My sme les s Havranom

Erik Baláž vo večeri s Havranom skutočne hviezdil. Doniesol veľmi silný príbeh o dvadsiatich rokoch úmorného preťahovania sa na súdoch o každú trošku vybojovanej Zeme.  Mnoho sa zničilo, a mnoho sa cestou stratilo, ale krv, slzy a pot ostali. Že do ochrany prírody sa nemôžu vnášať žiadne emócie? ´Pán´ Morong z Lesy SR vysvetľoval. Iste že nie, keď za dve dekády s týmito holými nezmyslami obrnenými  ´vedeckými mentalitami´  a ´kapacitami´ nepohlo nič, tak sa pristúpilo nato, aby sa aj pred verejnosťou ukázala špička ľadovca byrokracie a korupcie, ktoré dýchame, myslíme, cítime, a s ktorými zaspávame.  Pán riaditeľ, alebo možno by mu pristalo aj pomenovanie ´lesný gazda´ nás pred celým národom bezpečne ubezpečoval v svojej snahe o nepriestreľnú argumentáciu, že s kostolným poriadkom je všetko ako má byť a že to tak aj bude doplnil tým, že tu ochranári nakoniec sú tí, ktorí pripravia budúce generácie o prírodu a les, keď tam jeho kumpánov z oligarchie, a drevárskej loby náhodou nepustia ťažiť.  Asi si zrejme robil súkromné očko u svojich nadriadených, ale  Erika tieto argumenty, ktorých slavomam a mamonomam aj verejnosť vidí na prvý dojem, samozrejme nechajú chladným.

Dvaja na jedného rúbali a ťali do živého, ale Erik vždy dokonale vedel, ktorá bije, a každý argument s rozvahou a prehľadom zrejme presahujúcim chápanie oboch pánov kapacít dokopy, vždy efektne a trefne vytmavil vo svetle v akom sa vec naozaj má. Rozkrádajú nám aj posledné cenné lokality, a otravujú vodné zdroje. Tvoria pôdnu eróziu a kde sa čoho len dotknú tam často nie stromy, ale tráva ešte sto rokov nerastie.

Pokiaľ to ja ako laik do prírody a hospodárenia s ňou viem trochu posúdiť tam nepadol jeden argument proti Erikovi na úrodnú pôdu. Oháňanie sa vyhláškami, a hláškami ako takými splaškami, ktoré si nezabudnú spláchnuť lebo peniaze nesmrdia nikomu zle. Pre každý prípad a pre všetky prípady by verejnosť nemala vedieť čo vlastne ochranári robia, lebo tých, by vlastne nemalo byť vôbec vidieť, počuť, a najlepšie by ich nemal možnosť mať nikto ani cítiť, lebo tej verejnosti, a hlavne tým pánom z vysokých škôl lesníckeho vyučenia sa tu konečne niekto dostal pod kožu. Verejnosť zrazu vidí a môže si spraviť mienku. Bez debaty, a diskusie sa doteraz obišli pre ich kšefty s drevom sa to hodilo do karát. Teraz sú na očiach a ako také bledé xichty vampírov čo sajú krv zo všetkého živého začali syčať.

 

3 Komentáre

  1. Kritik

    Pointa v pohode. Ale ta stylistika – hrozne sa to cita!
    A skus dat pre buducnost a realne priklady z diskusie a tie trochu rozviest.
    Takto to vyzera ako pamflet napisany v nasratosti za 5 min.
    Drzim palce s blogom.

  2. Chodec

    Tu je dovolene pisat aj v nasratosti. Ani stylistika alebo dlzka nie je na tomto blogu obmedzena. A preto ho rad navstevujem a citam.

  3. kritik

    Admin: Jo, presne take informacie by mi tam chybali. Nejake konkretne priklady z diskusie, hned by to blog posunulo trochu inde. Nevidel som tu diskusiu, preto som to pisal. V podstate so vsetkym suhlasim, tiez si myslim, ze by mal by narodny park a chranene uzemie bezzasahove. kalamita predsa vo velkom postihla vacsinou umelou clovekom vysadene stromy a monokulturne vysadzanie lesa pred sto rokmi tiez nebol moc dobry napad. omnoho viac ako lykozrut predsa skodi clovek. v jednom clanku na sme.sk, ktory uz zial nemozem dopatrat, bolo pekne porovnanie vyskytu kalamity a vyrubanych porastov. Tie fotky robil nejaky clovek, ktoreho firma sa venuje geomapingu, alebo ako sa to vola a maju omnoho presnejsie a hlavne viditelne!! informacie o tom ako sa tazi v chranenych uzemiach – miliony kubickych metrov – nie je si tazke predstavit, kde tie peniaze koncia a kto ma z toho provizie.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *