Beh na dlhú trať sebazničenia; sviatok multikultúry

Narodiť sa do doby ako je dnešná, a mať všetky jej pervezné sklony. Všetko do seba cudzie vziať a asimilovať.Takto nejak Nietzsche definoval ´otázku sily´, ktorá je podľa jeho slov ´iba jedna´. To znamená mať všetky zvrátené,cudzie,  a choré rysy svojej doby, ale dokázať ich v sebe prekonať, a premostiť. V záplave cudzieho sa zorientovať a prekonať vplyvy, ktoré sa zdá stále silnejú.
Z iniciatívy vlastnej sebe vlastného blbca, by sa dneska možno dalo nazvať toto uvažovanie, ktoré hovorí z duše Nietzscheho. Kam tým, ale naozaj tento chmurný Nemec mieril? Čo myslel tými dobovými zvrátenosťami a cudzím? Čo vôbec znamená byť ´dieťaťom doby´ svojej? A kto je ten kto v sebe prekoná toto dieťa doby?

Hovorí sa o dobe, v ktorej žijeme, že je rýchlou  dobou, že je dobou, ktorá akceleruje. Keď túto otázku uvediem na ´správnu ekologickú mieru´ tak akceleruje nevídane, ale v tom najhoršom zmysle slova možnom. Doba totiž akceleruje v brutálnom a beštiálnom drancovaní okolitého sveta, a v brutálnom zasahovaní do ´slobody´ teda životného priestoru všetkého živého vrátane človeka.

Keď sa do Európy navalí x-miliónov bezprízorných afrických stagnátov v najlepších rokoch nato, aby tu ´zvyšovali pôrodnosť lenivých bielych Európanok´ čo začína tým, že ich najprv ako cvične preťahujú znásilňovaním tak je to neuveriteľne krutý zásah do životného priestoru pôvodného obyvateľstva, do ekosystému Európy, a do kultúry Európy. Povedať, že tu tento africký zverinec prichádza ako ´kultúrna vložka´, je skutočne niečo nevídané, a je to lož, ktorá naozaj vrhá na demokraciu veľmi zlé svetlo.

Po skúsenostiach, ktoré s týmito cudzími elementami sú,je zjavné toľko, že to je práve naopak. Nie Európania ich robia kultúrnymi, ale oni ako ´menej civilizovaní´, ako hodnotovo na inom stupni vývoja lámu Európanov na svoj obraz často vedení čírou sprostou svojich inštinktov, a zaostalosťou svojich nátur. Treba povedať, že ale na obhajobu stupidity  Európanov, že je to však aj ich zásluhou, že títo ľudia žijú. Klamaní kapitalizmom a demokraciou totiž Európania pristali na hru globalizácie, ktorá Afrike, a podobným krajinám vychádza preochotne v ústrety v podobe akejsi charity, a štedrosti kedy sa rôzne ´humanitárne a ľudskoprávne´ organizácie cez žmíkanie ťažko zarobených európskych peňazí snažia tieto nalievať do krajín, ktoré sú kultúrne a hodnotovo celkom inde ako Európa. Táto falošná charita a rozsudok smrti vynášaný nad Európou je to čo robia kresťanskí misionáry, a ich židovskí slobodomurárski bratia, a to pekne po poriadku v demokratickom sviatku ´multikultúry´.

My Európania sme deťmi svojej doby, a oni Afričania sú deťmi ich doby. A sviatok multikultúry je to čo nám prináša doba, ktorá je pre mnohých na Zemi len ťažko prekonateľná. Ťažko prekonateľná v akcelerácii vyhladzovania druhovej rozmanitosti, v akcelerácii zamorovania oceánov plastami, a podobne. Svet multikultúry je to čo nám naša doba priniesla a tento svet je tiež to čo musíme v sebe prekonať, lámať a zničiť. Pokiaľ USA a Nato, ktorých súčasťou sme a, ktoré sú súčasťou nás zavádzajú svetový poriadok tak, že všade šíria vojnu, krv, bolesť, krik,a utrpenie v podobe  vojen ´proti terorizmu´ tj akémukoľvek odporu, ktorý sa voči nim zmáha, keď zavádzajú tento poriadok mečom a ordinujú krv a železnú pesť na oko tak my sme tí, ktorí výmenou zato dostávame ´multikultúru´ ako´mier.´

Totiž aby som bol konkrétny. Multikultúra neprichádza k nám ako nič organické, a sebevlastné. Multikultúra je násilím páchaným na ľuďoch v každom kúte na svete. Ľudia sú denno-denne konfrontovaný so záplavou cudzieho, a bolesťou toho cudzieho.Násilie má neuveriteľné podoby, a multikultúra je jednou z podôb násilia, ktoré znamená prelievanie krvi nevinných. Brutálneho vojenského zásahu v  Sýrii, alebo Afganistane, či Iraku bolo zapotreba nato, aby sa do Európy mohli nasáčkovať neznáme a cudzie živly, ktoré výmenou za smrť mnohých nevinných tam sú vykupovaní tu ako ´noví konzumenti, ako noví pracanti, a ako noví Európania´, ktorí nie ako civilizovaní prišli zmeniť barbarský svet, ale, ktorí ako barbary prišli zmeniť svet civilizovaný.

Multikultúra je oslavou násilia a bolesti a prináša obrovské obete na životoch, a to nie len ľudských. Vojna sama je ranou pre ekosystémy, a taktiež celá tá humanitárna fraška okolo toho ´zachraňovania, prerozdeľovania, a hendlovania´  Tento súcit Európania s cudzími elementmi je bezcitnosťou s Vami a s Vašou kultúrou, ktorá rozsieva teror a smrť tam kde prichádza. Nemyslite si, že emigranti Vás budú za ich násilné vysídlenie, ich zničené krajiny a porobené životy sem chodiť milovať. Uvedomte si, že prichádzajú aby Vás odstránili.

Samotný súcit s cudzími ako fraška demokracie skutočne až neuveriteľná.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *