Ekonotechnotrok

„Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“ – Mahatma Gandhi

Myšlienky vždy nesú stopu svojho autora. Vždy je v nich odzrkadlené čo autor zamýšľal, alebo kým je. Pretože tak ako niekto za všetkým hľadá ženu tak iný za všetkým hľadá človeka. Hľadám ja ´autora´ pokiaľ by som k ľudským skutkom pristupoval ako k vlastným. Myslím  tým zodpovednosť, ktorá sa vzhľadom na pravdu v skutku stáva dvojitým metrom činov autora. Je tu presvedčenie, a viera, že za všetko si človek môže sám pretože všetko čo činí je jeho vec, lebo všetko čo sa rovná zodpovednosti sa rovná slobode konať či už tak, alebo onak.

Pred tým ako sa stanem slobodným, alebo kým som, by som k tomu musel mať v dostatočne veľkej miere slobodu. Ak mám predstavu kým som, alebo  by som byť chcel tak táto sloboda mne poskytnutá v zmysle sebavedomia k činu je otázkou môjho ´autorstva´? Byť autorom svojich činov a stáť si za svojimi činmi znamená byť k nim slobodný. Pretože čin nevzniká z ničoho nič. Nič sa z ničoho-nič nedeje bez debaty na slovo.

Slovo, ktorého autor verím, že som…je vecou skutku, ktorý je mi ako autorovi prisudzovaný, a v neposlednom rade za, ktorý nesiem zodpovednosť. Keď niekto napríklad privedie na svet dieťa tak je za ten skutok zodpovedný, a musí znášať dôsledky do tej miery do akej je to dieťa v jeho výchove. Je to ďalekosiahly čin. V zmysle toho, že on je jeho autorom mu tento čin do budúcna môže priniesť nepredvídateľné následky.

Podobne sa pozerám na otázku ľudských činov všeobecne. Ľudia sa tvária ako autori svojich činov, ale nakoľko to aký z hľadiska ich budúcnosti budú ich činy mať dopad nemôžu, nemajú možnosť domyslieť dokonca úplne nikdy, je ich zodpovednosť limitovaná práve tým. Či už ide o virtuálne peniaze, technológie informačné, alebo liečbu rakoviny vitamínom C. Kým peniaze virtuálne sú tak čas zatiaľ človek virtuálnym nespravil. Nedokáže sa v ňom ako v takej virtuálnej bubline posunúť dopredu, aby zistil, že aké následky budú jeho činy mať. Práve z toho hľadiska si aj keď plne vedomý toho čo činí nikdy nemôže dopredu plne uvedomiť dôsledky toho čo učinil.

S ochranou prírody je to v systéme ´ekonotechnotrockom´ podobné. Ľudia chránia prírodu nesystémovo, lebo nedokážu predvídať dopady ich zlého zaobchádzania s ňou dopredu, a nakoľko sa prakticky všetko čo robia rozchádza s prežitím prírody do budúcna je tu konflikt záujmov, ktorý sa nikdy nerieši s prihliadnutím k prírode, alebo jej budúcnosti, ale iba s prihliadnutím k človeku a jeho prítomnosti.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *