Pravá povaha človeka

Na človeku nie je nič pravé, a všetko je faloš. Faloš je od slova ´fal´, alebo ´fas´. Teda fascinus, alebo falus. Ľudská prirodzenosť je prirodzenosť netvora. Svetodejného netvora. Avšak nedeje sa nič. Dianie je prelud. Pretože život je prelud, a utrpenie je existencia. Žaluď je silným ramenom, lebo je v ňom žiaľ.

Zlé oko je falus, a falus je dav. Pre nadčloveka je človek dobrý len, aby bol prekonaný. Na človeku je cenné, že je zánikom a prechodom, že je preludom diania, ktoré neexistuje. Avšak je aj ľudská nátura zánikom a prechodom? A ak tak k čomu? Má človek ´pravú povahu´, ktorá má zaniknúť, aby sa narodilo niečo čo prekoná túto nešťastnú bytosť stvorenia a evolúcie? Zdá sa, že všetky pre človeka typické vlastnosti jemu typické vlastnosti, ktoré ho z ríše iných tvorov vydeľujú sú tie, ktoré dávajú rozmer jeho ´pravej povahe´.

Závisť, lakota, neprajnosť, škodoradosť, malomyseľnosť, úbohosť, paranoickosť, krutosť, metafyzická osamelosť medzi inými tvormi s, ktorými človek nenachádza reč, držanie tela nevznešené, strach zo smrti, strach o majetok, majetníckosť. Mohol, by som pokračovať, ale zoznam ´čisto ľudských kvalít´ je dlhý, a snáď čitateľovi aj známy. Človek je tvor neuveriteľne márnivý. Pozrime sa na nekonečný pľunder zdrojov, na hory odpadu na, ktoré sa denno- denne premieňa živá Zem, na moria jedla, ktoré denno denne končia v odpade, na moria krvi, ktoré za históriu svoju krátku toto homo nešťastné prelialo. Samá márnosť, a prach sa na prach obracajúci od úsvitu tejto kreatúry, ktorej pravá povaha je naozaj zrejme sumou biedy, hororu, metafyzickej bolesti z neexistencie ´zmyslu života´ a ´smrti´.

Celú Zem, ktorá je dnes skutočne na kolenách už toto homo porobilo. Beštialita človeka, ktorý údajne nie je zvieraťom nemá absolútne žiadne medze. Krutosť, ktorú človek pácha, ktorou ovláda spoločnosť, a do kazajky, ktorej sa snaží natlačiť život je patologická a morbídna.

Homo to je šialenstvo absolútnej beštiality, a neuveriteľného barbarizmu kozmu. Neviem, že za akým účelom toto nenormálne miesto menom Zem vzniklo a čim v tom vezí nejaký účel, ale ak je homo účelom, a skrytým zámerom čohokoľvek a kohokoľvek tak toto niečo, alebo tento niekto musí mať z posvetenia svojich prostriedkov, ktoré na homo vyplytval asi ťažkú hlavu. Homo totiž do budúcnosti neveští nič dobré a nevyzerá nato, žeby malo homo byť prísľubom čohokoľvek dobrého s ´výnimkou seba.´ Antropocentrizmus je o tom, že kozmos a Zem je tu pre akési ´dobro človeka´, a príslušníka tohoto nešťastného druhu, ale keď prirodzený výber mal za účel stvoriť homo potom je vôľa prírody naozaj slepá, hluchá, a nemá k zvyšku tvorstva, a povedal by som priam šialená.

 Prirodzený výber je inými slovami neprezieravosť toho najtuhšieho zrna a príroda ako indiferencia sama je sumou ničoty do tuhého, ktorej ide všetko živé ako na bežiacom páse najtuhšieho hororu vznikania a zanikania. Príroda sa dopustila najnešťastnejšieho omylu voči ostatným druhom, a v istom zmysle musela byť sama zaťažená karmou zla, omylu, ktorý je ostrím noža pre zvyšok tvorstva z, ktorého vynechávam homo samozrejme. Homo je kozmický vojak v poli, ktorý nepatrí nikam. Do prírody už nie a do civilizácie ešte nie, lebo sa mu ju zatiaľ stvoriť nepodarilo. Nepatrí ani na opustené hviezdy po, ktorých strieľa svoj rakety, a nepatrí ani do neba medzi Bohov, ktorí ho dávno nevzali za svojho. Výlučok katastrofálnej prehry prírody, ktorá si spečatila svoj ortieľ? Prehry s kým?

Realita sa realitou nevysvetlí, lebo by musela mať v sebe prvok, ktorý je tam skôr ako to vysvetlenie. Človek nie je vysvetlením prírody. Meso a kosti. Mlynček na meso a kosti z, ktorých sme. ´Lono prírody´. Pravá povaha človeka snáď zodpovedá pravej povahe skutočnosti pre, ktorú je ako stvorený.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *