Na nulu?

Téma etiky, ktorá rezonuje ako teória morálky je ozmyslená na entý stupeň tu kde nerozhodnosť, ktorá je endemická pre  participatívnu demokraciu rozhoduje. Studený rozum napovedá, že populácia a rovnostárstvo sú dva problémy v hľadáčiku každej ľudskej globálnej krízy, ktorá dnes existuje. Oba sú neodmysliteľne a nerozlučne spojené;  kto by ešte veril, že v klíme názorovej protikladnosti  a solipsizmu strán politického výberu, ktorá dnešnú demokraciu charakterizuje sa nájde nejaké systémové riešenie? Aby niekto čo i len navrhol, že právo mať potomkov, by malo  závisieť na sociálno-ekonomicko-ekologických kritériách, aby na seba nepopudil celý rad ohavných referencií k eugenike—a to aj bez  podtextu aký do seba zahŕňa selekciu ba fyzické, či  inteligenčné charakteristiky—no   toľko toho poprieť  pre dobro ľudstva je pľuvancom v tvári zdravého rozumu.    Čo máme teda robiť? Namrdať viac a viac potomkov, aby sme niesli mŕtvu váhu, a ďalej predlžovať masakrálnu vojnu o zdroje, kým sa nám topia ľadovce, a my spolu držíme dych v nádeji, že príde nejaký mamutí vyhladzovací EVENT, ktorý nás dostane na nulu?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *