superfluát, ktorý po splnení si svojej úlohy konzumovať a ubaviť sa pritom k smrti pôjde do starého železa dejín spolu so smart-fónmi, alebo inými techno-vymoženosťami. A prečo ekocída v teréne?Keď človek dneska ide hoci do obchodu alebo so smetím si nevie odpustiť dojem,  že je agentom, že je zastupovaný, že zastupuje zastupované. Ničoho sa bezprostredne nedostáva. Naša na podnety presýtená spoločnosť ´nadbytku´ na úkor prírody stráca pôdu bezprostrednosti pod nohami. Nad stimulácia podnetmi, ktoré sľubujú rovnítko medzi šťastím a príjemnosťou tu tvorí celý most dúhy do terénu ekocídy pre budúcnosť už dnes.

 

https://office.skywayinvestgroup.com/landing/9?ref=8066202491893581&language=cs

Jed

Sypú ti na hlavu jed
do krvi prejde hneď
ťažké kovy
ťažké stavy
postupná likvidácia ľudstva
zabíjanie pozemského života
za lacný peniaz pre ultra-miliardárov
pochovaní v plytkých masových hroboch
sme zoradení v rovných radoch
naše posledné slová viery v systém
vydýchnuté s popolom
nasypaným na hlavu ľudského stáda

 

Ekocída v praxi od úsvitu vekov?

Keď sa nám, ktorí v prírodu veríme tvrdí, že dnešný človek po  4miliardách rokov evolúcie Zeme stojí na vrchole dobývania prírody so svojími detskými 2000 až 5000 rokmi mali by sme možno trošku spozornieť a pocítiť závan hrabivosti, a velikášstva, ktoré skutočne vábne nepáchne. Podoprené argumentom, že ekocída je vlastne všetko čím sa človek od úsvitu svojho počiatku zaoberal na príklade ako v ´Severnej Amerike domorodé obyvateľstvo dávno vyhubilo všetky bizóny pred príchodom bieleho muža, lebo preto zrovnalo všetky lesy so Zemou, aby ich dobre videlo,´ sa nám podsúva, že človek nikdy iný ako koristnícky vzťah k tomu čo mu dalo vzniknúť (evolúcia) nemal. Tento veľavravný a vysmiaty pán ekonóm Singer, ktorý je autorom týchto tvrdení, nám bezostyšne tvrdí, že dnešný ´vrchol evolúcie´ akým sa mu moderný človek v jeho dobyvačnej a vyzývavej vášni zjavne javí, by nemohol ani  inák byť kým je a kde je vzhľadom na svoje korene, a témer celú ak nie vôbec celú históriu, ktorej vďačí zato, že onu prírodu ako ďalej pokračuje skrotil a dobil nebyť toho, žeby od začiatku nebol tým ´predátorom´..

Toto predátorstvo a dobyvačnú lačnosť podopiera aj následnými tvrdeniami; nakoľko už dnes ´kontrola fauny´ spočíva v tom, že moderný človek disponuje 90% druhovej rozmanitosti a teraz dobre počúvajme; ´v podobe kráv a sliepok vo veľkochovoch!!´ Kým pod  ostatnými 10% sa krčí druhová rozmanitosť ako taká a vôbec aj ´plocha, ktorú moderný človek´ ešte prírode veľkoryso ponecháva na jej sebarealizáciu.

 

http://www.ceskatelevize.cz/porady/11054978064-fokus-vaclava-moravce/217411030530008/

Interview s Pentti Linkolom viedol Francisco Martínez (Tallinnská Univerzita) a Larissa Vanamo (Dept Histórie Univerzita v Helsinkách)

Pentti Linkola je fínskym rybárom a ornitológom. Narodil sa v Helsinkách v roku 1932 a žije v malej
chate z dreva v Sääksmäki (Ritvala).
Na návšteve u neho sme boli v roku 2011. Aj keď sme zo všeobecného počutia kolujúcich drbov mali
šajnu o jeho temperamente, tak sa nám po dobu niekoľkých hodín vrelo venoval. Za tie hodiny sme
viedli rozhovory a dali si prechádzku. Za pozornosť stojí kuriózna anekdota, z akej je možno pochopiť
jeho pohľad na vec poriadku a neporiadku. Na stene jeho chaty stojí nápis, ktorý hovorí: „dom, kde
nie je ´brajgel´, nie je domovom.“
Linkola má dve dcéry. Ešte tomu nie je tak dávno, keď v dome nemal ani elektrinu. Žil z toho, čo
zarobil za ryby z konského chrbta, ktoré ulovil v jazere Vanajavesi. Jeho otec Kaarlo Linkola bol
rektorom na Helsinskej univerzite a jeho starý otec tam bol kancelárom. Penti sa však po roku štúdií v
oblasti zoológie a botaniky tiež na onej univerzite rozhodol neštudovať.
Jeho rodina žila dlhý čas v hlavnej budove botanickej záhrady Kaisaniemi, ktorá bola naplánovaná ako
kaštiel pre kráľa Fínska v 1918. Napriek tomu ale Linkola celé dedičstvo, aké mu ostalo, vložil do
Fínskej nadácie pre prírodné bohatstvo, ktorá je treťosektorovou organizáciou vytvorenou ním na
záchranu lesov vo Fínsku pre fínsku spoločnosť. Tiež s istou pravidelnosťou prispieva do fínskych
žurnálov; vydal deväť kníh vo fínštine a knihu v angličtine, ktorá sumarizuje niekoľko z jeho článkov.
Zo zvedavosti nám pri našom rozhovore položil otázku, ktorý z jeho článkov bol preložený do
angličtiny. Jeden (internetový vyhľadávač vyhodil pri jeho mene 180 000 odkazov). Linkola nie je
v úplnej izolácii v Sääksmäki. Vystupuje v televízii, aj keď skôr sporadicky, a čas od času navštevuje
svoju rodinu v Helsinkách, či sa zúčastňuje na seminároch (napríklad o Dostojevskom). Je tiež široko-
ďaleko známy svojimi expedíciami – celé týždne, za ktoré prechodil lesy Fínska, alebo bicyklom
prebrúsil kontinentálnu Európu (nikdy ďalej ako Pyreneje). Okrem literatúry za hobby považuje
štúdium migračných ciest vodných vtákov.
Linkola zastáva koncept integrovanej povahy života, okrem hodnoty, akú prisudzuje prírode o sebe
samej. Za týmto konceptom potom navrhuje celý register radikálnych opatrení: návrat k menšej
ekologickej nike, redukcii ľudskej populácie (rozmnožovanie pod kontrolou), úplne opustenie “kvázi
religiózneho” prenasledovania ekonomického rastu, a vštepovanie ekonomiky, ktorá je
minimalizovaná na nutné nároky, pričom do toho treba pripísať skoncovanie s demokraciou a
distribúciou energií (elektrina, benzín, olej, atď). Aby som to zhrnul, Linkola za ideu základu pre
organizovanú spoločenskú bázu považuje environmentálny balans (hľadáme obrat od
antropocentrizmu k ekocentrizmu)

O. Už máš svoje roky, ako zdravie?
PL. No, je to asi mesiac, keď som bol ešte mladý a pri sile a pri plnom zdraví, ale chrbát mi rupol, a
dostal som sa z bolestí iba za pomoci silných liekov. Zdá sa, že už to nebude, čo to bývalo, keď sú
platničky v čudu.

O. Keď som v Helsinkách povedal, že mám stretnutie s Pentti Linkolom, mi povedali, že si pre nich ako
hrdina a cítil som, že k Tebe majú dávku rešpektu bez rezervy. Si si toho vedomý, alebo sa máš sám za
niekoho, kto je nositeľom takto pojatej referencie k niečomu?
PL. No áno, som si istý povedomím akejsi fámy, ale má to háčik, že žiadne z vecí, ktoré som napísal,
neprešli v realitu, a v tom zmysle som písal do vetra.

O. Je úplne nutné ľudskú populáciu redukovať? Nepostačí, keď sa zmení spôsob života?
PL. Ach nie, stačiť to nebude. Ľudská rasa je skutočne nadmieru premnožená a vyzerá to na
gigantickú horu. Sám živý zemský povrch to neunesie. Všade vidíš, že sa pomaly končí pitná voda, že
sa mení klíma, že rastú moria, že pôda široko-ďaleko vysýcha a ryby v oceánoch už lapajú posledný
dych, že to všetko je….no nakoniec na to všade narážaš, že tým problémom číslo jeden tu je
množstvo ľudských bytostí. Problémy, ktoré z toho plynú, sú všetko vedľajšie produkty toho kvanta
ľudskej masy.

O. Ako by šlo znížiť, či redukovať ľudskú populáciu?
PL. No, prvá vec je pristúpiť k regulácii pôrodnosti celosvetovo. To znamená, že čo plodná žena, to
jedno dieťa—hneď, dnes.

O. Ako by si vysvetlil, že ľudská hodnota je otázkou relativity, že s množstvom ľudí padá hodnota
človeka hlboko pod úroveň?
PL. Čo je tu treba vysvetľovať, keď sám vidíš, že koľko ľudí robí hodnotu celku malú, že sa v podstate
nezmýliš, keď povieš, že čím viac ľudí tým menšia ich cena. Sám človek už má iba nehodnotu,
respektíve jeho hodnota tvorí iba negatívno, pokiaľ je ľudí viac, ako je nutné. Je Ti myslím jasné, že
ľudí už dokonca nikdy málo nebude, z čoho plynie, že všetko je v koncoch.

O. Vieš povedať, či by sa hodnota druhu znížila tak rapídne aj v prípade premnoženia onoho iného
druhu?
PL. Hypoteticky určite, ale to nie je ten prípad ako človek. Iné druhy patria do systému, ktorý im dá
vždy pocítiť hlad; hlad, ktorý definuje veľkosť ich populácie; po pravde žiadne ďalšie druhy takto
neprerastajú samé seba ako homo sapiens v týchto masívnych prírastkoch miliardy po miliarde.

O. Tvoj program, ktorým si známy, predstavuje návrat do života stredoveku…
PL. Áno, ale je treba povedať, že oproti redukcii populácie je to vedľajšie. Poviem príklad, kde je istý
druh myslenia škodlivý, ako povedzme v prípadoch, kde sa neurodí úroda, ktorá by nasýtila celú
populáciu žijúcu v istých končinách a ľudia tam žijúci sú odkázaní hladovať, by nemali byť
zachraňovaní dovážaným jedlom, to považujem za extrémne choré, oni by určite mali hladom skapať,
to je bez debaty. Keď neexistuje prísun potravy, ktorá je vyprodukovaná na danom mieste, tak tam
by ďalšia potrava byť nemala dovážaná, a hlad k smrti by mal spraviť svoje miesto toho, aby sa tam

zvláčala pšenica a požívatiny z každého konca sveta. To isté platí o vode, ktorá dôjde. Vodu by tam

nemal nikto nosiť, ale aj tu napríklad sa prichádza s týmto šialenstvom ako prepravovať celé ľadové
kry, a tie sú potom vlečené cez Stredozemné more, zatiaľ čo sa cestou niečo roztopí, a niečo ostane,
aby sa to dalo rozpustiť a vypiť. Je z toho jasné, že ekosystém stojí a padá na tom, že ak sa minie voda
a jedlo je koniec. Smrť a koniec. Smrť vyslovene.

O.Keď sme pri tej zmene štýlu života na spôsob, na aký dnes existujeme, kde humanite silne
vyvatovanej je všetko málo, aby som tak povedal, že je otázne či sa tento štandard života dá zmeniť
zo samej slobody vôle?
PL. Mali sme tu osvetu ani nevedno už ako dlho…Reakcia tu je zo zvyku tá, že keď je osoba
konfrontovaná s tou lavínou ´ekokatastrôf´, tak má k tomu asi tri slová: “dokým to pôjde“. Kým sa to
dá, budeme viac cestovať, a to do stále vzdialenejších destinácií, kým sa to dá, budeme lietať do
Indie, Maledív, Dominikánskej republiky, a budeme nakupovať, kým sa to bude dať, budeme kupovať
viac a viac áut a budovať väčšie a väčšie budovy, čo ináč povedané znamená, že prírodné zdroje sú
vysávané do sucha a na úplnú dreň aj to posledné z nich. Opak je vo výsledku to, že ľudia reagujú
veľmi silovo a namiesto toho, aby začali dbať o zredukovanie svojej spotreby, ešte zvýšia tempo
konzumpcie, lebo cítia, že všade sa všetko rýchlo končí, a že už to dlho nepotrvá a tak sa ešte
prompnutý tým dajú do ďalšieho nakupovania. Takže podľa tohto kritéria, keď chceš povedať, že som
písal proti deštrukcii, ktorá je pre svet eminentná, tak som jej len dodal na pohone ako každý počnúc
Rachel Carsonovou.

O. No, Ty teda ľutuješ, že si pomerne veľa napísal, a dopad bol skôr negatívny?
PL. Neberiem to ako prehru, lebo človek píše, lebo chce písať, a myslí, ako myslí, a nevie s tým veľa
narobiť, že napíše toho toľko, a tak ako napíše aj s dôsledkami, ktoré sú, čo sú. Myslím tie, že som to
ešte naštartoval. Beriem to tak, že svet je už na konci, že ľudský druh musí preč, a že ten koniec už je
skutočne tu, ale to len podnieti to, že život má potom ešte menej času, keď ľudia takto reagujú.

O.Prečo demokraciu nemusíš ani cítiť, a čo by si chcel miesto nej?
PL. No, už som písal aj na túto tému, a to v ohľade na fakt, že neexistuje režim despotický, ktorý by
nebol lepší ako demokracia, lebo ľudia sú v takýchto režimoch držaný na uzde. Demokracia má dve
piliere, z ktorých jedným je konzum a druhým produkcia, a to je to najhoršie. Čím drakonickejšia je
diktatúra, tým lepšie, nakoľko žiadne samostatné indivíduum nemá úplne voľné pole pôsobnosti ničiť
v takej miere, ako je tomu v demokracii.

O.Čo by sme mali urobiť my, aby sme dosiahli nejakú zmenu, aby sme odvrátili kolaps? Mali by
sme byť iní v chovaní ako individuality alebo ako komunita, alebo potrebujeme globálny posun
v prístupe?
PL. Určite na úrovni komunity. Môj názor je, že tu je UN a medzinárodné konferencie, kde sa
nehovorí o ničom vážne podstatnom, že sa tam hovorí o klíme napríklad, ale nepovedia tam nič
o znižovaní čísel pôrodnosti, pričom pre zmenu klímy k lepšiemu nie je nič takou výzvou ako
obmedzenie ľudskej masy, a preto im nevenujem vôbec žiadnu pozornosť, nečítam to, a považujem
to za úplný bordel, lebo musíme vidieť tvrdé čísla a nehovorí sa tam o vymieraní druhov zvierat,
rastlín, húb a toho všetkého. To je jedna vec. A k tomu sa pričíta to, že svet by malo nechať chladným,

že niekde od hladu kapú ľudia ako muchy, lebo títo ľudia musia zomrieť hladom, keď nemajú, čo by
zjedli, lebo to je presne to, čo sa deje so stvorením, keď sa to deje.

O.Čiže jednani, a zjazdy nič nezmôžu, ak…
PL. Pokiaľ sa obchádza otázka preľudnenia, či nie je ani vecou diskusie.

O.Mala by byť jedinou?
PL. No áno, lebo od nej sa všetko odvíja. A organizácie ako Červený kríž, by mali byť zlikvidované,
a znova tie katastrofy, ktorými príroda odpovedá človeku ako zemetrasenia a vulkána a podobne,
ktorými dáva najavo, že človeka je treba dostať pod kontrolu, že každý v Japonsku by mal umrieť, že
Fínsko a Červený kríž, by tam nemali liezť, a nosiť stany a lieky, a že by to mali nechať, lebo to je extra
nezodpovedné a hrozné. Skutočne je to tu o tom, že nikto nechápe, o čom to tu je, že o čo viac
Japoncov by umrelo, o to lepšie, že to má byť tam ako všade inde, či už sa umiera na zemetrasenie,
alebo tsunami, alebo čo chce. Pretože tieto pomocné ruky iba ďalej krátia zo zdrojov, a využívajú
ohromné množstvá energie, a všetkého k tomu.

O.Povedal si, že všetko, čo sme za posledných 100 rokov dosiahli a vyvinuli, je dobré tak na zničenie.
Malo byť 20.storočie také zlé pre Zem?
PL. Od doby kamennej sa vývoj uberá zle, ale táto doba je skutočne historicky neuveriteľne prudko sa
ženúca do úplného konca. Za príklad tu môže poslúžiť elektrina, ktorá je obrovskou katastrofou,
proste obrovskou.

O. O čom by si povedal, že je tým najhorším vynálezom v európskej kultúre?
PL. Elektrina a jej spotrebiče.

O.Prečo si myslíš, že zanikol Sovietsky zväz a čo je podľa Teba, čo podľa Teba bolo chybou Sovietu?
PL. Vodcovia neboli dosť silní, a nepovšimli si celý rad ľudí, ktorí boli plní hnevu miesto čoho sa snažili
z očí a TV dostať tie rajské záhrady budúcnosti menovite supermarkety, ale neuspeli, zato si ľudia
všimli to pozlátko a lesk plastu a svetlá neónu v zahraničí, v iných častiach sveta, a tam to ich tabu ich
zlomilo, ale pokiaľ mali silné vedenie, ten systém bol výborný. Ľudia boli pod zámkom. Avšak, keď
sme zašli až k slobode individuality, a ľudským právam, je po hre. Raz som Ti videl taký stĺpcový graf
zo severnej hemisféry o lesných rezerváciách; Fínsko tam malo taký úplne malý stĺpček, Švédsko
o čosi väčší, asi o dvakrát, a Nemecko už bola celkom iná vec, to bolo za tri stĺpčeky, Kanada mala
takto veľký (ukazuje rukami) a Soviet tak tam to vystrelilo úplne do nebies, lebo tam stále ešte mali
tie mamutie lesiská, len teraz už tam do nich hryzie Japonsko z jednej, a Európa z druhej strany, i tak,
ale treba povedať, že Soviet bol skutočne majestát, že tam k žiadnemu vykrádaniu prírodného
bohatstva nedochádzalo, aj keď aj tam sa čosi uchmatlo, no čo bolo napríklad dobré ešte aj na
znečisťovaní tak to, že ten smog ostával v mestách aj s továrňami, kde patril, ale už na západe ako
napríklad vo Fínsku to máš tak, že tie dlhé vedenia ako tie trúby to vedú do celej krajiny a tam to
všetko zlezie, a v meste, kde je továreň, máš čisto, čo je hádam to najabsurdnejšie na tom všetkom,
čo môže byť. Áno, Sovietsky zväz, aj keď mal svoje chyby, bol oproti západu lepší.

O.Čo ja viem, ale prírodné bohatstvo nešetrili a k prírode nemali vzťah.

PL. Áno do istého bodu, ale ako som povedal, aj tak mali o cca 20 krát nedotknutejšie lesy ako celá severná hemisféra. Ovšem, aj tu sa ťažila ropa, a rúry, akými tiekla, tak tiekli, ale oblasti takto zničené boli malé v porovnaní so Západom, kde tamojšie kultúry zničili úplne celý povrch svojej zeme, celú svoju zem vlastne ako Fínsko napríklad. Čo by som k tomu povedal je asi toľko, že človek svoju slobodu individuálnu má, aby zničil svet, že k tomu je dobrá. Je to jeho sloboda, a tak ju berie a používa.

O. Veríš, že ku koncu s demokraciou treba tvrdú ruku, že treba aby začala diktatúra?
PL. Áno, keď to má znamenať, že život prežije. Pretože populácia je časovaná bomba; tie čísla sú
proste mimo zdravý rozum, a nato, aby sme videli svetlo na konci tunela, by sme sa potrebovali
dostať na sumu o 5 miliárd menej, na sumu dvoch-troch miliárd, aby si vydýchli aj ďalšie druhy.
V každom prípade sú tu koncepty ako disciplína, zákazy, a dril do úmoru, bez ktorého si človeka
neviem predstaviť, a neviem si ani predstaviť, žeby život na Zemi šiel bez toho ďalej.

O. Ľudský tvor je v každom prípade škodcom na ujmu?
PL. To určite áno, a je v zásade ťažkou smolou pre evolúciu, že tento druh prestál vývoj, a že si rozbil
fundament, z toho pohľadu je človek novátorom par excellence, a po meteoritoch a ostatnom tom
dianí  je za šiestym vymieraním druhov sám. Tento druh je proste bohatý na rôzne typy jedincov,
medzi ktorými je veľký rozptyl a sú aj takí, ktorí prakticky nič nenapáchajú, aj medzi kultúrami sú
také, ktoré si držia tie hranice odtiaľ-potiaľ, aj komunity sú takého druhu, aj tu vo Fínsku, kde sú
nejaké staré ženy vo svojich chatkách a obrábajú nejaké pole zemiakov, a potom raz za týždeň sa
prejdú alebo prebicyklujú do dediny na nákupy kávy. Aj tá je z dovozu a nemala by sa kupovať,
v zásade je to úplne minimum, čo títo ľudia skonzumujú. Majú malú chatu, čo má sto-dvesto rokov,
a opravenú strechu, a neskonzumujú viac ako pár vrabcov. No je na celom tom tragické jedno, že oni
existujú tak, ako existujú zvieratá, plesne a rastliny a so svetom, ktorý bude zničený bude zničená aj
príroda do ktorej patria, a aj oni kvôli druhu homo padnú, aj keď nenesú vinu.

O. Prečo je emigrácia taká trestuhodná?
PL. Človek by nemal strkať nos nikde, kde je apel nato konzumovať viac a zaťažovať prírodné
prostredie viac. Mohli by sme emigráciu brať v opačnom smere, keby sa nejaký Fín rozhodol pre
Afriku, kde je nižší štandard života, ale kým chodí chudina do krajiny bohatej tak to príde iba na
rýchlejšie mrhanie prírodnými zdrojmi.

O. Je ešte niečo, čo by si nenechal bez komentára alebo dodal?
PL. Sila a donucovacie opatrenia by mali byť vyvíjané na ochranu života, ale nie iba, aby ľudský život
bol pod ochranou, ale príroda ako celok, kam patria aj zvieratá, rastliny, plesne. A pod túto ochranu
by mali spadať aj veci, ktoré sú hodnotné v živote človeka ako veda, umenie, alebo vôbec hodnoty
civilizácie. Treba s, ale aj tu ustrážiť, že koľko hudobných skladateľov je nám treba, koľko orchestrov,
a to aj bez ohľadu na hodnotu hudby a jej klenotov, aby sme nemali extra skladateľov, maliarov,
a divadiel, aby sme ich nemali viac, ako je pre planétu dobré a aby ani kultúra, v ktorej jedinej je
hodnota [človeka], neprekročila jeho medze. Normálna ľudská bytosť sa od zvieraťa ako taká nelíši,
keď iba produkuje potravu, a keď ju distribuuje medzi ostatné kultúry a ostatných ľudí, a v tom aj je
jeho hodnota, ale o hodnote ako takej, aká by patrila iba jemu bez ohľadu na pinku alebo veveričku,
alebo sojku obecnú tu nemôže byť reč, lebo v tom, ako človek privedie na svet potomkov, a oni

potomkovia potomkov ani medzi zvieratami nie je človek iný a nemá jeho život ani cenu vyššiu ako
ich, a preto, aj keď je kultúra niečo, čo odôvodňuje, by to nemalo znamenať, že odôvodňovať sa
rovná chápať ako odpustené, že pre ostatné druhy už tu nie je miesto. Tá monštruozita, ktorou
človek je, by mala pre seba a svoju kultúru zabrať zo Zeme len nepatrný fliačik, a ten všetko ostatné,
by malo byť ponechané napospas sebe.