Dobré svedomie maj sa v ľudskej džungli

Žijeme v dobe informácií. Sme chtiac-nechtiac v médiu informácii/internet/. Informácie sú dostupné prakticky a teoreticky všade a každého druhu. Človek si môže vybrať svoju ´vieru, presvedčenie, svetonázor. ´ Pri poslednom zmienenom by som sa na chvíľu zastavil. Chcel by som odcitovať filozofa s veľkým F totiž pána nikoho menšieho ako samotného Immanuela Kanta podľa, ktorého je´svetonázor prosté porozumenie zmyslovo danému svetu (mundus sensibilis); uchopenie prírody v najširšom zmysle.´

…uchopenie prírody v najširšom zmysle. Možno ešte nikdy nikoho nenapadlo aby prírodu v najširšom zmysle uchopil cez svetonázor ako to napadlo Kanta. Toto uchopenie vychádza z jeho svetonázoru resp je jeho ´svetonázorom´. Svetonázor či ešte ináč je presvedčenie, ktoré určuje konanie.. Alebo ešte zmienim, že v otázke svetového názoru  zostáva invariantom chápanie svetonázoru ako akéhosi obrazu sveta, prostredníctvom ktorého sa človek snaží riešiť záhady a zmysel svojho života, orientovať sa vo svete a pod. Za ďalšiu definíciu svetonázoru je možné brať aj túto ´svetonázor pozitívne a definitívne určuje súcna (hovorí čo sú) vrátane človeka, usporadúva skúsenosť celkom určitým smerom a tomu všetko podriaďuje. Tým zužuje a uzatvára ľudský život a odníma mu jeho nesamozrejmosť. Svetonázor konzervuje, uzatvára možnosti, je koncom, a to aj tam, kde ako liberálny svetový názor požaduje, aby každému bolo ponechané jeho mienenie.´

Pochopenie prírody v svetonázore znamená, že ju vieme uchopiť skrze ´prosté porozumenie zmyslovo danému svetu´.  Zmyslový svet je inými slovami svetom prírody, ktorý je ako taká príroda ´v najširšom zmysle´ uchopiteľná pre moje prosté porozumenie vo forme svetonázoru. Jedna z hore-uvedených definícií svetonázoru podotýka, že ´liberálny svetový názor´ požaduje, aby každému bolo ponechané jeho ´mienenie´. Názor požaduje aby každému bol ponechaný jeho názor? Keď človek rozhoduje o svojom názore tak jediná cesta akou sa rozhodnúť správne je tá, že každý si nakoniec myslí čo chce, lebo mu musí byť ponechaná jeho mienka ako niečo nedotknuteľné, alebo na všetkých okolnostiach života a sveta nezávislé ako akási ´monáda´ vlastného názoru, akási samostatná jednotka myslenia, ktorou tu nie je ani tak pojem, ale ona sama teda… …mienka. Máme koniec-koncov ´mienkotvorné médiá´ a nemáme napríklad médiá ´pojmotvorné´. Príroda je pre mnoho ľudí dneška neznámy pojem. Ľudia prírodu nechápu tak načo by ju chránili? Vedia povedať, že majú pochopenie pre utrpenie prírody, alebo Zeme? Nikdy neustúpia pred Zemou a prírodou zo svojich záujmov, ktoré sú prednejšie. Pokiaľ sa ničenie prírody nedotkne ich samých priamo tak, že ich ohrozí…

….otázka boja za prírodu, alebo za Zem je sama výzvou. Je triezvou výzvou, ktorá prichádza kedy prichádza. Ľudia, ale nechápu. O prírode nevedia nič. Nechodia ´do prírody´. Nepočúvajú prednášky o lesoch, zvieratách, stromoch, mikoríze.  Príroda je neviditeľná aj viditeľná. Príroda je aj vzduch. Aj voda. Ale aj atmosféra. Fotosyntéza. Magnetické polia. Človek je schopný chrániť keď vie čo a ako. Keď má know-how. Keď niečo o prírode vie, keď sa v nej vie chovať, keď sa pre prírodu vie uskromniť, alebo upustiť od svojho života-nad-štandardného. Príkladov je mnoho. Také chránenie by malo stáť na vzťahu k prírode, ktorá žije, ktorý človek k nej žije. Príroda nie je len vec názoru pre, ktorý sa rozhodneme s dobrou, alebo zlou vôľou,ktorú od prírody máme. Je veľmi pravdepodobné, že samotnú vôľu, ktorá nás drží na svete, alebo na žive máme od prírody, že samotná vôľa je vecou prírody, ktorá touto vôľou vybavila všetko čo v nej žije.

Keď ničíme prírodu robíme to často nie z vlastnej vôle. Vlastná vôľa naša je otázkou prírody. A tak ako je otázkou prírody naša vôľa je naša vôľa vôľou prírody. Pokiaľ neveríme, že sa príroda skrze človeka chce zničiť sama musíme vziať do úvahy, že človek chráni prv svoje záujmy, potom seba, a nakoniec to čo chápe ako prírodu tj napríklad ´životné prostredie, vodu, vzduch´ a podobne, a v poslednom rade potom chráni, keď ešte nato zvýši aj ´divočinu´ tj prírodu pre prírodu. Kedysi bol svet a divočina jedno. Dnes je divočina iba ´ľudská´. ´Welcome to the human jungle´. Príroda, ktorá kedysi tvorila rámec života a prežitia je dnes preč. Tento rámec dnes tvorí ´kultúra´. Ľudská džungľa, ktorá vytesnila svet zvierat, stromov, chrobákov, húb… Človek, aby mal aspoň trochu dobré svedomie, ktorému spraví zadosť, by mal pre jemu vlastné pochopenie prírody vziať na vedomie, že ničenie prírody sa stalo inštitúciou a každý jeden človek na Zemi prikladá ruku k ´dielu´. Mnoho je takých, ktorí chápu, že ľudstvo je nástrojom ničenia prírody, že systém sám prírodu ničí hlava-nehlava. Šanca, že človek sám sa vyseká z tohoto kruhu začarovaného šialenstva je pritom malá. Systém funguje na pozadí globalizácie. Potraviny z dovozu, lacné pohonné hmoty, energie z biomasy, čínska elektronika, autá zo SR. V jednote ničiteľa a ničeného, ale nie je sila.

Príroda trpí, a matka Zem trpí.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *