Onen život v slobode je bezvládie; sloboda ako kúpna sila

Zrovnaný so životom, ktorý je inde. Hovorím si za poslednú dobu, že môj život musí byť inde. Kde kade chodím aby som hľadal iný život inde. Na druhú stranu Nietzsche povedal, že život je vždy len jeden a vždy ako ten istý jeden sa opakuje. Kto vie odkiaľ sa berie, keď je vždy ten istý, ale keby bol iný bral by sa od inakadiaľ? Bude to tak, že vždy ten istý život sa berie odtiaľ? Ako tu odtiaľ? A kde je to tu odtiaľ?

Ako zrovnať život so životom? No včera len som zaspával pri programe Václava Moravca Fokus, kde sa riešila ekológia tvz ´vymieranie druhov´ medzi inými. Rétorika programu sa točila okolo toho, či človek je parazitom alebo predátorom. Či je vrcholom ´tvorstva´, alebo je jeho ´parazitom´. Čo znamená, keby aj vrcholom tvorstva bol? Že je od prírody pánom tvorstva? A keď je ním od prírody tak ako môže inak? Môže snáď žiť iný život inde ako tento tu, ktorý mu príroda dala, aby žil, alebo je v jeho silách resp v silách jeho ´nurture´ sa zo života od prírody vymaniť a zmeniť niečo a žiť inak ako mu diktuje prírodný svet parazita a predátora v jednej osobe?

Vlastne prečo by nebol oboje? Od prírody je jeho nátura vysadená na vrcholové predátorstvo, a sám sebou človek je šialeným parazitom k tomu. Má niečo aj v zmysle nátury, ale aj v zmysle kultúry. Jeho kultúra ho učí ako kultivovať svoje predátorstvo svojím parazitizmom, tj ako spojiť príjemné ´zabíjanie, lynčovanie, drancovanie´ s užitočným tj ´nazývaním to humanitou, láskou k prírode, a spolu s tým vyťažovaním maxima z toho prvého´?

Podľa Nietzscheho sa život opakuje, lebo je vždy rovnaký do slova a do písmena je vždy jedným a tým istým životom. Tento život sa musí stále prekonávať, aby sa nestalo, že sa nezopakuje znova niečo v absolútnej zhode s tým ´predchádzajúcim´ životom. Vtip, ale je v tom, že ak je život vždy jedným a tým istým je ťažko možné povedať, že ktorý z večne sa opakujúcich rovnakých životov bol skôr. Žiaden zdá sa nebol skôr, a preto, keď je to vždy jeden a ten istý život je vždy skôr neskôr vždy prvý a posledný, lebo v časovej následnosti sa nedá povedať, žeby niečo    mohlo rozhodnúť ktorý predchádzal, ktorému. Vlastne je tak dosť dobré možné, že žiaden nepredchádza žiadnemu a že život sa proste rovná životu. Že nemá iný zmysel, že nie je iný život, a že zmysel je jeden a ten istý, ktorým je vo svojej podstate ´Žitie´ nezmenené, ničím, nikým, nezmeniteľné, ktoré je vždy tým čim je, bolo, a aj bude vždy tým istým.

  Ako sa nato pozerajú asi druhy, ktoré vymierajú? Ktoré v rukách humanity vymierajú? Na ten vždy jeden a ten istý človečí život? Relácia v konci prešla do určitej defenzívy človeka, kde sa diskutovalo, že ´kde sa v človeku´ berie zlo? Poukazovalo sa na masových vrahov, ktorých pohnuté osudy sa rozoberali. Popri akýchsi apologetistických konštatovaniach, že humanita vlastne nemôže a ani nevie inak ako ďalej vyhladzovať milióny a milióny druhov denno denne rad radom sa išli roniť krokodílie slzy s tým, že to nejde zmeniť, že humanita nikdy alebo aspoň teda v blízkej budúcnosti, kedy vyhladzovanie vymierajúcich druhov ďalej pôjde nebude schopná s tým niečo robiť, lebo proste nevie čo.

Sám som si pre seba myslel zhruba toto; prečo humanita vnucuje každému tvoru na tejto planéte ´slobodu´? Prečo máme slobodu, ktorá hovorí, že nesmieme slobodu nemať, že musíme robiť presne to čo robíme a presne tak ako to robíme, lebo inak zrádzame nejaký pofiderný ideál slobody? Nejde si spojiť dve a dve dohromady, že sloboda k čomukoľvek pre osem miliárd ľudí-vrcholových parazitov na planéte je absurdná? Nedávalo by zmysel krotiť svoju humanitu aspoň pokiaľ ide o základné ohľady k prírode ako ´emisie, rozmnožovanie, odlesňovanie, obžerstvo, a charita tretieho sveta´? Viete Nietzsche bol toho názoru, že ´plavá beštia´ sa v zverincoch nezušľachťuje, že človek, ktorý je od prírody nejaký sa nedá ´kultúrou, alebo výchovou´ zmeniť tak aby zodpovedal nejakým príliš ´ušľachtilým´ normám. To, ale hovorím o kultúre, a výchove, keď aj on použil slovo ´zverinec´ čím myslel samozrejme, že keď kresťanskí ´vierozvestcovia´ odchytávali po lesoch germánov, keltov, alebo starých slovanov aby ich zatvárali do zverincov a ´poľudšťovali´ tým nemenili ich povahu, ktorá šľachetná už je. Práve ich šľachetný a divoký charakter nemenili, ale ničili, a to tým, že im išli vnucovať niečo cudzie, že im išli vnucovať ´slobodu byť zavretými v klietkach, že im išli vnucovať kultúru zatuchnutých kresťanských kostolov,´ a ´ výpary idealizmu´, ktoré s ich divokými a šľachetnými pudmi nemali čo činiť.

Dnes sa nám vnucuje podľa môjho názoru čosi podobné. Dostali sme slobodu, ktorú máme chápať ako najkultúrnejšiu komoditu. Nehovoriac o tom, že ´kultúra´ sama je komodita, že sloboda je braná ako vec, alebo niečo čo niekto môže niekomu dať, alebo vziať. Sloboda ako čerešňa na torte prenádhernej demokracie. Bez slobody si nevieme predstaviť život. Aj keď žijeme v dysfunkčom štáte, ktorý keby došlo na chleba lámanie nás ani nenakŕmi, aj keď nám vládnu ľudia, ktorí by ani sebe samým nemali vládnuť z bezpečnostných dôvodov, aj keď sa od nás očakáva, že slobodu si budeme ceniť ako najvyššiu hodnotu, aj v prípade, že nám jej ju netreba, lebo za tú si nemôžeme nič kúpiť tak nepochybujeme, že sloboda z nás urobila čo sme? Nie príroda , ale ani naše pudy, ale samotná sloboda, ktorá je vecou kultúry na jej vrchole?

Za slobodu si nekúpime nič a ani sa za ňu nenajeme. Je zaujimavé sledovať, že v kapitalizme má všetko svoju cenu, ale o slobode sa hovorí ako o niečom čo sa nedá doceniť, lebo je samým princípom toho ako funguje ´demokracia´, a ´kapitalizmus´. Je to princíp kapitalizmu, a princíp demokracie? No viete, ale ako to je, že sloboda sa nedá nariadiť, lebo by to nebola sloboda nie? Inými slovami nemôže sloboda vládnuť, lebo už nie je slobodou.

Sloboda teda je vo svojej podstate ´bezvládie´.

My ľudia sme svoju slobodu nevyhrali v lotérii. My svoje bezvládie žijeme za cenu svojho zotročenia. Pretože ak v demokracii a kapitalizme vládne ´sloboda´, tak pod rúškom tyranie, ktorá je nevídaných rozmerov. Plač nad tým, že sa druhy nedajú zachraňovať, alebo ďalej nekynožiť je iba divadlom, ktoré nedovolí pripustiť ten jednoduchý názor, že len v kapitalizme je sloboda definovaná ako absolútne nedotknuteľná hodnota, ktorá sa odvíja od ´rastúcej životnej úrovne´ občana, ktorej hybnou silou je ekonomický rast v podobe zotročenia toho občana, alebo jeho absolútnej poroby režimom konzumu. Avšak ako som už povedal; sloboda nie je nedotknuteľná zvlášť nie ako ´ princíp samozvaného vládnutia´. Sloboda nie je princíp podľa, ktorého by sa dalo vládnuť.

A teraz milý čitateľ, keď si dočítal ma až sem, by som Ti vnukol si položiť otázku, ktorú keď si si ešte nepoložil možno je čas. Ako vidíš svet ´moderných demokracií´? Zdá sa Ti, že v nich rozhoduje sloboda? Pod rozhodovaním myslím samozrejme ´vládne´. Zdá sa Ti, že životy ľudí, ktoré majú byť podľa  princípu ´zvyšovať spotrebu= zvyšovať úroveň životnú´ /tj ´slobodu´/ nie sú týmto princípom ovládané a zotročované? Že nie sú zotročované životy všetkých zvierat, ktoré žijú, stromov, a rastlín? Môžem chápať slobodu ako kúpnu silu?  Kapitalizmus hovorí, že sloboda je hodnotou najvyššou, lebo maskovaný ´slobodou´ tento režim útočí nato čo v skutku by malo byť nedotknuteľné. Útočí na dažďové pralesy, na klímu, na genetiku, alebo na ´právo na život´. Vieš si môj milý čitateľ predstaviť, že v kapitalizme sloboda znamená brať život? Kým sloboda a demokracia sú bránené tak zato musia ľudia ísť dole v krvi?

Americký militarizmus v zahraničí zabíja pod rúškom ´prinášania slobody´ a ´demokracie´ zomierajú ľudia v Afganistane, Iraku, Sýrii, Lýbii, a inde. Pod tou istou rúškou sa konzum spotreby a životnej úrovne ekonomických otrokov ´zvyšuje´ čo destabilizuje  druhovú rovnováhu na Zemi, zabíja druhy, ničí vodu, vzduch, a zamoruje pôdu na tisíce a tisíce rokov. Kapitalizmus vo svojej perverznej ideológii ´slobody´  nezastavuje výrobu ani keď to znamená, že svoje produkty zničí, ani keď to znamená, že zničí pritom všetko vôkol, aby tak dokázal ´slobodu´, ktorá je nad Zem.

Svetovláda slobody?

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *