Nesúhlas prikyvujúcej mlčiacej masy, alebo kto mlčí nech nesvedčí. 

 

Človek sa nestačí čudovať koľko ´ekológii´dnes kde kto necháva miesta. Blogy, aktivity, aktivisti, články, upozornenia, upovedomenia. Najčastejšie vo forme kde -akých ´za úch´. Ako keď si niekto do obchodu so zeleninou, ktorý denne vychŕli 10000 mikroténových sáčkov donesie nejaké vlastné vrecko, alebo torbu a hneď je mu z takzvanej veľavravnej pochlebovačnej zaliečavosti prizvukované, že aký je, že ´ ako potrebujeme šetriť prírodu´, ach trápnosť nad trápnosť. Vezmime si všeliaké treťosektorové úžernické organizácie, alebo iné pijavice, ktoré ´o prírode´ točia filmy, publikujú články, dobre, že nerobia rozhovory s medveďmi grizly, aby ich čerstvo servírovali nadšenému konzumentovi na laptope, ktorý bude len rád, keď prispeje zo ´svojich daní´, alebo otvorí kredit-kartu, aby si kúpil nejaké to videjko, a predplatil nejaký ten blog.

Načo celý ten cirkus? Skutočne je tým napádaný niekto u zdroja ničenia, alebo je to len marketingový ťah smerom k verejnosti, kde treba vyvolať dojem ´nezachrániteľnosti´ prírody, a s tým nutnosti okamžite pomáhať, zasahovať, podporovať, predplácať, kooperovať, ale len do tej miery, kým ten na koho sa tlačí s výčitkami svedomia, na koho sa s týmito výčitkami apeluje je pripravený cvakať, alebo nejak finančne prispievať, kupovať miesto mikroténových sáčkov radšej vrecúška z textilu, alebo behať s olejom použitým na najbližšiu benzínovú stanicu?

Všetky tieto malé veci, že nerobia veľké veci? To rozhodne nie. Ale robia veľké peniaze, a prírode je to bez tak jedno. Humbug okolo zachraňovania prírody nie je o pomáhaní ľuďom, a o tom, žeby sa vytvárali pracovné miesta v ´ekologickom sektore´, ktorý nejestvuje, ale o tom, aby sa veľkí hráči delili o kšeft pod rúškami slušnej morálky a etiky zelených obalov, zelených vymožeností, technológií, a pomaly i zelených myšlienok. Nie je to náhodou tak, že keď človek ide do lesa príde na zelené myšlienky o tom ako zmeniť stávajúci systém a pomôcť prírode?

Znova opakujem, že celý humbug spočíva v tom, že s výčitkami svedomia vzhľadom na akúsi bezútešnosť prírody sa tlačí na človeka, ktorému samému žiadny tretí sektor, alebo nebodaj strana zelených, či nejaký pripečený úradník na úrade ŽP nikdy s ničím nepomôže, lebo to ide proti princípu akým funguje samotné spoločenské zriadenie v akom žijeme v koexistencii s ´ prírodou´. Prečo tento apel na svedomie nikdy z tretieho sektora vzhľadom na devastovanú prírodu nejde útočiť na menovaných-kompetentných, ktorí svoje dobré kšefty a teplé miestečka založené na onej ´devastácii´ majú založené?

Všetci sme si si rovní. Aby som nezabudol. Rodovo, rasovo, ženy, muži, deti, zlodeji, politickí zlodeji, obyčajní okrádaní a vykorisťovaní. Pekné demokratické ´zelené´ báchorky.

 

4 Komentáre

  1. hayduke

    Tá vízia spoločnosti, ktorú naznačuješ, by mohla fungovať ešte takých 15 000 rokov dozadu. Teraz keď tu máme loby deštruktívnych priemyselných odvetví, korporácie nezastaviace sa pred ničím, musíme mať ako protiváhu tretí sektor, mimovládky, ktoré točia dokumenty a informujú verejnosť, zelených politikov, ktorí sa ochranu prírody pred devastovaním alebo ochranu zvierat pred krutosťou snažia presadiť v legislatíve. Keby neboli takýto ľudia, táto planéta je už dávno mesačná krajina.

    1. admin

      K tomu
      https://www.novinky.cz/kultura/salon/430922-biolog-filosof-a-spisovatel-stanislav-komarek-v-samoobsluze-jevu.html
      snáď viac ´inšpirácie´ na tomto linku.
      A tretí sektor je otázne, keď ako vravíš je lobby silnejšie ako ´štát´, ktorý za pomoci ovčana je vykradnutý, silnejšie ako ´štátne zriadenie´ ;Štáty s rozľahlejším územím vznikali až od doby Alexandra Macedónskeho a držala ich pohromade vojenská moc.
      čo ich drží dnes ak nie korupcia a mimovládne peniaze neviem, a tam je problém s tretím sektorom,.
      Podľa Hegela je polis/štát prototyp súdržnosti a integrácie. To dnes nemáme. Tretí sektor nemôže byť prototypom súdržnosti a integrácie miesto reálnej politiky, ktorá je tijátrom ´reálneho mamonu´.

  2. hayduke

    „Príroda (a jej súčasti) má svoju absolútnu hodnotu, ktorá nie je závislá od jej využiteľnosti v prospech ľudstva. To, že existuje niečo také úžasné, zakladá záväzok ľudstva, ako najinteligentnejšieho tvora, ochraňovať a strážiť ho, a to nie len ľudstva ako takého, ale aj jednotlivcov.“ (Earth First!)

    1. admin

      Príroda (a jej súčasti) má svoju absolútnu hodnotu, ktorá nie je závislá od jej využiteľnosti v prospech ľudstva. To je fajn, ale ´hodnota´ je ľudský koncept. Príroda sama sa neprehodnocuje v tom zmysle, žeby sa sama zhodnocovala na cene. Neznamená to, ale žeby naďalej človek nebol od prírody bytostne závislý. Ale industriálna spoločnosť /loby deštruktívnych priemyselných odvetví/ je vo svojom fungovaní snahou sa z tejto bezprostrednej závislosti vymaniť, vždy bola. Problém pre dnešného ´domestikovaného´ človeka s prírodou je jednoducho to, že v ´prírode´ nemá know-how na prežitie, a celé jeho ´žitie´ sa tak dá rovnať ´ekocíde´ v zmysle závislosti na ničení prírody ako takej. A chápem ničenie nemôže byť protihodnotou, ale zároveň to že protihodnotou nie je prírode hodnotu ani nedáva ani neberie, ale len podtrhuje, že človek bez tej ´absolútnej hodnoty´ prírody nie je nič, keď aj ´sama o sebe´ tj ´bez človeka príroda nemá hodnotu, lebo znova ´hodnota´ je ľudský pojem. V prírode nič nehodnotí nič iné, a všetko je tým čím je bez toho aby tomu chcela jeho ´hodnota´. Dík za koment.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *