Otázka svetonázoru vo veci ekológie a prírody

 

Svetonázor je filozofický pojem, ale má svoj presah do organizovanej viery či náboženstva, alebo psychológie, či humanít ako takých. Sám by som rád tento presah zväčšil o vhľad do problematiky ekológie.

Predne je tento pojem  definovaný v konečnom dôsledku ako nazeranie cez optiku zmyslového sveta. Zmyslový svet je okrem iného svetom javov, a hmoty. Človek si teda tvorí svetonázor tým, že vychádza zo skúsenosti toho čo vie uchopiť zmyslami a toho čo vie ´nazrieť myslením.´ Dôležité je ešte zdôrazniť, že konanie a myslenie môžu samé tvoriť opačné póly. Konanie chápem ako žitú skúsenosť, alebo prax z, ktorej môžeme poznať  niečo a ktorú určuje svetonázor. Ak svetonázor sprostredkuje cez porozumenie zmyslovo danému svetu uchopenie prírody v najširšom zmysle, vychádza z toho, že príroda je v najširšom zmysle predmetom svetonázoru.

Jednoduchá matematika preto hovorí, že do nášho svetonázoru je príroda zahrnutá, alebo v ňom tak ako tak väzí. Možno sme si zvykli chápať prírodu ako svet mimo nás, svet niekde tam vonku, kde by sme chceli, keby sme ´mali čas´ napríklad byť. No príroda nie je svetom mimo nás, lebo my netvoríme svet mimo prírody. Tým chcem povedať aj to, že ho netvoríme ani mimo nej a ani okrem nej. V dobrom aj zlom je svet, ktorý tvoríme svetom ´v prírode´ a ´z prírody´.

Pokiaľ sme našou fyzickou stránkou teda stránkou zmyslovou spojení s životom a smrťou nedokážeme prírode oponovať do tej miery aby sa nám nevracalo všetko čo robíme s ňou, jej, proti nej a aj pre ňu aj s úrokmi.  Hovoríme, že všetko so všetkým súvisí, ale pri braní ohľadov na dôsledky nášho konania neberieme tento obrat do úvahy v ponímaní ako prírody tak seba samých ako prírodných bytostí dosť. Je jedno, že príroda trpí svetom, ktorý sme vytvorili, lebo sa v ňom cítime v pohodlí. Zvykli sme si na komfort, moderné technológie, alebo moderne spracované potraviny. Všetko so všetkým súvisí ale nevyhnutne. Naše konanie je možno určené naším svetonázorom ale v praxi sa v mnohom rozchádzame s touto základnou pravdou.

Svet daný zmyslovo je možné vziať za slovo, keď má človek predstavu, že uchopenie prírody v najširšom zmysle ide cez svetonázor, ktorého prijatie sa rovná porozumeniu zmyslovo danému svetu.

Moja otázka svetonázoru vo veci ekológie a prírody je preto tá, že či pre svetonázor je platná aj sféra ekológie, alebo teda ochrany prírody a vzťahu k nej. Beriem to tak, že náš svetonázor je definovaný prírodou, a pre prírodu znamená, že naše konanie je pre neho určujúce do tej miery do akej máme to presvedčenie, že nazeráme zmyslový svet tak ako je nám daný prírodou. Určité skutočnosti, ktoré sú v prírode nanajvýš relevantné sme si zvykli brať ako samozrejmosť možno natoľko práve nakoľko sa náš ľudský svet uzatvára, zužuje a je mu skrze náš svetonázor odnímana jeho nesamozrejmosť.

Berieme ako samozrejmé, že máme čo dýchať, piť akú vodu, a jesť aké jedlo. Avšak prírodné a svetové zdroje týchto komodít sa zo dňa na deň zmenšujú práve z ľudskej bezohľadnosti na ich krehkosť. Človek je na vrchole trónu potravinového reťazca, ale jeho myslenie, či svetonázor zo skúsenosti určujúc  konanie, ktoré prešlo zásadnými zmenami v tom čo chápe od čias minulých ako svoje živobytie a bytie vôbec hlavne vo veciach ´pokroku´ kultúrneho to jest technológiou poháňaného sa naopak v kontraste k tomu zmenilo len pramálo, v praktických ohľadoch na základňu života vôbec menom príroda.

Jeho svetonázor človeku naďalej umožňuje brať prírodu na dranc. Na dlh a dranc, ktorý sľubuje splatiť zajtra. Zajtra ovšem nikdy nepríde, lebo každé zajtra prichádza neskoro a to neskoro je vždy už dnes.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *