Totalitný režim a demokratický režim

Žijeme so slobodou ako s bremenom, lebo sloboda sa rovná istej zodpovednosti sa nám hovorí. Rovná sa zodpovednosti, ktorá je bez práv. Alebo ešte inak; kým štát si osobuje naše práva tak nám je vnucovaná zodpovednosť za štát. V podnikaní, ktoré dáva priestor ľuďom aby sa uplatnili existuje pravidlo, že ´firmu´ netvoria jej hmotné statky, že ju netvoria riaditelia, alebo ročný zisk, ale zamestnanci, ktorí dávajú hodnotu práci, lebo tvoria hodnotu ´práce´.

Je treba poukázať nato, že hodnota práce je pridaná, alebo teda, že táto hodnota dáva hodnotu všetkému ostatnému čo tvorí firmu. Ak by som to použil v otázke štátu by som povedal, že my občania, ktorí pracujeme dávame štátu tú hodnotu, ktorú vytvárame, ktorá tento štát tvorí, ktorá vôbec existenciu samého štátu ospravedlňuje. Inými slovami bez našej práce by štát nebol štátom, lebo hodnota, ktorú my tvoríme skrze našu prácu je alfou a omegou fungovania, resp správneho fungovania ´právneho štátu´  teda občianskeho štátu. Občan je jednotkou štátu, jeho práca je solídnym základom na, ktorom stojí štát ako funkčný podnik, a rodina je mierou všetkých hodnôt štátu, lebo ten je pre rodinu ako otec, ktorý jej dáva strechu nad hlavou.

Demokracia je slovo, ktoré sa často dáva do kontrastu so slovom totalita. Chcel by som na začiatok, keď idem tieto dve porovnať v súvislosti so štátom ako aj občanom, rodinou, a prácou povedať ako v súvislosti s toľko skloňovanými totalitami ako ´fašizmus´, ´národný socializmus´ a podobne ako by sa práve v týchto ´totalitách´ ako ´antidemokratických režimoch´ bral pojem totality. Predne ´totalita´ v politickom systéme národného socializmu znamenala ´organickú neporušenosť´, a v tomto zmysle ´najvyššie vyvinutú duševnú a telesnú aktivitu organizmu´. Ak hádate, že pod ´organizmom´ mám na mysli práve štát tak hádate dobre. Totalitný štát z dielne národného socializmu je štátom, ktorý je organickou jednotou, ktorá nie je porušovaná a ako taká predstavuje ´silu´.

V totalitnom štáte je občan, rodina, a práca zvrchovanou hodnotou na, ktorú nemajú dosah žiadne korporátne, ale ani mafiánske, alebo bankárske machinácie s peňažnými transakciami a kalkuláciami. Práva sú priamo úmerné zodpovednostiam, a zásluhám na budovaní sily v totálnej jednote funkcií organizmu, ktorý ako taký  tvorí organickú totalitu hodnotovú tj tvorí hodnotový systém aký je nezastupiteľský ako v demokracii to znamená, že záujmy štátu nezastupujú ani korporácie, ani banky, alebo mafia, ale zastupujú ho priamo ľudia, ktorí svojou prácou, rodinami a sebou samými tvoria štát v jeho totalite, ale nie monopole.

Sloboda v demokracii je bez dobre integrovaného jedinca absurditou. Celok ako totalita /slovo s extra negatívnou konotáciou v ´demokratickom režime´/ ,  ktorým štát je dáva integritu ako občanovi, tak jeho rodine, a tiež jeho práci, a to je na druhú stranu to čo tvorí integritu celku štátu. Inými slovami zodpovednosť medzi štátom a občanom je zdieľaná a je tým čo tvorí, alebo respektíve dokopy dáva integritu teda čo vôbec ospravedlňuje existenciu štátu v jeho celku teda ´totalite´.

Demokratický ´štát´ je naproti tomu monopolom nesúrodých prvkov, ktoré netvoria žiadnu živelnú integritu. Na chode štátu sa podieľajú záujmy zahraničné a cudzie, ktoré tak práve zasahujú do jeho chodu a integrity, ktoré zasahujú do integrity občana, rodiny, a jeho práce. Nezriedka vydíme, že štát demokratický vydiera prácou otrockou svojich občanov, že daňami vydiera a zdiera, že tieto dane sú neúmerné minimu zodpovednosti, ktorú si štát berie za svojich občanov, že takýto štát neplní ani minimum nárokov svojich občanov, ich rodín, a ich povolania, zamestnania, alebo živobytia.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *