Zbytočný luxus globalizácie

Ekológia je nám načo? Máme štát, ktorý beztak nič nereguluje. Poviem jeden príklad, ktorým je napríklad mäso. Otázka jedenia mäsa je otázkou etiky, a lásky k zvieratám len sekundárne. Týrané hospodárske zvieratá či už nakoniec skonzumované človekom, alebo nie naša ´láska´ nezachráni. Živočíšna výroba je preukázateľne jedným z najproblematickejších ´luxusov´ moderného života. Moderný teda konzumný spôsob života prináša nemalé dôsledky hlavne, ktoré sú spojené aj s týmto zbytočným luxusom. Čo myslím tým zbytočným luxusom? Ako príklad by som použil práve ´mäso´, alebo ´svalovinu´ zo živých tvorov. Šetriť, alebo si povedať kedy dosť nie je pre moderného človeka zvykom. Moderne vykŕmený konzumný človek sa v nadbytku spotreby a výroby topí. Pre nemalú časť ľudskej populácie ešte mäso znamená luxus, ktorý si denno-denne nemôže dovoľovať. Tretí svet nežije denno-denne na mäse. Miliarda krkov o hlade na Zemi sa dožaduje tiež jedla a to už akéhokoľvek. Západný svet ´civilizovaný´ si klame tým, že nato má. Globalizácia si klame v tom, že nato má. Ak by nato mala, by dávno nakŕmila hladných, a ušetrila na zbytočnostiach. Avšak prerozdeľovanie zdrojov na globálnej úrovni funguje tak, že 10% svetovej populácie vo ´vrcholových ekonomikách´ sa o ´naše zdroje´ delí ´fifty-fifty´ so zbytkom ľudstva. Viera v pokrok a ´lepšiu budúcnosť´ zatemňuje zdravý rozum. V bode rastu populácie do bludu a civilizačného prekračovania všetkých medzí udržateľnosti nám globalizátori nahovárajú, že ich globálna multikultúrna spoločnosť naplňuje naše ideály o svete v akom chceme žiť. Štát s jeho armádou byrokratov, technokratov, analitykov, politikou je bábkovým divadlom korporácií, ktoré inscenujú svoje megalomanské orgie cez tieto načisto vygumované mozgy, ktorým odumrela šedá mozgová kôra. Orgie bezbrehého plytvania sú ekonomickým programom voľného trhu, ktorý samozrejme s voľnosťou nemá vôbec nič čo do činenia. Globálna ekonomika je nástrojom na vyšťavovanie Zeme na úplnú dreň, a nie nástrojom na zasýtenie a autonómiu celej globálnej populácie. Posledná vec, ktorú globalizácia prináša je autonómia ľudskej rasy, ktorú sľubuje. Naopak globalizácia v tom, že má v područí fiktívne vlády štátov, ktorých celou vizitkou v rámci ´ekológie´ je to koľko ´planét´ by pri svojom ´ekonomickom raste´, ktorý z nich potreboval diktuje podmienky ´spôsobom života´, ktoré sú už vzorovo rovnaké pokiaľ sa ich ´myšlienkového obsahu´ týka po celej Zemi. Napríklad taký štát ´Austrália´ by potreboval okolo sedem planét pri svojom ´raste ekonomiky,´ kým taký štát ako Taliansko ´iba´ 2 a pol planéty. Tieto choré absurdity sa v reále tvária ako ich ´hospodárske plánovanie´, ktoré spočíva v tom, že desať percenta populácie potrebuje šťaviť pol planéty, zvyšok druhý, a jedno percento to celé vlastní a diriguje. Veci ako mäso sú zbytočným luxusom, keď na Zemi hladuje miliarda ľudí. Je trápne ako zisk rozhoduje všade o všetkom. Trápne a smutné zároveň napríklad, keď ´ryby´ sú pod paľbou nonstop vo vojne vyhladzovacej, a stále žrať ryby z mora nie je zločin ale ´ekonomický rast.´

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *