Santa klaus je reálny, ale reálne nie je preľudnenie, ekocída, koniec divokej prírody a strata druhov

Spoločnosť v, ktorej žijeme je pokusom. Veľkolepým pokusom o veľkolepé divadlo. Sú na svete veci, ktoré nie je v našich silách zmeniť, ale nikdy to nie je tak, žeby v našich silách nebolo zmeniť čokoľvek. Ošiaľ v, ktorom musíme žiť je z časti nereálny a z časti reálny. Reálny je hlavne v otázkach, ktoré názov tohoto článka vypichol. Žijeme v niekoľkých vojnách naraz, ale nežijeme v mieri. Žijeme v infovojne, vo vojne s divokou prírodou, vo vojne s inými druhmi, vo vojne proti sebe, proti svojím ´bratom a sestrám´, vo vojne virtuálnej, reálnej, masmédiálnej, rituálnej. Iba miss universe žiada o svetový mier, ale zvyšku sveta sa o tom mieri nemôže ani snívať. Ak sloboda znamená vôbec niečo by som povedal, že by to malo znamenať slobodu žiť v mieri. V akom mieri spýtajme sa tak asi žijú vymierajúce druhy, ktoré kôli človeku a jeho rozťahovaniu sa nemajú ďalej kam hnúť. Aký je mier na planéte z, ktorého by aj planéta niečo mala? Kým ekonomický rast ekonomických otrokov v ekonomickom orientálnom-pro západnom, pro východnom otroctve, ktoré deštruuje životný priestor všetkého živého v mene symbolu, ktorým sú peniaze sa prudko ženie vpred tak za týmto trendom nestíha s dychom absolútne nič. Trendový politici, ktorým sa huba o ekonomickom raste nezastaví budujú dojem o sebe, ktorý neveští nič dobré. Na lepšiu budúcnosť sa tu rozhodne neblýska. Pojmy nie sú dojem. Kým o Santa Klausovi má pojem každý tak o preľudnení, ekocíde, konci divokej prírody a strate druhov a to nehovorím o klíme, vysýchaní Zeme a podobne zdá sa ľudia nepobrali ešte zhola nič. Tieto ťažké problémy a otázky konca živého sveta stále nemajú dosť sluchu poprianého ani zo strany verejnosti ani zo strany tých, ktorí v čele tejto verejnosti sedia.

Žijeme v ošiali.Spôsobili sme šieste vymieranie druhov. Do nenávratna odchádzajú milióny rastlinných a živočíšnych druhov. Nemôžem povedať, že ruka života, ktorá chráni tak, že usmrcuje zasahuje aj tu. Život prírody divokej sa nebráni. Ako ho brániť máme my, ktorým to nie je celkom v piči? Proti fanatikom kybernetickým, ktorí na ľudstvo uvrhli jarmo virtuálneho sveta, proti buldozérom, samopaľom, peniazom, samopašnej civilizácii, spotrebnej-konzumnej spoločnosti, ekonomickej porobe, ktorá je jedinou hodnotou posledných ľudí, ktorú ešte majú lebo inak neznamenajú nič a keby odhodili túto hodnotu viac by z nich nebolo nič k dobru Zeme, sveta, univerza?

Je to peklo do, ktorého som sa narodil. Cítim jazyk plameňov, ktoré ma lížu, keď horím na hranici mojej druhej prirodzenosti, ktorá je civilizovaným alter egom v mukách pre mňa ako stvorených. Nie som v tom, ale rozhodne sám. Mašinéria pokroku zdá sa nevynechá zo svojho záberu nič a zničené bude úplne všetko. Sme generácie detí bábok v rukách absolútnej a zvrchovanej moci nadnárodných korporácií, v bábkarských rukách ktorých týto celkom zištní politici robia s nami svoje. Nemáme medzi nimi nikoho kto by zastavil ruku, ktorá siaha na život. Nikoho kto by zabŕzdil kradmú ruku.Kto by chcel zastaviť dobu!! A doba je zlá. Deštrukcia, mor ľudského preľudnenia, ekocída, jarmo virtuálnej reality sú na denno-dennom poriadku denným chlebom miliónov ríšskych ekonomických otrokov, ale náš Babylon tu nie je na veky. Pre drvivú časť zemskej fauny a flóry je ´ľudský druh´ zatratením, ktorého sa mu dostalo snáď od toho posledného z posledných osudov.

Korupcia, ktorá dneska riadi spoločnosť, ktorá dneska vládne spoločnosti je výsledkom ekonomického ´poriadku´ sveta. Nakoľko sloboda nemôže vládnuť, lebo z podstaty slobody vyplíva, že sloboda nie je princíp vládnutia tak vládne úplná korupcia absolútnej moci. Ako sme dávno počuli od Mňačka ´absolútna moc korumpuje absolútne´. Dneska je moc korporácií, ktoré majú v rukách bábkové divadlo politického ´demokratického marazmu slobody´ v rukách absolútna. Obyčajnému ekonomickému otrokovi  západu, východu, alebo nech je odkiaľ chce, neostáva nič ako sloboda k čomukoľvek. Neostáva mu viac ako si slobodne prdnúť, ale ani to častokrát nie. Napríklad keď si taký otrok prdne do médií ako posledne nemenovaný jeden v SR tak sa mu hneď ujde guľka do hlavy. Šialenstvo? Korupcia v akej žijeme  a vyhladzovacia vojna proti životu, ktorú táto korupcia v reále znamená je aj o strieľaní ekonomických otrokov do hláv.

Je to predstava slobody, ktorá sa vnútila. Predstava, že sloboda je akási kúpna sila. Sloboda, ktorá má, ale cenu nemá žiadnu cenu. Sloboda vycenená v peniazoch nemá cenu. Nie je sloboda konzumovať, zabíjať, plieniť vykúpenou slobodou, ale slobodou, ktorá prichádza draho. Naša sloboda, ktorú sme si osobili od, ktorej si nevieme pomôcť je slobodou, ktorá nie je reálna. Bremeno reálnej slobody by sme neuniesli. Demokracia kde máme ´slobodu´ voliť, platiť dane, chodiť do práce, a pripodobňovať sa ´sebe rovným´ a ´sebe podobným´ je úlet, ktorý nás príde draho a nemá s ozajstnou slobodou na spôsob divokej prírody skutočne nič. Sme civilizovaní, domestikovaní. Došli sme ďalej ako je mysliteľné a prudko sa ženieme ešte ďalej. Naša sloboda sa k tomu zdá byť hotová. Nemáme čo by sme nedali, a nie je čo by sme nedali zato čo sme si nechali vziať. Možno to chápať metaforicky, a možno je zmyslom života, ktorý máme v našich počítačoch, autách, životnom priestore umelom na oko niečo viac ako sa zdá na prvý pohľad z toho oka. Možno tu nie je žiadne oko. Slepá vetva evolúcie, a slepá ulička, ktorou je ľudský ´druh´? Systémový omyl? Bez urážky k vznešenej divokosti v srdci. Ale otroctvo nemá so vznešenosťou nič. Otroctvo to je závislosť aj keby sme to volali ako chceme. Závislosť na spaľovaní fosílnych palív, závislosť na komforte, pohodlí, autách, peniazoch, virtuálnych peniazoch, nakupovaní, jedle, narkotikách, propagande, marketingu, technológiách. Je to závislosť na smrti. Sme smrteľníkmi, a sme ekonomickými smrteľníkmi. Máme smrť na jazyku, ktorú servírujeme všetkých druhom, celej faune, flóre. Ale nezastavíme sa ani tam, lebo my chceme smrť Zeme. Chceme vyhladiť Zem, chceme vyhladiť každú formu života pod slnkom. Chceli, by sme aby náš svet už bol len z umelej hmoty. Aby sme žili vo svojich umelých celách, ktoré dnes pripomínajú naše autá, vlaky, lietadlá, domy, byty, kancelárie, a dokonca ani tu sa ešte nezastavíme, ale chceli by sme žiť ešte v cele virtuálnej. Prostredí, kde už nebude špiny, ktorou je život, kde už nebudeme cítiť smrad, ktorým sme otrávili živú Zem, kyslé dažde, ktorými sme zamorili pôdu. Chceme z toho von. Ale nechce sa nám platiť účet. Technológia je výzva pre moderného človeka. Každopádne dobrý sluha a zlý pán. Keď niekto chce mať v technológii svojho otroka je blázon, keď si z neho vychová pána.

 

We’re Running Out of Wilderness

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *