Sloboda na vlastné triko

V texte jedného veľa známeho filozofa je kladená otázka o slobode, ktorá znie či slobodou myslíme to od čoho sme sa oslobodili, alebo to k čomu sme sa oslobodili. Nie je to jednoduchá otázka, lebo sloboda nie je jednoduchá sama o sebe. Možno by šlo povedať, že o slobodu ide tam, kde je niečo od čoho sa chceme oslobodiť. Možno znie preto zvláštne, keď sa povie, že chceme na druhú stranu byť aj ´slobodný k niečomu´. Mám zato, že táto druhá varianta hovorí o tom, že k tomu niečomu k čomu slobodní byť chceme nemáme vždy voľné ruky. Ono to, ale môže byť aj spolu. Nemáme voľne ruky, lebo nám ich niečo drží zviazané a to niečo je napríklad to od čoho sa chceme oslobodiť.

   Pre mňa je preto téma otázky slobody od niečoho a slobody k niečomu v istom zmysle ako spojená nádoba. Mohol by som hovoriť o príklade, ktorý ma hneď z fleku napadá. Ak je človek rakovinou Zeme tak Zem chce byť od tejto rakoviny oslobodená. V opačnom prípade teda v prípade slobody ´k´ by Zem chcela byť slobodná k zdraviu, ale znova ´od´ rakoviny. Sloboda ako rozhodnutie medzi tým ´od´ a ´k´ je tenký ľad na, ktorý sa mi bude ťažko púšťať, ale mám zato, že onen známy filozof svojím pripodobnením chcel popísať práve onú cestu od niečoho k niečomu.

Máme zaužívané, že hovoríme, že ´od´ prírody. Napáda ma to v tejto súvislosti, že keď hovoríme o prírode ako o niečom čo si považujeme za vlastné zvykneme hovoriť ´od´prírody. Človek, ktorého som pred pár vetami nazval rakovinou Zeme sa mimo iného považuje sám ´od´ prírody za ´pána tvorstva´. Dá sa to všeliako prezentovať, ale na mieste je tvrdenie, že aký pán taký krám. Dnes ak môžme veriť prakticky akýmkoľvek správam o životnom prostredí tak asi uznáme, že s nami je zle. ´Pán tvorstva´ nepochodil najlepšie,a čo presne opanoval asi nie je tiež nikomu úplne jasné. Panovanie, moc rozhodne so slobodou súvisí. Pretože nie to v miere do akej som ja niekomu schopný poskytnúť slobodu, aj keby som ju bol schopný poskytnúť celému ľudstvu rozhoduje o tom, že kto vlastne som, ale to akú moc mám k tomu čo chcem byť a akú moc mám od toho kým som sa od niečoho oslobodiť, alebo k niečomu oslobodiť je to čo tu rozhoduje.

Inými slovami ani sloboda od niečoho a ani sloboda k niečomu o tom ´od´ a ani o tom ´k´ nerozhoduje. Jedna z definícií slobôd znie, že ´sloboda je poznaná nutnosť´, lebo práve ´slobodu o sebe´ je ťažko definovať. K nutnosti je treba pridať ešte jednu vec a tou je náhoda. Pretože opakom ´nutnosti´ je náhoda tak podľa onej definície sa mi zdá, že ´sloboda´ vylučuje náhodu. Ak je niečo celkom náhodné je možné o tom povedať, že je to slobodné?

Predstavme si, že nás svet, alebo naša Zem, že vznikla akoby pôsobením určitej náhody. Predstavme si, žeby niekto ako Boh aj existoval, a mal by povedzme zámer stvoriť svet, a Zem, ale na poslednú chvíľu, by si to bol rozmyslel, a povedal, by si, žeby to radšej nechal ´na náhode.´ S vylúčením onoho zámeru k stvoriteľskému aktu, ktorý  by sme tým obišli by sme ostali so zámerom, ale bez jeho prevedenia, ktoré by ostalo na náhode. Kto by však dopomohol náhode k samej náhode bez zámeru? A na druhú stranu, keď bol svet stvorený so zámerom, aby bol aký je, lebo iný byť nemôže tak je možné tu hovoriť o slobode? Je na tomto svete sloboda, a je svet na nejakej slobode? Dá sa táto otázka postaviť aj negatívne a pýtať sa či mal niekto kto chcel niečo stvoriť k tomu čo stvoril slobodu. A tu sa dostávam na stopu onej nutnosti.

Povedal som, že slobodu je samú o sebe ako možnosť definovať ťažko. Jedna z definícií, ktorá sa núka je ´sloboda ako poznaná nutnosť´. Boh stvoril Zem a človeka lebo si nevedel inak pomôcť a slobodu chápeme ako slobodu k tomuto aktu stvorenia. Ak však takto neučinil, lebo to ponechal na náhode tak to tak je možné povedať, že slobodu k stvoriteľskému aktu si zamenil so slobodou sa od ´stvárania sveta´ zdržať.

Tým je sloboda definovaná negatívne. Dalo by sa povedať, že nie to k čomu chcem byť slobodný ma definuje ako slobodného, ale skôr to, že od čoho si ako teoreticky slobodný viem dovoliť upustiť. Napríklad vo filozofii ´reálnej ekológie´, ktorej sa venuje tento blog je touto vecou plytvanie (nedodávam nadmerné, lebo plytvanie je zlé o sebe samé). Moju slobodu a mňa ako slobodnú bytosť nedefinuje to, že čo si môžem v obchoďáku dovoliť, ale to čo si tam nedovolím.

Výrazom mojej slobody sa stáva to čo nepotrebujem a teda to od čoho sa oslobodzuje a čo sa vzdávam. V prípade ľudí je to, že ´od´ nich nepotrebujem nič. Nepotrebujem ´od´ nich dôveru, alebo lásku. Som mizantrop. Napríklad. Ale v prípade Zeme je to tiež definovateľné.

Čo človek potrebuje od Zeme? Všetko. Snáď, ale s výnimkou slobody. Naopak je to človek, ktorý sa cíti tak, že má slobodu si robiť so Zemou čo chce. Robiť si čo chce s tým, že v hre je aj Zem. Niekedy som počul už aj názor, že človek je na ceste do šíro-šíreho vesmíru, že sa od Zeme už, už odtrhne. Pokiaľ ľudskú slobodu´k´ definujem ako takú, ktorú chce človek aby sa oslobodil ´od´ je možné aj to, že ľudská sloboda je práve definovaná tak ako ju formou onej dilemy definoval on filozof. Sloboda znamená sa oslobodiť od niečoho aby sa človeku otvorila cesta k niečomu.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *