Slovenská mentalita a ochrana prírody

Lesoochranári chcú z Polonín prales, miestni ich vypískali

 

Ľudia, ktorí žijú a hospodária v Národnom parku Poloniny, tvrdia, že len náhodou sa dozvedeli o aktivitách lesoochranárov.

 

Ľudia z Uličskej, Ublianskej a Starinskej doliny, ktorí žijú a hospodária na území Národného parku Poloniny, tvrdia, že len náhodou sa dozvedeli o aktivitách lesoochranárov, ktorí tam chcú mať divočinu.

STAKČÍN. Znepokojení obyvatelia obcí slovensko-ukrajinského pohraničia ležiacich aj v Národnom parku (NP) Poloniny medzi seba pozvali lesoochranárov zo zoskupenia Vlk- Východné Karpaty. Starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer) uviedol, že sa náhodou dostali k zápisnici z okrúhleho stola Rusínov. Z nej sa dozvedeli, že tam lesoochranári predstavili svoj projekt Vlčie hory – nová európska divočina pre ľudí i les. Ich víziou je, aby sa v budúcnosti až 75 percent územia Polonín zmenilo na prales. Na ten by sa mali premeniť aj susediace územia na Ukrajine a v Poľsku. Ľudia si zavolali lesoochranárov, aby im to vysvetlili. Viliam Bartuš a Peter Sabo argumentovali, že Vlčie hory sú len ich víziou. Ľudia reagovali, že predtým, ako ju dali na papier, ich o tom neinformovali a na ich názor sa nepýtali. Ochranári dôvodili, že ide o neukončený proces a prezentovať svoje myšlienky miestnym sa chystali.

Projekt beží

Alexander Németh, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič, š. p., a starosta Ladomirjak však o ich úprimnosti zapochybovali. Poukázali na to, že na projekt už dostali peniaze z programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Celkový rozpočet je viac ako 205-tisíc eur. Ochranári sa zaviazali, že z peňazí pripravia a podajú návrhy na zaradenie 4 prírodných rezervácií s rozlohou 4 300 hektárov, vytvoria 6 chodníkov v Bukovských vrchoch, Busove a Čergove, vyškolia 90 aktivistov a 10 sprievodcov pre znalostnú turistiku, vypracujú 9 analýz oblastí, kde by mali byť pralesy a rozvíjala by sa tam znalostná turistika. Zaviazali sa aj k tomu, že predložia návrh zmeny zákona o ochrane prírody, poľovníctve, lesoch a urobia informačné aktivity pre obyvateľstvo a vlastníkov lesov v 15 samosprávach. „Kedy ste nám to chceli prísť povedať, keď projekt už na budúci rok v auguste končí?“ vyčítal im Németh.

Ľudia: Veď vymrú dediny

Najcitlivejšou bola pre plénum predstava, že pre rozšírenie rezervácií by prišli o zdroj obživy. Ak by sa územia vyhlásili za bezzásahové, LPM Ulič by skončil a zaniklo by viac ako 350 miest. Podľa ľudí by to ohrozilo aj živnostníkov a drevo na vykurovanie by si museli kupovať a dovážať z iných regiónov. „Ak by tu nebola práca, ľudia by odtiaľ odchádzali a región by vymrel. Ľudia sú menej ako stromy?“ prekrikovali sa v pléne. Ochranári argumentovali, že ekonomiku by potiahol cestovný ruch. Za divočinou by prichádzali turisti a miestni by sa z drevorubačov či pilčíkov preorientovali na turistických sprievodcov alebo napríklad prevádzkovateľov či zamestnancov penziónov. Plénum ich vypískalo. Starostka Uble Nadežda Sirková (Smer) ochranárom povedala, že pokusy o podobné projekty už obce dávno spoločne vypracovali. V drsných podmienkach pohraničia sa ale nikdy neuchytili.

Bez sociálno-ekonomickej štúdia už ani krok

„Je normálne, že niekto dá financie na projekt rozširovania pralesa bez toho, aby mal sociálno-ekonomickú štúdiu o dopade na miestne obyvateľstvo? Stačí niekam prísť a povedať: My chceme?“ pýtal sa Németh. Ochranári si museli priznať, že takúto štúdiu nemajú. Vlastníci pozemkov pochybovali, že majú aj peniaze na kompenzáciu pre súkromných vlastníkov lesov. Jaroslav Hirjak za urbariát z Dary ochranárom zakázal vstup do ich lesov. Iniciátori stretnutia im oznámili, že projekt neprerokovali so samosprávami a vlastníkmi pozemkov, požiadajú o pozastavenie jeho financovania nadáciu Ekopolis. Svoj nesúhlas so zámermi lesoochranárov pošlú aj na ministerstvo životného prostredia a pôdohospodárstva.

Zdroj: https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/6931160/lesoochranari-chcu-z-polonin-prales-miestni-ich-vypiskali.html#ixzz4yl8Xqrs5

Jed

Sypú ti na hlavu jed
do krvi prejde hneď
ťažké kovy
ťažké stavy
postupná likvidácia ľudstva
zabíjanie pozemského života
za lacný peniaz pre ultra-miliardárov
pochovaní v plytkých masových hroboch
sme zoradení v rovných radoch
naše posledné slová viery v systém
vydýchnuté s popolom
nasypaným na hlavu ľudského stáda

 

Ekocída v praxi od úsvitu vekov?

Keď sa nám, ktorí v prírodu veríme tvrdí, že dnešný človek po  4miliardách rokov evolúcie Zeme stojí na vrchole dobývania prírody so svojími detskými 2000 až 5000 rokmi mali by sme možno trošku spozornieť a pocítiť závan hrabivosti, a velikášstva, ktoré skutočne vábne nepáchne. Podoprené argumentom, že ekocída je vlastne všetko čím sa človek od úsvitu svojho počiatku zaoberal na príklade ako v ´Severnej Amerike domorodé obyvateľstvo dávno vyhubilo všetky bizóny pred príchodom bieleho muža, lebo preto zrovnalo všetky lesy so Zemou, aby ich dobre videlo,´ sa nám podsúva, že človek nikdy iný ako koristnícky vzťah k tomu čo mu dalo vzniknúť (evolúcia) nemal. Tento veľavravný a vysmiaty pán ekonóm Singer, ktorý je autorom týchto tvrdení, nám bezostyšne tvrdí, že dnešný ´vrchol evolúcie´ akým sa mu moderný človek v jeho dobyvačnej a vyzývavej vášni zjavne javí, by nemohol ani  inák byť kým je a kde je vzhľadom na svoje korene, a témer celú ak nie vôbec celú históriu, ktorej vďačí zato, že onu prírodu ako ďalej pokračuje skrotil a dobil nebyť toho, žeby od začiatku nebol tým ´predátorom´..

Toto predátorstvo a dobyvačnú lačnosť podopiera aj následnými tvrdeniami; nakoľko už dnes ´kontrola fauny´ spočíva v tom, že moderný človek disponuje 90% druhovej rozmanitosti a teraz dobre počúvajme; ´v podobe kráv a sliepok vo veľkochovoch!!´ Kým pod  ostatnými 10% sa krčí druhová rozmanitosť ako taká a vôbec aj ´plocha, ktorú moderný človek´ ešte prírode veľkoryso ponecháva na jej sebarealizáciu.

 

http://www.ceskatelevize.cz/porady/11054978064-fokus-vaclava-moravce/217411030530008/