Ekocída v teréne 

Dnešný deň je vždy posledný. Žijeme tak akoby sme tu mali byť na chvíľu, a pravdou je, že na veky tu nebudeme. Život nám bol daný ako miliónom iných tvorov okolo nás, ktorí žijú a, ktorých životy v sebe majú tiež nejaké posolstvo. Dnešný svet vyzerá ináč ako svet vyzeral kedysi v minulosti, a v budúcnosti bude svet vyzerať znova o niečo ináč. V televízii som sa dozvedel, že na cestách už je tak málo miesta, žeby autá asi mali liezť si vzájomne po strechách aby sa niekde dostali. Všade cítiť snahu podsúvať ´bežnému človeku´ aby prijal takú, alebo onakú predstavu o budúcnosti. Buď bude na cestách milión áut a to na benzín, alebo ich budú dva milióny, a ten druhý milión bude na elektriku. Lebo budúcnosť bez áut si nikto nevie ani len predstaviť. Nikto si nevie už ani predstaviť akoby si mal predstaviť prítomnosť bez ´smart fónu´, alebo bez smart riešení ekologickej a ľudskej krízy. Neexistujú iné riešenia ako tie, ktoré vymyslia tí, ktorí sú za dnešný stav sveta zodpovední, lebo drvivá z nás, ktorí sme ani autá ani mobilné telefóny nevymysleli by si život bez nich ľahko predstavila keby len o nich nevedela.

No čo s tým? Nejde to vrátiť nazad. Život a svet sa nevracajú odtiaľ-odkiaľ vzišli. /Alebo kto vie?/ Vesmír je skôr-či-neskôr odsúdený zaniknúť tepelnou smrťou, a to aspoň podľa tých najmúdrejších z nás, ktorí si hovoria vedci, a nám preto neostáva veľa na práci ako príjimať čo nám budúcnosť zadelí, aké sa nám ujde vytrestanie zato, že sme súčasťou dnešnej nemravnej spoločnosti, ktorá je unavená svojou hedonotaxou, ktorá sa v prachu, pote a krvi rozhodla potopiť veľkú loď zvanú príroda na ktorej sa zatiaľ ešte plavíme smerom k tepelnej smrti. Podľa nášho známeho fínskeho ekológa Penttiho Linkolu má rád život ten kto v záujme prežitia nejakého percenta pošle ku dnu zbytočnú váhu. Dnes nás nie je málo takých, ktorí by sme asi šli ku dnu, keby sa taká selekcia naozaj spustila. Vidíme ako na nás doliehajú hordy emigrantov, a rôznych cudzincov. Množí sa kol-do-kola na Slovensku známe kedysi okrajové etnikum.  Pre spoločnosť v akej žijeme, ktorá sa hrdí vyspelým kapitalistickým zriadením je možno horizont budúcnosti v tom, že tak ako veci, ktoré sme neustále nútení potrebovať, a kupovať sa aj my v prebytku týchto vecí staneme nepotrebnými a zbytočnými, keď ich prestaneme konzumovať a kupovať. Staneme sa superfluátom. Miesto Marxovho vykorisťovaného proletariátu budeme superfluát, ktorý po splnení si svojej úlohy konzumovať a ubaviť sa pritom k smrti pôjde do starého železa dejín spolu so smart-fónmi, alebo inými techno-vymoženosťami. A prečo ekocída v teréne?Keď človek dneska ide hoci do obchodu alebo so smetím si nevie odpustiť dojem,  že je agentom, že je zastupovaný, že zastupuje zastupované. Ničoho sa bezprostredne nedostáva. Naša na podnety presýtená spoločnosť ´nadbytku´ na úkor prírody stráca pôdu bezprostrednosti pod nohami. Nad stimulácia podnetmi, ktoré sľubujú rovnítko medzi šťastím a príjemnosťou tu tvorí celý most dúhy do terénu ekocídy pre budúcnosť už dnes.

 

https://office.skywayinvestgroup.com/landing/9?ref=8066202491893581&language=cs

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *