Zodpovednosť prosím?      

V dobe akej dnes žijeme je ťažké primeť niekoho k zodpovednosti. Každý sme nútený aby sme sa postarali o seba a žiadne ďalšie možnosti, ktoré by zostali otvorené, lebo životné prostredie, lebo lepší svet, lebo záchrana ohrozených druhov…. akoby neprichádzali v úvahu. Všetky tieto veci akoby stáli v ceste ´materiálnemu prežitiu´ a ´povinnostiam´ bežných ľudí, ktorí si cez to všetko možno môžu dovoliť aj viac ako doteraz kedykoľvek pred tým. Po materiálnej stránke, po stránke vzdelania, alebo aj vzťahov. Keď teda zavrieme oči nad tým, že týto ľudia berú hypotéky a vždy sú viac a viac zadĺžení, akoby je aj ďalšou otázkou možno, že kto tu z koho bohatne a prosperuje, alebo pre koho ten údajne nezastaviteľný rast ekonomiky funguje. To je, ale ďalšia téma takže nazad k tej zodpovednosti, ku ktorej je čo povedať. Je to neúprosné. Ale je to tak. Pozeral som film o zániku resp. o postupnom zániku korálov ako jedných z najrozmanitejších ekosystémov na Zemi.  Vedci im pri dnešnom civilizačnom množstve vypusteného CO2 dávajú takých dvadsať rokov. Tieto korály tvoria ekosystémy na, ktorých sú závislé tisíce druhov rýb a iných morských živočíchov, ale vzhľadom na otepľovanie a prekysľovanie oceánu oxidom uhličitým tieto korály miznú. Miznú aj iné ekosystémy. Rybolov v USA padá prudko, a padá tiež tam kde sú na ňom závislé milióny ľudí. Na Filipínach. Po zániku korálov, zanikne z veľkej časti aj rybolov, a milióny ostanú hladné, a bez živobytia. Kým ministerka Filipín volá najhorších znečisťovateľov ako USA, Čína k zodpovednosti za globálne otepľovanie, ktoré ide s prekyslením oceánu ruka v ruke tak Donald Trump popiera klimatickú zmenu a akoby celý problém obracal na vec ekonomického rastu. Kým jeho predchodca pomohol založiť najväčšiu oceánsku rezerváciu jeho nástupca sa vyhraňuje voči prakticky akýmkoľvek ekologickým opatreniam, a rezervácie niektoré aj stovky rokov trvajúce ako je tá v Utahu brutálne zmenšuje, a okliešťuje. Vedci zaoberajúci sa morskými ekosystémami bijú na poplach. Korály majú pred sebou už len malý kus cesty, po nich ryby, a ďalšie ekosystémy. Zodpovednosť prosím? So zánikom oceánu, ktorý sa posledne oteplil tak ako dnes následkom klimatických zmien pred 65 miliónmi rokov by mal človek popri Fukušime, a iných na konte zase jednu megaekologickú katastrofu, ktorá by teoreticky mala dopad na život na planéte vôbec. Jeden citát z filmu: to čo si z oceánu berieme nie sú ryby, ani morské či oceánske plody, alebo turizmus, ale holá existencia.  To ako prví iste pocítia Filipínci, keď to nepociťujú už dnes. To ako sme my na druhom konci sveta´zodpovední´ a ako náš ekonomický rast napreduje prostredníctvom vyciciavania tretieho sveta ich isto bude zaujímať ako posledné. Na jednej strane hojno a na druhej hovno. Volať k zodpovednosti? Uvaliť uhlíkovú daň? Ako, a s kým začať? Kto by len svoj ekonorast brzdil?

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *