Sloboda ako pridaná hodnota

= V slobode sa žiť nedá nakoľko sloboda nie je permanentným stavom. Nedá sa byť, alebo nebyť slobodný. Cena slobody je práve tak vysoká akou je v surovom stave ona sloboda vykúpená. Než sa dostane k spotrebiteľovi v tej, alebo onej podobe. Libido či sexuálna sloboda, chtíč či sloboda animálna, moderný svet či sloboda virtuálna. Za slobodu sa v tej či onakej forme platí. Pretože nie je slobody, ktorá by mala pre všetkých tú istú cenu. Nie je otázkou koľko slobody vieš komu poskytnúť, ale aké si kvantum moci. Moci rozhodovať o svojej slobode. Moc slobode vždy predchádza, lebo bezmocní nie sú slobodní. Bezmoc= nesloboda. Moc= sloboda.

Beriem, že so stupňom slobody prichádza aj stupeň zodpovednosti. V totalite povedzme sa človek nerozhoduje na základe iba svojho slobodného rozhodnutia  a výberu, lebo nemá ne výber sa rozhodovať slobodne. Neexistuje ´fetiš slobodnej voľby´. V modernom svete Európy je sloboda založená na bezprostrednom uspokojovaní svojich pohnútiek niečo konať. Vonkajší svet je prispôsobený tomu, aby v ňom človek nachádzal odpoveď na pnutie jeho pudových a rozumových schopností. Vonkajší svet je otvorený tomu, aby sa človek doň vložil. Tvorí pomyselnú hranicu možností, ktoré sú zdanlivo otvorené pre všetkých a všetkému. Je treba podotknúť, že vonkajší svet, ktorý je tu pre všetkých, aby v ňom tí všetci našli im zodpovedajúce merítka slobodného rozhodovania sa má svoje zrkadlo v tých v, ktorých sa vidí a vice versa. Keď je moderný svet od základov prehnitý a ako Grécko-rímska ríša potrebuje katarziu v podobe očistca nejakého druhu sekty, alebo Islamu, tak sa tak deje preto, lebo je dielom slobody, ktorá nemá formálne žiadnu protiváhu. Sloboda je bublina v, ktorej sa ľudia rozhodli žiť. Táto bublina je ako ale všetko v kapitalizme chytrým marketingovým ťahom a dáva slobode formu onej pridanej hodnoty ´niečoho z niečoho´. Sloboda totiž neexistuje vo vzduchoprázdne. A bublina je vzduchoprázdna. Na každú slobodu je treba totiž tvrdú hru. Biznis, alebo socio-ekonootroctvo je úžerou, ktorá je v protiváhe k takzvane formálne definovanej slobode. Ak je človek nútený otročiť pre molocha abstrakcie povinnosti; splácať hypotéky, alebo otročiť pre molocha abstrakcie peňazí, ktoré nie sú reálne, ale iba symbolické a zástupné v zmysle hodnoty, a svoju slobodu tým pádom predáva ako prácu, alebo kožu na ´voľnom trhu´ o skutočnej slobode bez okov socio-ekono-diktátu nemôže byť ani reči, a to hlavne preto, že človek nie je na slobodu sám, a presne tak ani sám na svoju zodpovednosť. Zodpovednosť za neho prebral štátny aparát-diktatúry socio-ekono-liberalizmu výmenou za fetiš slobodnej voľby ku ktorej je každý zvoľný ako k zlatému teľaťu. Sloboda definovaná ako miera zodpovednosti voči danej veci, ktorá mi tu slobodu dáva je slobodou akú v istom zmysle zasluhujem. Ak mi čistý vzduch dáva slobodu dýchať tak nebudem znečisťovať vzduch napríklad tým, že budem šoférom motorového vozidla, lebo tým poukazujem nato, že som nehoden slobody dýchať čistý vzduch, lebo výmenou zato,. že dýcham znečisťujem miesto toho, aby som chránil vzduch pred znečistením. Sloboda dýchať, ktorú mám teda ak sa znečisťovať predsa len rozhodnem nie je vykúpená zodpovednosťou; čím sa dostávame ku kapitalistickému konceptu života na splátky, a teda nemožnosti niesť zodpovednosť priamo úmernú slobode, ktorú si užívam. Sloboda sa rozhodovať na splátky nefunguje. Pretože zakladám svoju slobodu ako objekt, ktorý musím splatiť, lebo mi ho vezmú sa stala zo slobody komodita, ktorá bez toho, aby bola krytá mojou predanou prácou, ktorú musím odpracovať za symbolickú hodnotu/cenu, ktorú symbolizujú peniaze sa aj cena slobody stala symbolickou,a v podstate tým, že sloboda nejakú cenu má ju stráca. Pretože tak ako cena zdravia je cena slobody nevyčísliteľná sa v demokracii podarilo túto cenu pervertovať a urobiť zo slobody otázku voľby, ktorá o ničom nerozhoduje.

=

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *