Bilancia-seba-obeta

Je nič nové pod slnkom v prírode. Nič nové pod slnkom v mojom prípade? Vrátil som sa z lesa. Myšlienky sa snažím si usporiadať. Les je teraz v zime chladný. V mínus osem stupňoch vonku som si zatápal vo vnútri v chate. Pomaly to ide ten život. Láska k životu, žeby bola márna? Láska k prírode? Všade je vojna o zdroje. Možno vlády mlčia. Možno spoločnosti mlčia, ľudia mlčia, médiá mlčia. Všetci svorne mlčia. My hovoríme. Kto sme my? My sme tí, ktorí nemlčia. Existuje prílev migrantov výmenou za vyhadzovanie nebezpečného odpadu v Afrike, kde sa stopy po ekologických katastrofách ľahšie mažu? Hovorí sa im ekonomickí migranti z nejakého dôvodu. Udržujú ekonomiku v chode. Systém chce nových konzumentov. Tyrani potrebujú nových sluhov, nových ekonomických otrokov.

Potrebujeme zvyšovať pôrodnosť? Už dnes je na svete 8 miliárd ľudí. V Afrike a treťom svete pôrodnosť rastie. Západ sa ujíma  týchto škodcov, a na 75% Zeme prakticky dnes máme rozbujelú ľudskú činnosť. Kam pred ľudským prílivom sa ukryje Zem? Zem má za sebou pekných pár miliárd rokov života. Z ľudí, ktorí sme tu na mihnutie vesmírneho oka to nemá ľahké nikto, ale každý si musí,alebo aspoň chce byť istý do nejakej miery, že robí niečo správne. Aspoň málo, aspoň niečo. V prípade ľudí ako napríklad ja, alebo Ty čitateľ je to málo možno snaha pomôcť kde sa dá, alebo výjsť v ústrety prírode kde to je len trošku možné, a kde to chce trošku seba-obety. Človek má nejakú náturu. Táto nátura je niečo čo sa mení možno iba pomaly. Roky bežia, veky bežia, ale nátura človeka je viac-menej stále tá prirodzená ako kedysi v minulosti dávno. Čo kedysi tvorila príroda ako také pozadie pre prežitie, v ktorom človek musel z vlastnej vôle uspieť, pozadie, ktoré je temné tým, že na ňom svojí spôsobom prebieha boj o prežitie tvorí dnes moderná spoločnosť,systém, civilizácia. Človek chce prežiť a jeho nátura je mu oporou. Avšak s tým, že táto nátura je oporou prichádza aj nebezpečenstvo toho, že človek žije na úkor prírody. Moderný život neskýta bezprostredne možnosť ako svoje schopnosti človek využije nato, aby sa dokázal uchytiť v samej prírode. Inými slovami príroda tvorí k civilizácii pravý opak. Tam kde je civilizácia vedie k prírode okľuka. Moderný život s prírodou obmedzil bezprostredný kontakt. Človek v modernej dobe nemá bezprostredný kontakt so životom, ktorý by bol ekologicky udržateľný. My hovoríme, my nemlčíme. Keď sme v lese kde je život v prírode tvrdý a cítime, že dych prírody je mocný, sme ako doma. Jedným dychom prírody totiž človek vznikol, a jedným dychom zanikne. Pretože sme súčasťou prírody sme v jej lone našli spočinutie. Moderný život prináša pohodlie, luxus, komfort, závislosť na technológiách. Príroda prináša boj o holý život, kontinuita života, bolesť, radosť, smrť.

?

Je možno na nás osud prírody?Alebo je náš osud v rukách prírody? Ľudia, vlády, mafie, korporátne spoločnosti,a svet vysokej politiky verí, že máme v rukách osud prírody my resp oni a nie ona náš. Moderná ľudská nátura sa možno od tej v minulosti zmenila tým, že kedysi ľudia verili, že ich príroda na svete drží.Či už verili, že Zem bola impregnovaná božím semenom, aby zo svojej milosti tak Boh stvoril človeka, alebo verili, že bola to iná vôľa čo dalo vzniknúť človeku, avšak určite nepoznali ľudskú náturu ako ju poznáme my dnes. Sme celkom iste obete. Svojím spôsobom nemáme čo stratiť. Reálna ekológia, ktorej stanoviská sú pre mňa východzie poukazuje na fakt, že my ´moderní ľudia´nemáme okrem vzťahu k prírode čo stratiť. Tiež ale upozorňuje na fakt, že tento vzťah sme už stratili. Otrávili sme si Zem, vypálili lesy, zamorili vzduch. Nejdem opakovať všetky tirády, ktorých má dnes kde-kto plné ústa. Reálna ekológia prezentuje fakt, že nič z toho čo človek kedy vytvoril nestojí hodnotovo vyššie než to čo príroda zdarma dáva. Hovorím o čistom vzduchu, pôde a vode. Áno máme síce 7-8 miliardovú populáciu závislú na smartfónoch, antibiotikách, antidepresívach, autách, supermarketoch, plastických operáciách, peniazoch, ale stráca sa nám v tom celom modernom bordeli zo zreteľa, že všetko čo takzvane máme je na dlh, a máme ho voči prírode,ktorá tu je, bola a snáď aj bude bez nás rovnako ako s nami.

Ticho je zlaté. V našej modernej spoločnosti neexistuje vôbec miesto pre dialóg. Dialóg s prírodou, a tými, ktorí pre prírodu žijú či už svoju obetu, alebo lásku, alebo obe v jednom.

 

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *