Hodnota prírody vs. hodnota jej ochrany

Je zničenie prírody iba otázkou času? Iba? Akého času? Svojho času? Menej je niekedy viac? Menej času je niekedy viac času? Koľko času ešte má príroda? Má ho viac menej dosť, alebo viac menej málo? Tieto otázky a iné rezonujú v mojej hlave od kedy mám čo do činenia s ochranou prírody, a vôbec  na druhú stranu s jej ničením. Tam kde nie je ničenie tam netreba ani chrániť iba, žeby z princípu. Na druhú stranu je možno naša planéta a životné prostredie niečo čo si ochranu z princípu žiada. Filozofia, ktorá hovorí, že netreba chrániť, keď sa nebude ničiť tak možno nehovorí celú pravdu. Sú veci, ktoré sa poškodzujú nevratne, a veci , ktoré uchrániť od zničenia je pomerne dosť ťažké, lebo sú za prvé možno náchylné k zničeniu a za druhé možno ich uchovať iba s istou dávkou námahy neporušené, a zachovalé.

Často počujem, že príroda a ekosystém vôbec tvorí spleť vzťahov, ktoré sú veľmi zložité a veľmi jemné, že tento systém, alebo ekosystém Zeme je tvorený vzťahmi, ktoré svojou komplexnosťou a zložitosťou presahujú ľudské chápanie. Dáva mi to zmysel. Dáva mi to ten zmysel, že človek, keď je nejakou integrálnou súčasťou systému ako je príroda nerozhoduje o tom ako tento systém pobeží. Nemôže mu plne rozumieť. V istom zmysle ho preto nemôže ani úplne chrániť, lebo tento systém je v podstate ďaleko starší a ´systémovejší´ by sa chcelo povedať ako človek, a svojou podstatou ho nato aby ho človek pochopil a zistil čo všetko vyžaduje jeho ochrana, by musel obsiahnuť, a celkovo by musel spolutvoriť možno s týmto systémom jednotu, ktorá je suma-sumárum v celku sama hodnotou.  Chcem povedať, že človek nikdy nevie úplne presne ako prírodu chrániť, lebo jej úplne presne nikdy nerozumie. Preto ma tak napáda ona zapeklitá otázka hodnoty ochrany prírody. Príroda má pre nás nevyčísliteľnú hodnotu to by každý kto sa so mnou zhodne na tom, že ekosystém je niečo nepredstaviteľne zložitejšie ako si človek vie predstaviť,  mal uznať. Mal by uznať, že ekosystém je niečo čo nás ľudí živí. Tak za prvé otázka by bola tá , že ak je jasné, že človek ničí prírodu preto, že ju potrebuje užívať  kôli sebe, ale pre ňu nešetrným spôsobom, aby z nej za každú cenu aj keď pre ňu niekedy likvidačnú dostal čo chce, že ako stanoviť cenu toho čo je nevyčísliteľné cenovo,  a ako do toho ešte vtesnať nevratné poškodenie, ktoré sa tak na prírode pácha? Človek ničí prírodu prečo, áno pýtam sa? Nie preto, žeby ju chcel zničiť, ale preto, že potrebuje aby mu príroda dala čo chce on. Nie je to od človeka pekné si poviete, že ničí prírodu, ale viete ako to chodí, keď potrebujete ´jesť, benzín, dýchať, ošatiť sa, ísť na kávu, nový mobil, cestu do zahraničia, auto, deti´ a tak ďalej a ďalej. Nie je od človeka pekné, že ničí niečo čo nedokáže ani pochopiť, nieto ešte stanoviť toho hodnotu. Nikto z osem miliárd ničiteľov prírody na tejto Zemi, ktorí tvoria ľudskú rasu neničí prírodu aby dokázal, že hodnota toho čo zničil nie je vyčísliteľná. Ľudskými merítkami sa hodnota prírody nedá proste prehodnotiť. Keď miliardy ľudí každý deň čo deň ráno, na obed, alebo večer sadajú do svojich ´oplechovaných protéz na štyroch kolesách´ a idú zamorovať vzduch, a nepriamo tráviť podzemné zdroje pitnej vody, alebo podporovať dolovanie ropy z nejakého nevratne týmto procesom poškodeného morského dna tak   nemyslia nato, že prehodnocujú hodnotu prírody aj keď prísne vzaté robia práve to, ale tým, že sa v tomto procese vlastne hodnota prírody nenahraditeľne stráca. Meniť fosílne zdroje na CO2, alebo vzduch na olovený puch znamená , že človek v rámci svojich možností sa podieľa na ekocíde teda devastácii prírody.

Hodnota toho, že človek prírodu chráni a hodnota toho čomu sa v tejto prírode hodnota ´pripisuje´ sú dve rozdielne veci a skutočnosti. Keď motorista, ktorý potrebuje benzín, aby sa vozil na aute pripisuje hodnotu prírode, lebo tá mu poskytuje benzín tak to nie je tá hodnota, ktorú pripisuje prírode niekto kto sa rozhodol benzín nepoužívať. V tom druhom prípade sa jedná o ochranu prírody jej neničením a nie je skutočne dôvod nato, aby človek tu išiel namietať. Avšak vezmime si príklad prvý. Ako sa k neničeniu prírody stavia jednotlivec, ktorý za prvé benzín kupuje, za druhé tým otravuje vodu, zamoruje vzduch, podporuje ťažbu, platí za výstavbu diaľnic a tak ďalej?  Hodnota prírody toho prvého je dodaná až druhotne. Je daná ako hodnota úžitková. Pre tento prvý prípad nie je ochrana prírody ako ochrana sama o sebe. Pre prvého človeka, ktorý svojím konaním prírodu poškodzuje tak, že prehodnocuje jej hodnotu vo svoj úžitok znamená chrániť toľko, že si napríklad kúpi auto s ‘nižšou spotrebou´ benzínu. Nechráni teda prírodu z princípu. Ako som povedal na začiatku keď sa stretávame s filozofiou, ktorá nám hovorí, že kde niet ničenia tam nie je treba ochrany, by sme mali zbystriť sluch. Totiž prečo? My ľudia totiž nemáme ochranu prírody v génoch. Prečo? Jednoducho preto, že sme doposiaľ od prírody dostali vždy čo sme chceli, a viac než to. My sme celé tisícročia z prírody brali, a brali. Dnes nás je osem miliárd a berieme ďalej, a okrem iného sme si ľahko zvykli sa dívať stranou. Nechceme aby nás niekto videl. Na dobré, pohodlné, teplé, luxusné sa zvyká ľahko.. Aby nás niekto poznal. My totiž z princípu chrániť nič nechceme, lebo by to znamenalo, že sami seba vystavíme nebezpečenstvu, že nám nebude dopriané, že nám nebude dosť, že my prídeme skrátka o niečo.  Z princípu chrániť nechceme, lebo z princípu sme to nikdy nerobili. Keď nám niekto povie, že ochrana prírody je otázkou jej ničenia by som dodal, že to nemusí byť celkom tak. Nemusí to byť celkom tak preto, že ochrana prírody nestojí nič prírodu samu, ale stojí niečo nás, kdežto príroda stojí toľko čo všetko čo máme a stojí za všetko čo je nevyčísliteľné. Keď niekto teda presadzuje ochranu prírody z princípu napríklad takého, že chceme skôr šetriť ako mínať, skôr neprodukovať ako recyklovať, skôr sa uskromniť ako rozhadzovať tak asi dobre myslí, ale v konečnom dôsledku zle robí. Teda nie prírode, ale sebe, lebo ostatní na neho nedajú.  Tam kde sa on uskromnil bude druhý chcieť hrabať viac. A to je už ľudská nátura, to prvé od čoho je prírodu treba uchrániť.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *