Potápajúca sa Zem

Nikto nemôže vynaložiť viac energie ako má. Fyzika nepustí. Na udržanie ľudskej populácie sa Zem nenaučí vydať viac ako má? Človek má potrebu si niektoré veci dôkladne uvedomiť než sa stane tak ako chce, aby sa stalo on. Ľudská nátura je niečo čo si chce človek do dôsledkov dôkladne uvedomiť. Keď človek spituje svoje svedomie, a pýta sa čo robí zle, a prečo sú veci tam kde sú. Keď sa dnes rozhliadne okolo a vidí tú spúšť na Zemi, ktorá je jeho dielom. Ľudská nátura, alebo vyjadrené slovami ekológa Šmajsa takzvaná ´útočná adaptívna stratégia´, ktorá je v réžii človeka. Je tu verejnosť aká je zmietaná v informáciách, ktoré ju vedú často na falošné stopy? O Zem sa vedie vojna útočno –adaptívnou stratégiou?Do jej lona vstúpila týmto rokom už ľudská populácia v 8 miliardovom počte. Človek si skoro kladie otázku či nejde o biologickú zbraň na zneškodnenie Zeme. Ale kto by chcel Zem zneškodniť? Je v ľudských silách matku Zem dostať do kolien a zasadiť smrteľný úder? Je pravda, že nás je na tejto Zemi už naozaj viac než dosť? Sme tu v tomto množstve a bude nás ďaleko viac, ale nikoho z nás kto dnes ešte sme, sa tento problém netýka? V záujme akej zvrátenej sily sme sa takto premnožili? Alebo ´premnoženie´ je omyl, a niekto nás z neho vyvedie? Nie je faktom? Sme skutočne úspešným druhom, ktorý za svoj evolučný úspech vďačí onej adaptívnej stratégii, ktorá mu vždy doposiaľ prinášala zaručené výsledky, a ktorý teraz je vlastne na vrchole akoby toho evolučného pnutia, alebo máme na vrchol ešte ďaleko, a sme v počte osem miliárd ešte len v polovici cesty, alebo v prvej tretine, alebo na začiatku? A hovorí za náš úspech hlavne to koľko nás je? Kvantita vs kvalita?

Aké máme do budúcna záruky, že s faktom preľudnenia sa neráta? Nie je to fakt? Strašiaci do makového poľa sú takí, ktorí nám tvrdia, že sme v potápajúcej sa lodi a pomerne veľká väčšina z nás, by mala z lode von, aby teda nejakí si zachránili zdravú kožu? Sú títo ľudia, ktorí nás takto varujú iba výmyselníci, alebo ich brať vážne?  Homo rapiens. Človek znásilňovač. Pre onen jazykový obrat ´útočno adaptívna stratégia´ sa vžil aj pojem ´homo znásilňovač´. Je nadrozmernosť ľudskej populácie iba fakt, ktorý môžem zamiesť pod koberec, alebo je to niečo abnormálne s, čím si treba hlavu lámať, niečo čo treba brať ako zvrátenosť, a strašnú porobu?

Tieto otázky nie je jednoduché si klásť a o to menej si na nich hľadať odpoveď. Nakoľko nie som jasnovidec, a budúcnosť nepoznám, by som povedal, že nemám ani v hlave dokonalý obraz o tom čo človeka čaká, čo ho neminie a čo je mu súdené. Hovorí sa, že človek by sa mal naučiť žiť tu a teraz, lebo budúcnosť aj tak nepozná? Rozhodne by som povedal, že čo sa života ´tu a teraz´ týka tak ten má s plánovanou budúcnosťou len málo spoločného. Táto výzva má zmysel možno aj preto, aby sme nezabudli, že si ešte máme kedy užiť. Že si ešte máme čo užiť. Budúcnosť si človek užije iba ťažko keď žije pre prítomnosť. Niekedy je si myslím táto výzva k životu ´tu a teraz´ aj takým zastieracím manévrom. Odvádzaním pozornosti od budúcnosti, ktorá je ukrižovaná v mene prítomnosti. Alebo ináč. Skús čitateľ môj si položiť otázku či tí, ktorí ti vládnu, či už politici, bossovia, alebo manažéri korporácií, či aj oni žijú pre prítomnosť. Akú má logiku, že niekto chce žiť pre prítomnosť keď žije na dlh? Na dlh voči Zemi? Má snáď x-miliárd rokov stará Zem žiť pre neukojiteľnú ľudskú prítomnosť?

Aj keď nie som jasnovidec tak sa nedistancujem od pohľadu do budúcnosti iba preto, že ju nechcem vidieť. Znova poviem, že nedisponujem žiadnym meracím prístrojom nato, aby som si overil, alebo zistil parametre Zeme, a jej energetický príkon.    Neviem prepočítať či Zem stále sa zvyšujúcej ľudskej   populácii bude stačiť, a stíhať tak vykrývať všetky jej astronomicky vysoké nároky na vodu, vzduch, fosílne palivá, jedlo, pôdu, ošatenie, a podobne. Všetko to mi je záhadou, a aj budúcnosť mi je záhadou. Záhadou mi je aj to, že tu som, že tu je Zem, že je to celé aké to je. Mám, ale osobne nejaký zlý ciťák. Mám možno mindrák. Týka sa toho, že nakoľko človek využíva  kapacity Zeme mu poskytovať na úžitok všetko čo jeho nátura ráči, že či sa to celé aj iným živočíšnym a rastlinným druhom a Zemi samej páči. Rozmýšľam totiž ako by som sa cítil, keby som bol ja jedným z miliárd denno-denne popravovaných hospodárskych zvierat, akoby som sa cítil, keby som bol v koži zvierat pitvaných zaživa v mene vedy a pokroku, a rozmýšľam akoby som sa cítil, keby si v mojom životnom priestore mne neznámy predátor uzurpoval všetko aj ten priestor sám, ako to robí človek na Zemi, a Zemi, akoby som sa cítil keby si uzurpoval môj životný priestor pre seba, ktorý mu ja sama poskytujem ako Zem. Alebo má snáď pri nás ľuďoch ešte Zem dosť miesta pre seba? Má príroda dosť miesta pre seba? Majú aj ostatné druhy dosť miesta a vzduchu, aby si vydýchli od ľudí, a ich potrieb?

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *