Malá veľká obeta

Možno sa dnešní hlboko depresívni, ustresovaní, unudení, zakomplexovaní, davoví, a servílni moderní ľudia budú čudovať slovám ako obeta, odoprenie si, vzdanie sa, alebo vyradenie vlastného prospechu. Možno majú nato ako právo tak dôvod, že v ich náture neostala ani pamiatka po čomkoľvek čoby pripomínalo silnejšie hnutia a pnutia duše ako je ´ja, moje ego, moje auto, môj mobil, moji priatelia, moja kariéra´. Kým sa toto môže niekomu zdať ako defétizmus, tak niekomu s opačným ideálom, ktorý sa ráta v protismere, ba ráta sa ako protiváha a priam opozícia, by možno zneli ony hore uvedené ´ľudské ambície´ ako defétistické. Áno je ťažké vsádzať na úspech v prípade moderných ľudí, a ich nátur. Nič ako úspech zrejme nehrozí. Ale aký úspech, keď ten som už definoval ako ´ego, auto, mobil, kariéra´? No práve. Nie je úspech ako úspech. Hovoriť, že pre Zem a prírodu je každá obeta dobrá, by bolo ako povedať, že nie je obeta ako obeta. Každý, ale svojím dielom prispieť môže. Buď svojím dielom skazy, alebo dielom svojej skazy. Či už ide o samovraždu? Či už ľudstvo nepácha jednu kolektívne?

Možno sa riadime dobromyseľným heslom, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Všade možno, ale na Zem? Lebo aj do masového hrobu sa ich zmestí nemálo, a predsa to možno nemyslíme tak. Zem teda žiadnu obetu nepotrebuje?  Pokiaľ ide o tú tak tá si zrejme poradí. Kvantum ľudí ju možno nezabije, ale posilní. Kto, by sa nakoniec trápil pre superorganizmus akým je ekosystém Zeme? Má také trápenie opodstatnenie, a nevýde naša obeta nazmar? Možno slovo obeta samé chápeme ako zmar. Možno sme zabudli nato ako si ľudia kedysi obetami chceli udobriť bohov. Ovšem koho by sme my išli udobrovať dnes?  Komu by sme my dnes mali čo ospravedlňovať? Komu sme my dnes čo dĺžni? Možno, že nič, a možno, že všetko. Nie je to z hľadiska evolúcie tak dávno čo sme sa ohadzovali kameňmi, a konárikmi, kým dnes stojíme pred svetom, ktorý nemá v minulosti obdoby a vytvorili sme ho s tým čo nám príroda dala sami. Chceme sa udržať pri moci, ktorá je stredobodom našej pozornosti. Mocnári sveta, ktorí manipulujú gény, korigujú vývoj, vyvíjajú lieky a pustošivé zbrane. Kľúč k úspechu, či prežitiu sa mení z generácie na generáciu, ale podstata ostáva naďalej zrejmá. Získať pre seba moc. V momente, ktorý sa neopakuje, ale život pokračuje. Nie len život človeka. Ľudský život je zlomkom v zmysle celku. Humanita sama je zlomkovitá v prírode. Teda nazad k tej obete. Je naozaj akákoľvek obeta malá, alebo preto v akej sme situácii nie je žiadna obeta dosť veľká?

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *