´Násilie je zbraňou slabých´, Juraj Lukáč

.

…Slabosť je vec slabých a sila je vecou silných.  Demoralizuje fyzické násilie spoločnosť? Fyzické násilie je teda vecou slabých?

..Ako z názvu článku, ktorý je ´výrokom´ je možné že zaznieva akási obhajoba násilia pred slabými keď ide o ´silných´. Znie to tak trochu ako alibizmus; násilie je zbraňou slabých, lebo silní na násilie už rezignovali a prenechali ho slabým ako zbraň voči sebe samým? Proti komu je násilie zbraňou slabých? Proti silným, alebo ešte slabším?

Oproti silným sa slabí nemajú inú možnosť ako brániť či útočiť než násilím?  V prírode existuje medzi slabými a silnými z vôle k moci boj o moc. Moc korumpuje. Existuje teda boj o korupciu?  Vôľa k moci je legitimovaná aj za použitia násilia. Vôľa k moci, ktorá korumpuje násilím.. Vôľa k absolútnej moci, ktorá korumpuje absolútne. Násilie je legitímnym prostriedkom v boji o moc, ktorý ako ´zbraň´ funguje a v mnohých prípadoch demoralizuje. Či silných na, ktorých sa  údajne užíva nechávam na posúdenie.

Tento výrok podľa môjho názoru  prevracia na hlavu faktický stav veci, kde silní sa majú mať na pozore pred násilím, ktoré je vecou slabých, lebo to práve nie sú  slabí, ktorí legitimujú násilie ako zbraň v boji o moc proti silným. Keď napríklad žena má muža násilníka, ktorý ju fyzicky týra je násilie zbraňou slabého? Mohlo by sa to tak chápať, keby sme chceli veriť tomu, že kým žena spôsobuje svojmu tyranovi duševné muky sa jej on bráni fyzickým napádaním. To však je domnienka. 

Predne bude to skoro vždy niekto silnejší kto siahne po násilí, keď ten proti, ktorému ho chce použiť bude skoro vždy slabší. Násilie má na svojej strane silnejšieho lebo je akoby donucovacím prostriedkom v rámci moci, ktorá legitimuje jeho použitie.

Autorom tohoto výroku v názve článku je pán Juraj Lukáč, ktorý tak reagoval na svoje fyzické napadnutie. Násilie je každopádne zbraňou. Násilie je zbraň, ktorou sa hlavne zastrašuje kedy na príklade ublíženia na zdraví, alebo zabitia určitého indivídua sa zastraší možno aj okruh ľudí okolo tohto indivídua, alebo celá verejnosť. Ukázať, že ´my´ pred násilím ako takým sa nebránime, že k nemu siahneme v prípade potreby je vec, ktorá  síce ´škodí biznisu´, ale zrejme nebude viac na škodu biznisu ako je k jeho úžitku, lebo inak by používaná nebola. Násilie demoralizuje a silní to vedia. Fyzická likvidácia je silným kultúrnym šokom, ktorý vysiela jasný signál, že sa ide cez mŕtvoly. 

Znova sa, ale pýtam, že čo robí slabých slabými a silných silnými? Nie je práve násilie a schopnosť ho použiť to čo robí človeka v očiach iných silným? Predpokladajme, že silného človeka robia dve veci ´niečo veľké chcieť´ a ´mať k tomu prostriedky´. Povedzme, že niekto chce získať politickú moc a má k tomu prostriedky z, ktorých jedným je násilie, alebo fyzická likvidácia protivníka. Nepoužije ho?

Sú to slabí, ktorí svoje obchody, a kšefty bránia zbraňou násilia, ktorá chráni tak, že usmrcuje?  Legitimita násilia prichádza vždy v úvahu, keď ľud repce. Koľkokrát ľud v uliciach dostal za vyučené v prípade, že ukazoval, že v jednote je sila, ktorá s násilím zatočí? Násilie vraj plodí násilie. No je to snáď tautológia tento výrok, a podobne by sa mohlo povedať, že moc plodí moc, alebo dobro plodí dobro. Áno násilie niekedy násilie vyvolá ako protireakciu, ktorá splodila násilie, ale častokrát aj nie. Častokrát násilie protivníka demoralizuje do tej miery, že sa vzdá protireakcií. Príkladom môže byť žena, ktorá napríklad tyraniu muža ´toleruje´ lebo je demoralizovaná násilím. Nezriedka sa stane, že aj keď je vystavená násiliu roky tak demoralizovaná sa mu nebráni. 

 Molitan moľami mafie prežratý ktorým je strana SSD, ktorej vláda sa v SR zďaleka  neudržuje len v medziach slušnosti zákona legitimity je z môjho pohľadu to čo  na násilí práve stavia ako na legitímnom fundamente korupcie. Aj keď je násilie fyzické a patologická brutalita násilných činov to posledné k čomu sa siaha, ale nie je výnimkou, že sa siaha. Podobne aj v otázke ochrany prírody sa nejedná len o to koľko sa toho ničí, ale aj o to, že sa ničí, a nie je to vždy o tom koľko nás padne režimu za obeť, ale že obete prichádzajú.

Fundament násilia nie je v SR vôbec nič nové pod slnkom. Aj tu je hodnota života jedinca braná v sázku, a aj tu sa spochybňuje čo sú to ´práva´. Nie je jednoducho právo na násilie vecou silnejšieho? Kde je tá hranica medzi sebaobranou a napadnutím? A kde sa prekračuje ten zákon, ktorý hovorí, že má kto právo na ochranu majetku svojho? Mafia na ochranu svojho majetku používa prostriedky, ktoré v právnom štáte nemajú miesto.

Nie je právo ako právo vecou silných preto, že ich právo na násilie, ktorého  sa slabým nedostáva lebo si ho musia  nechať  od silných ľúbiť ho každopádne legitimuje? Z pohľadu tých, ktorí do tejto legitimity nezapadajú?

Slabí v sebaobrane násilie neberú ako legitímny prostriedok k dosiahnutiu svojho v boji o moc. /politickú, či inú/  Pokiaľ s nimi v zásade silní nemajú práva ´rovnako legitimizované násilím´ sa práve ich právo použiť násilie pre svoju vec sily legitimovanej ako prostriedok z pozície bezmoci ospravedlňuje slabosťou? Kým slabí sú udržovaní v ilúzii toho, že majú právo na ´život´ garantované tak násilie, ktoré je údajne ich zbraňou je práve tým čo silní použijú proti nim ako garanciu poslušnosti v momente, keď sa týmto niečo ´znepáči´ v podobe legitímnej.

Teda ak sa bránim útokom pri tom ako som ohrozený na živote ma násilie bráni tak, že usmrcuje, ale rozhodne nie ako zbraň slabého.

 

 

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *