Nekrofil homo rapiens

Ľudia vystavovaní dávkam chémie akým sme my dnes, a to nehovorím o toxickom vzduchu, ktorý aj bez toho máme tu v Európe; napr znečistenie vzduchu ako ´tichý zabijak´ v Londýne ale aj najvetším zabijakom v Európe by nemali myslieť na rodenie detí nových, ale skôr o tom, že tým existujúcim kúpia krásne nové rakvy.

Akcelerácia tempa v akom biosféra kolabuje sa stupňuje v zásade k tlaku, ktorý je vyvíjaný na Zem aby vydala prvé a posledné. Či je to fertilizácia oceánov, alebo presúvanie zrážok do oblastí kde sa ťaží ropa a nie je tam voda, ktorá pomáha vyťažiť zbytky, či to je rušenie všetkého pre planétu prínosného Trumpom, či   sterilizácia stromov UV žiarením, ktoré dávno vzhľadom na na nafranforce roztrhanú ozónovú vrstvu vďaka pumpe ton ťažkých kovov do stratosféry presiahlo všetky normy, je život sám nútený do skúšky ohňom, ktorý horí s čoraz s brutálnejším nebezpečenstvom.

Dnešní chemotoxickí ľudia, ale nebezpečenstvo zrejme nevidia, necítia, nepočujú, nerozumejú mu. Za stavu v akom je planéta systematicky exterminovaná a životu sa už veľa času nedáva si pri všetkom šialenstve v akom dýchajú, myslia, a robia, šialenstve, ktoré je ich denno-denným chlebom, ktorý láme ich, ktorý lámu oni nepripúšťajú, aby si vôbec niečo mali myslieť, niečo mali cítiť, niečo mali hovoriť, niečo mali pripúšťať; hrajú skutočné divadlo,v ktorom sú sami aktérmi svojej exterminácie, a medzi sebou sa uisťujú, že to nie sú oni, ktorí su tú exterminovaní, že to nejde o nich, že o tom, keby to tak aj bolo, nesmie nikto okrem nich vedieť, počuť, že to nikto nesmie vidieť, počuť, a dokonca si to ani myslieť, že sa toho nesmie ani v myšlienkách dotknúť, že ho to nesmie ani napadnúť, že on je tu tým, ktorý je exterminovaný.

Týto ľudia tak nerobia nič iné než, že svojím exterminátorom kryjú chrbát, že si šuškajú, že nesmú na nich medzi sebou nič prezradiť, že sa nikto okrem nich nesmie dozvedieť, že sa rozhodlo o nich bez nich, že prebieha proces ich odstránenia.

Je to skutočne tým, že ľudská rasa už naozaj ochorela na mozog tonami chémie všade v, ktorých sme naložení, aby sme dochcípali už nejak, alebo tým, že sme celkom upadli na duchu a tele, lebo sa skutočne podieľame na vyhubení detí?

Toto divadlo, ktoré v skutočnosti nie je divadlo, ale tá najkrutejšia realita, ktorú organizuje a umožňuje svetová militaristická elita a jej vojenský komplex sa všade odhaľuje ako maximálny vrchol deštruktivity homo vrcholového predátora aký sa za lubom zisku napr konsumpciou 87 miliónov barelov fosílnych palív denne poháňa v držaní kroku s tempom zániku nemá pre mňa žiadne čaro.

Že aktéri v tomto divadle, ktorí hrajú, že hrajú, lebo nič nehrajú sú chorí na hlavy, by som povedal, ale že do toho nútia svoje deti, ktoré už teraz dýchajú z posledného mi je ťažké pochopiť, lebo pud sebazáchovy končí tam, kde si tvor vraždí svoju budúcnosť, ktorou sú jeho deti.

Opak pojmu biofil je pojem nekrofil. Biofil je človek, ktorého orientácia na život prevažuje tú na smrť, ktorý má v láske viac život ako smrť. Nekrofil je inak ten, ktorý život má rád menej ako smrť. Môže to byť videné aj na vzťahu k robotom, umelým veciam, a technológiám. Nekrofilná orientácia ako je popisovaná v psychológii môže nachádzať svoje zaľúbenie v mŕtvolnosti s akou ju láka ´technológia´, ktorá ako neživá vec dostáva rozmer ´života´.  Vo videu na linku; https://www.youtube.com/watch?v=6PdAN13ta1Q

sa ukazuje propaganda, ktorou sme ládovaní, aby sme voči mŕtvym veciam strácali zábrany do tej miery, že k ním cítime sexuálne niečo, že sú na úrovni živých. Technológia a jej ´vývoj´ je nám predávaný ako niečo žiadúce, niečo k čomu ako ´rasa´ spejeme nevyhnutne k čomu musíme spieť, že naša technológia je ´začiatkom konca nedokonalého bios´, alebo života nám je podávané ako niečo samozrejmé ; musíme v technológiách vidieť šancu pre ´život´ umelej inteligencie, ktorú musíme mať radi viac ako od prírody živé ´veci´ tj také, ktoré neboli privedené na svet umelo.

Vzhľadom nato kde sme dospeli s chovaním sa k svojím deťom, by som povedal, že sme mŕtvi viac ako živí už teraz, že technológiu máme viac ako život radi, že sme v koncoch života, ktorý sme dohnali už na okraj priepasti zániku.

Sme homo nekrofilná rasa ktorá žere technológie, ktorej pud sebazáchovy bol vyoperovaný. Moderní chemotoxickí ľudia si nevedia nič vynachváliť viac ako svoje mobily, a laptopy, a vo svojej detskej stupidite a naivite si namýšľajú, že tieto technológie sú tu nato, aby ich robili ´slobodnými´. Je im to prizvukované z každej strany, že bez technológií sa ich ´vývoj´ neobíde, a to aj keď tým ´vývojom´ sa myslí ich absolútna kontrola cez mobily, a mrzačenie cez modifikácie počasia, ktorá sekundárne slúži ku kontrole nemenej cez vysoko frekvenčné HAARP žiarenia z Aljašky.

No slobodu už niektorí z nás si dovolili zbadať na vlastné oči na, ktoré vidíme vyvražďovanie detí technológiou modifikácie počasia aka ´biologickej vojne´  no nato, že sa tu týto chemoxickí  ľudia ukazujú ako bez akýchkoľvek výhrad a bez hanby si kupujúci svoju smrť a volajúc to ´pokrok´ sa zvyká dosť ťažko.

Deti, ktoré už nepoznajú čistý vzduch, vodu, pôdu, alebo prirodzené prostredie sú odsúdené k zániku. Bez prírody sme stratili habitat, ktorý je alfou omegou života.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *