Proti prúdu vývoja

Milióny celkom ´normálnych´ ľudí žijú bez akýchkoľvek treníc v spoločnosti proti, ktorej by sa museli, keby chceli skutočne trvať na svojich právach, búriť.

Konrad Lorenz

Premýšľanie je pre ľudstvo podstatnou činnosťou a voľný čas, ktorý je nato treba, je ľudským právom.   ´Ľudstvo´, ktoré tvorí spoločnosť v, ktorej žijeme a, v spoločnosti, ktorého žije ´zbytok prírody a živého sveta fauny a flóry´ je svojou povahou spoločnosťou vysoko špecializovanou. To v zásade znamená, že deľba práca je v tejto spoločnosti ´ľudstva´ dovedená do úplného absurdna či kozmických rozmerov. Kým v minulosti nebol každý člen kmeňa schopný vyrobiť meč od rukoväti meča po čepeľ až k puzdru, či meč vyrobiť vôbec každý nedokázal, tak dnes ani milión ľudí dokopy nevie čo všetko tvorí jeden mobil, a kto vie či by ich takých sto dokopy jeden dalo.

Inými slovami čím sa ľudské spotrebné predmety stávajú komplexnejšími, tým menej konzument rozumie ich funkcii. Tým menšiu šancu nato vôbec má. Nie iba špecializácia teda, ale aj tento trend k neustálej špecializácii výkonu možno vyzerá, že spôsobuje všeobecné hlúpnutie ľudských húfov, ktoré tvoria dnešnú spoločenskú zmesku. Či globalizovanú spoločnosť ak chcete….

U špecializácie iste nebude na škodu zmieniť onú starú maximu, že „kto s čím zaobchádza, tým tiež schádza.“ Šialenstvo ľudskej špecializácie napríklad dovoľuje nazývať ´vivisektorov´ vedcami. To znamená, že napríklad ´páliť za živa plameňometom, sťahovať z kože, chirurgicky odstraňovať mozog, prebíjať miechu klincom, alebo zavádzať elektródy do mozgu, že zviera serie krv so svorkou v hlave´ je považované za ´vedu´ a nie za krutosť, ktorá vo svojej zvrhlosti ide ďalej ako starozákonný Boh. Náboženstvo stranou, ale človek dávno vo svojej pýche Boha preskočil, a nie len  že sa na jeho piesočku už jeho hra nehraje, ale skôr ho zrejme poslal kade-ľahšie a predstiera, že je tu Bohom on sám.  Alebo tu sám je medzi svojim blížnymi si roveň?

Otázka namierená na onú úplnú ľudskú väčšinu, by mala padnúť dobre a na úrodnú pôdu, keď vezmem do úvahy, že táto väčšina ľudí má čo do činenia len s niečím neživým s čím zaobchádza a vo väčšine prípadov s vecami zhotovenými človekom, a tak získava premrštenú predstavu o tom, čo je pre človeka zhotoviteľné. Ako symptóm toho sa javí, že táto úplná väčšina, ktorá napríklad v demokracii rozhoduje o menšine medzi sebou, ale nie nad sebou stratila nutný rešpekt k tomu, čo človek nie je schopný urobiť; odnaučila sa zaobchádzať s živými bytosťami, podieľať sa na ich spoločenstve, v ktorom a v závislosti na ktorom my ľudia žijeme. Tak je napríklad možné, že ona vivisekcia je označovaná za ´vedu,´ a ´špecialisti,´ v ukrutnostiach týchto hekatomb ktorý ju vykonávajú nie sú ani psychopati, ale ani ľudia, ktorí patria do kazajky, ale ´vedci.´ Podobne ako ´normálni ľudia´ a ich miliónové hordy dneška nie sú iba kolieskami systému, ktorý hrozí zničiť život na planéte, ale ´občania platiaci dane´.

Text som otvoril citátom a druhým ho uzavriem;

Naneštěstí pro lidstvo – a snad naštěstí pro tyrany – se chudým a poníženým naprosto nedostává instinktu či hrdosti slona, který se v zajetí odmítá rozmnožovat.

Nicolas Chamfort

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *