O pravom altruizme

Ochrana prírody je nepochybne cnosť. Snaha o záchranu aj malého a lokálneho, alebo okrajového a marginálneho. Niekedy sa cení aj snaha a počíta aj úsilie. Či už to príroda pocíti, alebo nie bude vo hviezdach, a na zamyslenie pre ďalšie generácie. Často ide aj o myšlienku, že človek má v nejakú dobrú vec vieru. Takto sa stretávam deň čo deň s ´alternatívnymi´ životnými štýlmi, postojmi, záujmami, či stravovacími návykmi, či všetkým tým dohromady. Nakoľko tento blog má svoju filozofickú bázu v knihe ´Alternatíva pravej/reálnej ekológie´, by som hádal aj u týchto takzvaných alternatívnych životných štýlov, že aj tieto to so svojou pravosťou myslia celkom vážne. Nemôže byť snáď ani pochýb o tom, že všetko čo sa ponúka ako alternatíva sa vymedzuje voči niečomu čo samé sebou je o svojej pravosti presvedčené doslova. Niet pochýb o tom, že ´svet´, ktorý sponzoruje deštrukciu prírody, ktorý je touto deštrukciou sám sponzorovaný je o svojej absolútnej nutnosti a správnosti svojho konania presvedčený úplne. Presvedčenie o, ktorom hovorím v prípade ´alternatívnych životných štýlov´ vychádza z pocitu buď opaku k presvedčeniu prvému, alebo z opozície za svet, ktorý chtiac nechtiac k tomu prvému je alternatívou. Človek ako suverénny pán tvorstva od doby kedy vynašiel kamennú sekeru si uzurpuje byť mierou vecí či sa to niekomu páči, alebo nepáči nikomu. Príroda je predmetom ľudského dokazovania si, a taktiež predmetom ochrany. Prečo ochrany? Ochrany preto, lebo sebaistý človek nachádza svoju sebazáchovu do tej miery do akej ho istí príroda. (teoreticky a zatiaľ)*1. Prostredie, ktoré by ľudia celkom zničili by v konečnom dôsledku ani pre nich samých nebolo na nič. Aj riaditelia korporácií, ktoré životné prostredie ničia vedia, že zničiť ho celkom by najskôr ich vitálne záujmy skôr poškodilo. Mäsopriemysel ničí Zem, a životné prostredie, ale aj poľnohospodárstvo ničí Zem a životné prostredie. Niekto si dá záležať na tom, že ktorý z týchto ju ničí viac. Vyťahuje fakty proti faktom, ale možno, že realita sama nie je tak čierno-biela, teda možno, že fakty nie sú tak čierno-biele. Alternatívne životné štýly sa vymedzujú voči hlavnému prúdu a voči názorom v rámci pôsobenia alternatív medzi alternatívami. Niekto je zástancom vegánstva, iný vegetariásntva, a iný je všežravec, ale za bio-hospodárstvo a podobne. Často sa tieto životné štýly, ktoré hovoria o inom postoji k Zemi a o jej ´ochrane´ zastrešujú práve stravou, ktorá zdá sa je jednou z vecí, ktoré robia ´záchrancu Zeme´ tým kým je. Nejesť mäso napríklad môže byť symptómom toho presvedčenia, že človek nadobudne pocit, že jedenie mäsa= odlesňovanie aka ´výrub stromov´ pre ´dobytčie pasienky´ a pod teda deštrukcia. Ďalší môže vidieť tento fenomén a posúvať ho ďalej a veriť, že sám posúva svoju ´ochranu prírody´ ďalej keď rezignuje aj na ďalšie výrobky ´ živočíšnej  výroby´ ako mliečne výrobky, vajcia a pod. Znova sa bavíme o ešte ´pravejšom´ prístupe k ochrane prírody via strava, o ešte pravejšej voľbe, alternatíve pre záchranu Zeme? Jednoduché poučky ako mäso= odlesňovanie, alebo viac vegánov=  viac zachránených stromov, zelených lúk a podobne robia z týchto alternatív cesty, ktoré majú za cieľ jedno a to isté ´ zachrániť Zem´, a to tak, že tým, že keď sa nejaký Janko v nejaký deň vyberie do obchodu na nákup a kúpi miesto kuraťa kilo zeleniny vlastne nerobí len niečo pre svoje zdravie, a ako pridanú hodnotu ešte ´zachraňuje Zem´. Na tom by snáď nič zlé nebolo. Myslené je to celé fajn. Otázkou, ale je, že čo presne by taký ten ´nefalšovaný altruizmus´ ako snaha o záchranu planéty pri alternatívnych životných štýloch, alebo životosprávach, by sa chcelo povedať mal znamenať, keď sa vždy uberá cestou toho, že človek sa sám identifikuje s tým ako zachraňuje Zem v tej miere v akej fakticky zachraňuje, alebo sa snaží zachraňovať seba? Je to tak, že ´seba zachraňovanie=zachraňovanie Zeme´? Všetky one cesty, či životosprávy (aj keď všetky som rozhodne nespomenul a ani nebudem) hovoria o sebe ako o pravých cestách (na spôsob ukrižovaného), skoro ako o krížových výpravách za matku Zem, ktoré tých, ktorí po nich idú v plnom zdraví, kráse, a šťastí privedú z pekla, v ktorom sme do Zeme zasľúbenej a spasenej aká bola na začiatku všetkých vekov, kedy biodiverzita kvitla, a flóra a fauna len tak svojou rozmanitosťou prekypovala. No odhliadnuc od faktu, že 99% druhov, ktoré na Zemi doposiaľ žili vykapali aj bez ruky človeka, a odhliadnuc  od toho, že tu nejdem človeku poskytovať alibi, by som so Zarathuštrom povedal, že čo padá to ešte postrčme. Nie z holého cynizmu, ale zo samého nefalšovaného altruizmu. Pretože človek pravým altruistom byť nedokáže, lebo sa to vylučuje s bytím človeka na žive, či s bytím živého tvora vôbec resp s princípom ´života ako boja´ (snaha o nekonanie vo svoj prospech končí v prírode a boji o prežitie smrťou ), by som povedal, že jediný skutočne altruistický akt pre pomoc prírode, a tvorstvu od človeka (tj nie od nich samých čiže pomoc relatívna nakoľko toto hodnotové merítko je len ľudské) je samovražda. Hnutia, ktoré údajne takúto ´alternatívu´ hlásajú, by som nazval tými, ktoré ako jediné alternatívu na skutku aj ponúkajú. Ak teda sa medzi tým už človek tj nejaký blbý vegán, alebo vegetarián nestihol pasovať aj do role vykupiteľa a záchrancu tvorstva okrem toho, že je so svojím vegánstvom jeho korunou ako tá pravá miera všetkých vecí, ktorá ich nakoniec aj zachráni by mali tieto alternatívy hnutí ako WHEMT, GLF, či Church of Euthanasia by som povedal okrem svojej pravosti ako pridanú hodnotu pridanú aj reálnosť. Avšak háčik to má ten, že tieto si nárokujú na status človeka ako záchrancu ešte aj z poza hrobu. A to svojou fyzickou likvidáciou, ktorou človek má v moci Zem zachrániť od seba. Teda spasiť inými slovami od svojej poroby. Človeku ak sa do tej úlohy napasuje, že je mierou všetkých vecí tak neostáva nič iné ako veriť, že jeho historická úloha spočíva v možnosti zničiť Zem ako vrcholový predátor, ktorý doposiaľ zničil v jeho ceste všetko, a to posledné čoby ešte zničiť mal, by bol on sám. Ad absurdum tak človeku je pripísaná úloha vrcholového predátora, ktorý nemá nakoniec ako sa zavďačiť Zemi zato, že existoval, a ako odčiniť svoje bytie deštruktívne ako ďalšou deštrukciou teda deštrukciou seba. Nič iné neostáva ako zničiť seba a zachrániť Zem, alebo stať sa vegánom, vegetariánom, alebo fruitariánom, alebo, alebo kokotom.

Ako som už uviedol, kým alternatívne životosprávy chápu záchranu Zeme ako sebazáchranu pred niečím ako ´živočíšny priemysel´ a podobne tak povedzme tie, ktoré majú z môjho pohľadu k pravosti čo do svojej alternatívy bližšie sú tie, ktoré hovoria, že zničenie seba je záchrana Zeme. Myslím si to preto, že neverím, že nejaký druh životosprávy Zem zachráni, že neverím, že nejaký taký druh životosprávy je na ceste stať sa trendom pre 99%  populácie, ktorá svojou troškou pridáva k dielu skazy. Ak je táto ´bájka´ o ekocíde reálna v tom zmysle, že nám netreba pre záchranu Zeme urobiť nič tak veľmi ako zmeniť životosprávu, a skutok sa stal. Snáď pre dielo skazy, keď to, že Zem má s človekom dni zrátané je to uveriteľné. Nič na tom, ale nemení fakt, že je tu rozpor ten, že na tom čo to ničenie je sa nikdy nedohodneme, keď budeme pozerať prv na seba. Nakoľko pre niekoho je ničenie to, že mäsopriemysel produkuje mäso pri výrobe, ktorého sa spotrebuje x-tisíc litrov pitnej vody má ten niekto zato, že už len nejedenie mäsa by zachránilo prírodu, kým iný, kto napríklad v mäsopriemysle pracuje by povedal, že  nič tak strašné sa nedeje ako ničenie, lebo keby spoločnosť prešla na inú ako mäsovú stravu ľudia by boli chorí, nemali bielkoviny a podobne. Ten z mäsopriemyslu zachraňuje seba tým, že si obhajuje svoje návyky stravovacie a prácu, kým sa snaží poprieť že mäsopriemysel má mamutí podiel na deštrukcii. No niekto kto je na zeleninovej strave bude argumentovať v zdravotný prospech tejto stravy, a ´dokonca ako jej vedľajší produkt´ aj v záchranu Zeme touto stravou. A čo je ešte ftipnejšie je nepriame zachraňovanie Zeme tým, že zeleninová strava likviduje bez debaty a dialógu aj mäsopriemyselníka. Je pritom tak ťažké sa zhodnúť na tom, že zachraňovanie Zeme nie je vecou stravovacích návykov? Mám zato, že mäsopriemysel aj poľnohospodársky-vegánsky priemysel chce zarábať a nie zachraňovať Zem, a keď sa to niekomu darí viac a inému menej je to len vedľajšia vec. Možno by pre záchranu Zeme to chcelo namieriť tú snahu ku konkrétnym cieľom ako napr strave, ktorá je lokálna, a vo veľkej miere rastlinná. Prípadne na prídel, alebo na stravné lístky. Každopádne je ťažko uveriť, že demokracia ako rovnosť šancí znamená, že my všetci máme rovnakú šancu zachraňovať, alebo nezachraňovať Zem svojimi spotrebiteľskými rozhodnutiami, a konzumnými voľbami.

Argument, že každý jednotlivec má slobodnú vôľu sa rozhodovať podľa svojej vôle, presvedčenia, a chcenia ako veľmi chce, alebo nechce zachraňovať Zem, že jeho činy v konečnom dôsledku budú mať aj ním zamýšľaný alebo nezamýšľaný dopad je demokratické, ale je to práve len demokratické, a zrejme málo reálne, a ešte menej pravé. Systém, ktorý chce zarábať na ľuďoch, ktorí nepriamo na ničení budú mať svoj prospech sa nepodvolí alternatívnym životosprávam len preto, že tie už majú milión lajkov na fejzbuku. Je tomu tak preto, že neexistuje pravý altruizmus, že neexistuje myšlienka, žeby sa príroda dala zachrániť o sebe pred človekom človekom samým kým by ten človek ešte žil. Príroda tak isto ako človek je orientovaná na svoje prežitie. Je možné sa domnievať, že ak príroda človekom naozaj trpí, že ona sama hľadá ako živá bytosť spôsob ako človeka zabiť. Príroda ako vôľa k životu sama možno sama chce privodiť človeku smrť, len neprišla nato ešte ako. Čistý či pravý altruizmus teda neexistuje nikde, lebo ten by znamenal nezištnosť samu, a tá nejestvuje. Ak by príroda bola tak nezištná ako ľudia z WHEMT, by sama dávno spáchala samovraždu.

*1. Určite, ale doplním, že človek nachádza výzvu aj v tom zbaviť sa ´prírody´ v zmysle ´prirodzeného´ nadobro.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *