Ekonomický otrok

Populárne tvrdenie, že sa nožničky medzi bohatými a chudobnými ďalej roztvárajú nebude asi ďaleko od pravdy. Ekológovia pri formulke ´ekonomický rast´zrejme vždy zbystria pozornosť, a nakoľko je doba práve o akomsi ´ekononapredovaní´ by sa chcelo povedať, že ekonomický rast je alfou-omegou vo svete nášho rýchleho západu. Jednoducho ekonomika všade hraje rozhodujúcu úlohu v celé ostatné žitie je tomu podriadené. Mne príde ako pomerne trápne keď rôzny náboženskí horlitelia smútia nad tým ako sme ´sa sekularizovali´ s tým, že  nevidia vôbec problém v ´ekonomickom raste´. Čo z toho, že niekto nechce sekularizovanú spoločnosť, keď chce ekonomickú spoločnosť? V našom ekonomickom veku sa neberie ohľad nato ´ako pomaly ďalej zájdeš´, lebo nikto nechce nikde chodiť pomaly, a každý chce hneď všetko okamžite. Ale čo všetko? No hlavne ekonomický rast, ktorý je hnacím motorom ´vývoja´.

´Vývoj´ spoločnosti sa vidí v tom ako napreduje ekonomika. Tam kde ekonomika nenapreduje tam je stagnácia, odumieranie, smrť. V našom veku ide o rýchlosť, ktorou sa ´všetko vývija´, lebo čas sú peniaze, a nikdy nesmieme strácať čas. Všade ide o zdroje. Zdroje ľudské, prírodné, ale ako hovorím aj čisto ´abstraktné´. Čas je takým abstraktným zdrojom, ktorý samozrejme nie je nevyčerpateľný. Ak by bol, by sme tu boli na veky, ale nie sme. Respektíve nebudeme. Ekonomika je naše náboženstvo,  a mantrou otca svetého teda doláru je duch svetý teda ekonomický rast, a syn, ktorý je vývoj. Vývoj sa nedá zastaviť, lebo ekonomický rast sa nedá zastaviť. Panuje predstava, že bez ekonomického rastu, ktorý je treba hnať nahor a čoraz ďalej viac stupňovať, by sme neboli tam kde sme, žeby sme nedosiahli nič. Svet je tvrdo komercializovaný bez obalu sú nám podsúvané aj metafory ako ´čas sú peniaze´ kde veľmi individuálne vnímanie času, alebo niečoho čo človek takpovediac´má aj nemá´ je prevedené na spoločného menovateľa, alebo na spoločnú konkrétnu vec o, ktorú všetci usilujeme, ktorej množstvo z nás robí v spoločnosti to čo sme. Iste hovorí sa, že ´peniaze nie sú všetko´. Ale tu by som doplnil, že možno nie pre tých, ktorí ich nemajú, a pre tých, ktorí ich majú dosť možno nie vždy, ale peniaze sú rozhodne ´všetko´ pre spoločnosť, ktorá z nich všetko urobila.

Mám zato, že peniaze robia človeka, a človek robí peniaze. Mám zato, že peniaze robia spoločnosť a spoločnosť robí peniaze. Exekúcie, a dlhy, ktoré ľudia majú tu nie sú pre srandu králikov. To sú reálne problémy,kde peniaze ukazujú, a hlavne diktujú ako spoločnosť vníma seba, kde peniaze ukazujú, že spoločnosť vníma seba prizmou peňazí, ktoré je formujú. Kapitál robí kapitál. Naša budúcnosť sa odvíja od toho ako sme schopní peniaze vyrábať, ako sme schopní vyrábať čísla, resp ich produkovať. Nemecký filozof, ktorý chcel prehodnocovať všetky hodnoty by bol zrobil svojho času dobre, keby sa bol zastavil u hodnoty peňazí. Isto, by prišiel minimálne nato, že sa nimi vraj dá zhodnotiť aj ´čas´. Kapitál je časom.

Sloboda slova hlavného, ktoré majú peniaze, ktoré hýbu svetom, alebo ktoré vytvorili onoho ´ekonomického otroka´. Cena jeho práce je totiž presne odvoditeľná od toho akú cenu má jeho čas, ktorý trávi  prácou ten čas vypĺňajúcou. Táto jeho práca tvorí výplň času, ktorým peniaze sú. Čas bez tejto práce je ´časom prázdnym´. Nezhodnoteným, a ´nevyužitým´. Ten istý nemecký filozof poukazoval aj na vyprázdnenosť povinnosti neosobnej ,alebo službe ´molochovi abstrakcie peňazí´, ktoré dávajú samotnému času hmatateľný rozmer. Ekonomika je akýmsi piatym elementom, alebo rozmerom kde žijeme,v ktorom žijeme, kde tvrdý a ultra komerčný svet,kde nemá miesto žiaden extra cit, žiadne pozastavovanie sa nad devastáciou prírody, či hubením druhov stále prevláda. Rôzni pytliaci, ktorí sú prichytení pri kynožení posledných z posledných exemplárov druhov na vyhynutie odchádzajú zo zanedbateľnými trestmi, kde ich hneď ak to nespravia sami nahradia ďalší odvážlivci, lebo sa im riskovať uplatí ďaleko viac ako každý postih. ´Náš´ svet, kde komercia znamená, že bez peňazí sa ani lístok na strome nehne je živnou pôdou pre neskutočné kvantum morálneho pochybenia. Všetci blúznivci, ktorí horlia proti narkotikám,drogám, pašovaniu orgánov, vojnám, kde sa zaskúšavajú nové zbrane na malých ďeťoch, terorizmu, alebo krutému svetu veľkochovov   možno nevidia, že vo  svete kde sa peniazom nič nevyrovná, kde sa hodnote peňazí nič nevyrovná to ani nemôže inak byť.

Tento svet ako moloch požiera všetko čo sa mu v kurevstve nevrovná. A, že sa mu toho nevyrovná dosť. Tento svet kde sa kupčí so všetkým je svetom jedného Boha to naozaj. Ten nemá konkurenciu absolútne žiadnu,a sú ním peniaze. Na bankovke jednodolárovej stojí ´ V Boha dôverujeme´. Svet patrí peniazom, a nakoľko peniaze zhmotnili žiarivý prelud tohto chorého sveta tak oni patria jemu. Keď sa človek prejde po nejakých ´svetových metropolách´ plných zlata, špiny, úchylností, mamonu, svetiel všetkých farieb dúhy tak nemôže nevidieť, že tu nie je niečo v poriadku. Metropole sveta ako taký New York, kde napríklad spotreba elektrickej energie denná je vyššia ako v celých státisicových mestách v roku sú príkladom nového Babylonu, kde bybylonská děvka rozťahuje nohy medzi, ktoré sa zmestí dosť mrchožrútov. Tieto mestá kde sa kumuluje všetka špina a morálne bahno, kde celé hordy ľudské hľadajú ´uplatnenie´ aby zabudli nato odkiaľ prichádzajú sú semenišťom bludu civilizácie postavenej na troch hore uvedených pilieroch ´rastu, vývoja a peňazí´.

Niekedy chodiac týmito mestami vo mne kriesi myšlienka, že človek chce zabudnúť, že má pôvod v prírode. Že nechce byť ako ja, ktorý chodím do lesa aby som sa tam seba pýtal odkiaľ som, a prečo som. Život v mestách mi pripadá ako kalenie pameti, kde sa v človeku prehlbuje jeho zlý  morálny imperatív byť lepší ako svet, a všetci, ktorí s ním bojujú o miesto pod slnkom. Človek je pod slnkom ešte nie tak dávno. S ostatnými druhmi, alebo jemu podobnými homopičiakmi človek naozaj bojuje pod slnkom o svoje miesto statočne. Na svete je 8 miliárd ľudí, ktorí ´ostatným druhom´ miesto nedržia, ale naopak im ho berú, ktorí neberú ohľad na zdevastovanú prírodu, dioxíny vo vzduchu a ťažké kovy vo vode, lebo je iba jeden svet, ktorý je svetom jedného Boha v troch osobách, ktoré si diktujú podmienky. Tieto osoby sa nepozerajú nato, že les na svoju evolúciu potrebuje čas, lebo čas sú peniaze, a preto je treba les vyťať.

Tieto osoby sa nepozerajú nato, že planéta prešla evolučným vývojom miliárd rokov, aby sa na nej uchytil život, lebo planétu treba použiť ako prostriedok k cieľu, ktorým sú peniaze. Všetko je pre ekonomických otrokov prostriedkom k cieľu, ktorým sú peniaze. A to´všetko´ sú samozrejme všetky veci, ktorých hodnota nie je vyčísliteľná, čiže keď sa hovorí, že peniaze nie sú všetko tak je to pravda iba polovičná, lebo celá pravda je, že ´všetko´ slúži ako prostriedok k nim, ako prostriedok k ich moci, a keď je tento cieľ dosiahnutý tak peniaze dávajú podľa toho ako sa prostriedok osvedčil mu ´hodnotu´ formou abstraktného´čísla´.Pre drevára ako Žiga má strom cenu len keď je rozsekaný na kusy a jemu ide z toho zisk. Pre neho nie je strom v lese potrebný. Les nie je potrebný, lebo pokiaľ stojí tak nič nestojí.

Vzduch, voda, pôda má cenu len potiaľ pokiaľ robia peniaze. Hospodárske zvieratá robia peniaze.Čas má len tú cenu, ktorá tvorí peniaze. Ekonomický otrok má len tú cenu akú má čas v ktorom otročí. Zem má len tú cenu, ktorá udrží ekonomických otrokov v ich otročine. Nakoľko fosílne palivá, ktoré človek zúžitkuváva a na, ktorých je postavená ekonomika, a život v ekonomickom otroctve sú tou najlacnejšou pracovnou silou Zeme samej, kde takto zotročená Zem naozaj najviac slúži na svojej deštrukcii človekom, ktorý na tejto deštrukcii bohatne je práca človeka veľmi lacná lebo ten svojím vkladom dosiahne iba málo z obratu ekonomického, ktorý tvorí sama Zem. Cez to všetko je ľudská nenažranosť nekonečná, a tak vidíme aj neustále prírastky nových a nových ľudských konzumentov, ktoré sa rodia do tohoto otroctva na Zemi, aby boli zapriahnutí do deštrukcie a dokonca aby ako deštrukcie tak ich nikdy nebolo málo sa k tomu stále otvárajú im nové cesty v podobe otvorených brán do Európy, alebo USA.

 

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *