Holokaustrofóbia; normálny stav chemotoxického človeka

Atómová Fukušima otrávila dve-tretiny oceánov a konca kraja jej zamorenie neberie.

Neexistuje technológia, ktorá by zbrzdila atómové volkáno, a ľudstvo osobne samo je holokaustované vo dne v noci.  Môj stav sa začína podobať na niečo ako holokaustrofóbiu.

Zem je holokaustovaná 24/7 a neostáva ako sa zviechať v bolesti a zase upadať do bolesti. Neostalo nič iné čoby sa dalo cítiť ako bolesť. Biosféra tj ´bios´ kolabuje pod tonami bômb chemických, ktoré geoinžiniersky ´plán´ pre vyhladenie života pre nás nachystal.

Holokausty sa doslova a do písmena valia od všadiaľ. Rovnováha biosféry a planéty je bombardovaná a holokaustovaná do takej miery, že sa život nestíha ani nedýchnuť, že planéte nie je dovolené dýchať, že sa nemá kedy nadýchnuť.

Nie druhy, ktoré živoria popri človeku v koexistencii , ale Zemi samej je vnucovaná koexistencia popri ´industriálno-vojenskom-militaristickom´ razení spoločnosti, ktoré devastuje s absolútnou bezprecedentnosťou rad-radom všetku faunu, flóru, a v konečnom dôsledku biosféru akoby sa jednalo o vec na jedno použitie.

Smrť holokaustovanej biosféry na mňa zazerá z každej strany, každého debilného pohľadu moderného chemotoxického indivídua, ktoré prezrádza svoju blbosť každým gestom, slovom, a posunkom.

Napriek tomu, že Fukušima zamoruje Zem, a morí život všetkého čo dýcha tak vyšinuté homo chce ďalej budovať ´atómové elektrárne´, ktoré sa doslova vo svojej šťave sa vriacej a roztápajúcej sa biosfére roztopia tiež.

Homo otrulo vzduch a to čo dneska dýchame v konečnom dôsledku geoinžinierského experimentu je otrava, ktorá nás likviduje. MIT hovorí, že do 2040 príde absolútny kolaps civilizácie so 100 percentnou istotou.

Život raz pôjde ďalej, ale bez homo. Dostali sme šancu, ktorá raz za večnosť príde, ale planéta nie je iba naša.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *