Zobrať ochranu prírody do svojich rúk?

Zobrať ochranu prírody do svojich rúk? Vzhľadom na končiace sa ´prírodné zdroje´, na stále hustejšie zamorenie ovzdušia, a pribúdanie skládok, a ďalších a ďalších problémov na tému ekológie, by sa mohlo zdať, že ľudia sa nevedia vlastne dohodnúť na tom, čo presne a predne je ochrana prírody. Človek nemôže brať zreteľ ku všetkým eko-problémom, ktorých zo dňa na deň pribúda. Príroda na, ktorej bytostne závisíme je nevysvetliteľná, divoká, a voľná. Človek ju skultúrňuje, alebo pod inými nálepkami mení na krajinu kultúrnu, ktorá vyhovuje jeho požiadavkám.Človek na jednej strane zvyšuje svoje nároky na prírodu, a na druhej si akosi uvedomuje, že žije v jej náručí, z ktorého sa kedysi asi ako lovec a zberač toľko chcel vymaniť. Dnes sa zdá, že človeku sa do veľkej miery darí žiť v prostredí, ktoré je svojím spôsobom prostredím ním stvoreným, ktoré je dielom jeho rúk. Máme tu ´moderné technológie´, máme posuny v molekulárnej biológii, ovplyvňujeme stavbu génov zvierat, a rastlín. V živote okolo seba vidíme, že človek je všade pánom známeho tvorstva, že je pánom Zeme, že je pánom už pomaly aj molekulárneho života, lieta ´do kozmu´ a ´z kozmu´, a napreduje ako druh svojou kultúrou, ktorá je často krát veľmi vzdialená tomu z čoho kedysi ako prírodný druh vzišiel. Na druhú stranu je človek tvor, ktorý sa len ťažko vie dohodnúť na istých pravidlách, ktorý sám proti sebe vedie vojnu, aj v rámci svojho druhu, ktorý sa so žiadnou métou dlho neuspokojí a vždy sa naťahuje ku hviezdam, ktoré  sú stále ďalekejšie a ďalekejšie. Kdežto kedysi človek bojoval s nepriazňou prírody, z ktorej lona sa toľko chcel vymaniť, je dnes jeho boj založený na pokuse premáhať v sebe samom svoje velikášstvo, a krotiť svoje sebadeštruktívne chúťky. Máme, ale v našich končinách sveta demokraciu. Naše túžby sa zdajú byť rovnako veľkými či už sme jednou nohou na ulici, alebo máme milióny.    Na základe demokracie sme schopní mať rovnosť v prianiach a túžbach. Údajne pokiaľ nám to naše vzdelanie a šikovnosť dovolí sme schopní rozprávkovo zbohatnúť, a prísť v dnešnom prudko kupredu sa ženúcom kapitalizme k získaniu vecí o akých sa našim za komunizmu vyrastajúcim otcom ani nesnívalo. Kapitalizmus, a demokracia umožňuje na základe rovnosti práv ľuďom dosahovať veľké veci, a riadiť svoje životy ako najlepšie vedia. Možno je niekedy zoči-voči ochrane prírody kapitalizmus systémom, ktorý siaha na každý zdroj a všetko robí dostupným. Pre bohatých je život v kapitalizme zábavou. Vedia, že si môžu dovoliť všetko a nikto nad nimi nestojí. Počúvame, že napríklad pán minister Žiga vlastní každý dvadsiaty kmeň stromu, ktorý sa v SR vyrúbe. V týchto rozprávkových peniazoch aké má pán minister Žiga sa, ale celá spoločnosť určite nekúpe. Karavána ubiedených, ukrátených, upozadených, utláčaných teda tichej majority, ktorú k debatám napríklad aj o ochrane prírody z dobrých dôvodov nikto neprizýva ide ďalej. Sme chtiac-nechtiac slobodný a slobodná je údajne naša spoločnosť. Ako ale dokázať, že pri ľuďoch, ktorí neustále splácajú hypotéky, ktorí sa neustále musia naháňať za peniazmi, ktorí žijú na splátky a koľkokrát od výplaty k výplate bude hrať sloboda v zmysle ´rovnosti práv´ a dokonca ochrana prírody najvyššiu prioritu? Každý chce jesť, a mať čo do huby. Pokiaľ ľudia majú čo jesť a teda svoj chlieb a hry majú s nimi vládci tj politici pokoj. Aspoň to tak niekedy vyzerá.  Pasívna spoločnosť, ktorou nič nehne. Šedá masa konzumentov na chlebe a hrách, ktorá žije v konkurencii podobne šedých myšiek v boji o prežitie v kapitalizme, alebo žabo-myšej vojne každého proti kaźdému kde si každý môže vziať svoj osud do svojich rúk a niečo dokázať. V tom to celé je. Ak nič nedokážeš môžeš si zato len sám, lebo si mal rovnakú možnosť ako každý.

Ako potenciálny milovník prírody sa pýtam či je v mojich možnostiach zobrať aj ochranu tej do svojich rúk? Či mám pri ľuďoch ako ´pán´ minister Žiga rovnakú  príležitosť urobiť pre prírodu tak veľa, aby som odčinil toľko zničeného čo ostáva po ľuďoch ako daný spomenutý. Je všetko otázka slobodnej vôle, sebapresadenia  a dokázaní niečoho sám sebe, alebo je to o dohode medzi celou šedou masou, ktorá sa len musí zobudiť do reality, reality ktorá vládne v SR v každej oblasti od nežnej revolúcie tj reality bezbrehého drancovania, kradnutia, a lúpenia, a to často pod smiešnymi pseudomorálnymi nálepkami ako ´sebarealizácia´, a vziať si oné slobody a práva aj nad ochranou prírody do svojich rúk ? Alebo má snáď každý človek v demokracii ako rovný s rovným možnosť sa sebarealizovať tak ako nejaký drevár minister Danko, alebo minister Žiga?

A čo nato príroda, by povedala, keby jej každý z nás dával takú ranu do zátylku ako oni dvaja úspešní podnikatelia? Či naopak nám demokracia ponúka šancu vziať ochranu prírody do svojich rúk, a ukázať, že naša sloboda a rovnosť práv nie je iba formalita?

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *