Étos kultúry

Postmoderní společnost se mění ve společnost byrokraticky technokratickou. Inteligentní technologie usnadňují lidem život snad ve všech oblastech, což je nesmírně pohodlné, avšak nesmírně nebezpečné, protože nenutí lidi myslet. Omezená schopnost myšlení vede k apatii a rezignaci vnímání okolního světa, neschopnosti analýzy postojů politiků i obchodních strategiích nadnárodních korporací.

František Kautman

Kultura však – na rozdíl od přírody – je umělým, člověkem vytvářeným novotvarem (tumorem) Země.

JOSEF ŠMAJS

Kultúra, kultúra, kultúra. Existuje mnoho definícií kultúry, ktoré pasujú do teoretického rámca ´kultúry´ akú si na svoj obraz vytvoril človek. Stranou ide otázka, či človek je, alebo nie je obrazom ´Boha´. Na miesto toho je pravda tá, že kultúra zodpovedá zhruba tomu, čo človek o sebe za predstavu si vytvoril.  V pojatí kultúry prevažuje chaos, či zmätok. Reálna ekológia stavia na pojme kultúry, ktorý je chápaný z hľadiska prežitia Zeme, a integrácii človeka do systému, ktorým je Zem. Nakoľko ju takto chápe vychádza z poznatku, že ľudská kultúra nie je pokračovaním prirodzenej evolúcie prírody, že  je skôr a to za predpokladu, že ´bytie´ chápeme ako aktivitu a procesualitu,istým druhom subjektivity, ktorá je špecificky ľudskou subjektivitou. Oproti tejto ľudskej subjektivite stojí a padá subjektivita Zeme, ktorá je najmocnejšou a  najväčšou subjektivitou s akou, by mohla do budúcna biofilne orientovaná kultúra držať krok. Reálna ekológia chápe, že naše pojatie subjektivity je doposiaľ založené na ľudskej náture, a je teda silno antropologické a kulturologické. Zem by sme teda v teoretickom rámci reálnej ekológie či Šmajsovej evolučnej ontológie mali vziať do úvahy ako subjektivitu, ktorej je vlastná aktivita ontická zatiaľ čo táto Zem so svojou subjektivitou je tiež nositeľkou aktivity poznávacej,  aktivity, ktorá spadá do kategórie ´bytia.´

Kultúra je ako hore špecifikovaná subjektivita založená na ľudskej náture ´umelým bytím´, ktoré svoju identitu dobýva na úkor prirodzeného usporiadania ekosystémového. Reálna ekológia veľmi konkrétne hovorí, že pre ľudskú kultúru predátorsky orientovanú proti životu na Zemi, ktorý svojou ´aktivitou´ ohrozuje do bodu jeho  úplného zániku je celkom nepotrebné zahrávať si s myšlienkami o umelej inteligencii, informačnej spoločnosti bez práce, génových manipuláciách, či osídľovaní vesmíru.

Reálna ekológia hovorí, že všetci žijúci ľudia majú rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Práva a povinnosti idú ruka v ruke. Z pohľadu nášho svetonázoru je predstava, že si všetci ľudia sú rovní, ktorú nám núka demokracia s jej globalizovanou kultúrou, ale že zároveň títo všetci ľudia majú čo sa týka povinností rovné iba  tie, ktoré platia  voči štátnemu plne byrokratickému aparátu vykorisťovania Zeme a ľudí,nedopatrením.  Kultúra ako ju chápeme v širšom rámci ochrany Zeme pred ľudskou náturou, by mala do seba zahŕňať otázku individuálnej zodpovednosti teda povinnosti, ktorá by mala obnášať ohľad na energetické, a surovinové nároky, na nároky k potomkom, na nároky k odpadom, a všetko to by sa malo týkať spôsobu hospodárenia so zdrojmi.  Spotreba, výroba, a ich médium, ktorým je kapitalizmus nesmú byť alfou a omegou ´kultúry´!

Étos kultúry, ktorý vidíme by mal spadať do praxe, ktorá slobodu chápe v súlade so zodpovednosťou a povinnosťou z ktorých sú až sekundárne odvodzované ľudské práva ako na týchto pilieroch stojace. Nemôžme priznať rovnakú mieru slobody napríklad masovému vrahovi, alebo človeku, ktorý vo svojej pivnici týra zvieratá ako občanovi slušnému, ktorý platí dane, a vychováva deti, aj keď v zásade platí, že´človek je len človek´ a to ako z pohľadu masového vraha tak z pohľadu občánka dane platiaceho. Nám blízky étos kultúry hovorí, že aj keď človek je naozaj ´len človek´ tak sa mu  týmto faktom ani nedostáva a ani neberie jeho posledná hodnota. Chceme tým povedať, že človek je hodnotným avšak len tým, že je človek nebudeme ospravedlňovať jeho ´len ľudskú náturu´. Chceme vyjadriť totiž znepokojenie nad holou realitou toho, že človek skrze túto svoju ´len ľudskú náturu´ do budúcna sľubuje pre prírodu všetko na každom svojom kroku v podobe napríklad moderného environmentalizmu, ale že v reále nedodržuje nič z toho čo sľubuje proste preto, že mu to nedovolia zákony, ktoré sú v demokracii nastavené tak, aby sa na ničení prírody dalo zarobiť.

Demokracia, multikulturalizmus, globalizácia, alebo politická korektnosť sú všetko vyprázdnené terminusy-technikusy, ktoré označujú, že moderná totálne vyprázdnená kapitalistická ideológia sa vo svojich politických programových bodoch neštíti totálne bagatelizovať všetko čo je sväté ako ´ochrana druhovej rozmanitosti, ochrana pitnej vody pred preľudnením, ochrana vzduchu pred exhalátmi´ do tej miery, že svoju bezbrehú bezočivosť skrýva za tieto pojmy bez obsahu a ´politické programy,´ktoré sú vydestilovanou ekono-propagandou najhrubšieho zrna, aby nám podsúvala deštrukciu Zeme v podobe ekocídy ako vrchol ľudského snaženia sa o pokrok. Doslova sa nám vnucuje, že´ľudský pokrok´ zažíva svoj vrchol v našom ´masmédiami otrávenom vzduchu bez nádeje 21 storočia´ , že tu v tomto chorom svete preľudnenom, zamorenom exhalátmi, a duševnými poruchami bez paralely v minulosti, zažívame svoj ´svet´ ako taký dobrý, že ľudstvo ešte lepší nepamätá.

 

 

 

 

 

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *