My nie sme les

Populárny ´environmentalizmus´ sa často uchyľuje do popularizovaní svojich perverzných myšlienkových pochodov, a to často útokom na city stádnej verejnosti. Tak ako v prípade takzvaných citových pohnutí ku, ktorým sa  ľud prípade keď sa cíti ´ohrozený´ vie nadchnúť sa to má aj v prípade keď sa ľud núti do nadchýňania sa ´ekológiou´.

Otupené vnímanie ľudu, ktoré je prepínané neustálymi kauzami, zlodejinami, krachmi sociálnych štruktúr, hypotékami, reklamami, a celým radom ďalších lacných špásov, ktoré  ´ľud´ veľa stoja, ani v prípade, keď sa ´ekológia´ predáva v podobe ´environmentalizmu´ na tom nebude inak.

    Slogany typu ´My sme les´ odkrývajú pozoruhodnú plytkosť ľudského zmýšľania, ktoré si chce kúpiť prírodu zvyčajne za babku. Zoberme si ako príklad pre ´lesy´ na Slovensku dve či hneď tri inštitúcie, ktoré tu ako ´My sme les´ s lesmi narábajú a na nich zarábajú  tak aby v ľuďoch bol vyvolaný pocit, že sami s tým na čom sú ako lesy tak ani oni veľa nespravia. Prvou je už spomenutá lesná charita pre chudobných ´My sme les´ ktorá s akousi podivne smiešnou kampaňou zažiarila ako supernova, a nato potom ako zažiarila zdá sa sa po nej zľahla Zem aspoň pokiaľ ide o médiá kde sa jej hlavná iniciatíva a žiarenie vlastne nachádzali a nachádzajú zrejme ďalej v nejakej podobe. Inde som ju zatiaľ ´ žiariť´ nevidel. 

Druhá by bola nejaká Európska únia, ktorá je dávno známa ako genocídny orgán Nato namierený na ´pôvodné európske obyvateľstvo´ tj  ´indoeurópskych Árijcov´ , a kto vie koho ešte, ktorá sa  vo svojom ´boji divokom´ o Slovenské lesy zapája hlavne do sponzorovania vlády SR v dotáciách na drevnú štiepku ktorej výstupom má byť akási zelená energia ´obnoviteľnej suroviny´, ktorou drevo je údajne. Nič na tom by nebolo iné ako fakt, že táto ´obnoviteľná energia´ je stále ďalej čerpaná z dreva, ktoré vláda SR naďalej  nemala tú česť vyhlásiť za strategickú surovinu/veď pre koho aj, keď ľud je mimo ich hru?/

´Energia obnoviteľná´  ktorá  vo forme takzvanej štiepky drevnej je v skutočnosti 22 dvoma kamiónmi živých stromov v každej z biospaľovní denne má navrch a bude v SR zarábať drevobarónom ako Žiga ďalej. Európska únia je im vhodným partnerom v masakri, ktorý denno-denne na plné obrátky točí miliardy.

Stavbu týchto zariadení si slovenskí ´politici´ vydrankali, a aby ich mali deň čo deň čím zatrieskať tam ďalej denno denne pália lesy SR ako v obrovských krematóriách lesov za tunelované peniaze z dotácií aby si pritom týto istí ´politici´ permanentne prilepšujovali o milióny, ktoré ich ´živia´ za našu prírodu, ktorej obeť posúvajú do stratena budúcnosti bez budúcnosti.

Tretím kohútom na tomto smetisku prírodnom je celé spektrum takvazných apolitických mimovládnych organizácií, či orgánov za, ktoré menujem napríklad ´LZ Vlk´. Aj keď sa toto ´lesoochranárske´ zoskupenie často necháva počuť o tom, že ako je ´apolitické´ tak samozrejme to je ´apolitickosť´ selektívna. Sú strany ku, ktorým je apolitické, a sú také ku ktorým si so svojou politickou korektnosťou nezadá. Zoskupenie robí záslužnú prácu napríklad v poukazovaní na skutočne neuveriteľné veci dejúce sa v rámci ´prírody´ v SR. Jedna z informácií, ktorá vypadla z tohto zoskupenia je napríklad tá, že v SR sa rok čo rok ukradne 1 milión kubíkov dreva.

    Toto číslo je skutočne závratné, a predstava množstva peňazí z tohto získaná bežnému daňovému poplatníkovi SR skutočne vzdialená ako druhý svet. Vráťme sa ale k ´My sme les´. Okrem toho, že to nie je slogan nijak originálny vzhľadom na podobné frázy ako napríklad ´My sme Charlie,´ alebo ´My sme Fun Radio´ je samozrejme aj gýčový a populistický. Pokiaľ ide o záchranu lesa a ekológiu môj názor je, že ´ľudia´ byť lesom nikdy nemôžu, lebo ich množenie sa priamo vylučuje s ochranou lesa. Je jasné, že neustály rast ľudskej populácie, ktorý je už dnes na neuveriteľne závratných 8 miliardách je pre ´les´ v akejkoľvek podobe veľmi zlé znamenie.

Nakoľko sa ´strom´ pokiaľ ide napríklad o právo na život nemôže s ľudským právom rovnať tak bude zrejmé, že pre planétu samovražedná rétorika ľudských práv ako je ´právo na rozmnožovanie´, alebo právo na ´emigráciu´ a vysávanie zdrojov cudzích ako napríklad v Európe emigrantmi z Afriky, ktorí pokiaľ sa im tu otvoria brány ´lesom isto nebudú´ povedie k zhoršovaniu situácie lesa na každom fronte.

 V súvise s hore uvedeným my nedá ešte dodať ďalší nechutne nevkusný moment sloganu ´ My sme les´. Nakoľko les sa nedá domestikovať, a ani ´zľudšťovať´ a pokiaľ bude lesom bude vždy divokým miestom, ktoré sa civilizáciou nedá ani skrotiť a ani zlomiť a snáď ani zušľachtiť tak antropomorfné poľudšťovanie lesa a ´snaha´ ukázať les v nejakom ´domestikovanom´ svetle moderných ľudí podľa ktorých by les mal byť nebodaj lesom je ťažko akceptovateľné ako prísľub pre les sám.     

 

 

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *