Zem v tieni Homo

Nevidím budúcnosť Zeme ako zasľúbenú.

Netuším, že ako ľudské zriadenie na tejto Zemi a človekom ovplyvnená príroda dopadne, ale z určitého hľadiska by som povedal, že predpokladám, že ´deštrukcia´ planéty na nejaký čas pôjde určite ďalej. Pozemská príroda, ktorá toho niečo znesie je dávaná v sázku, alebo dokonca braná celkom bez rešpektu.

Boj o ropu, a podobné zdroje sa rovná boju o Zem. Pozemská príroda, ktorá snáď spočiatku histórie Zeme pripomínala raj tak dnes pripomína peklo. Etický rešpekt k prírode, ktorý je opakom deštrukcie a rovná sa tomu, že sa do úvahy berie aj niečo iné ako zlaté teľa ´ekonomického rastu´. Zlaté teľa ekonomického rastu teda princíp aký definuje sa otroctvo do, ktorého je Zem uvrhnutá je ´nedotknuteľné´.

Násilie, či bolesť, ktoré deň čo deň Zem podstupuje je niečo čo si ľudia na Zemi zaumienili konať. Ľudia nevedia od konania upustiť. A Zem, ktorá má hodnotu vyššiu ako ľudia, keď aj všetci dokopy si nezaslúži bolesť, ktorú jej ľudia spôsobujú, lebo nie sú hodní tejto bolesti. Ľudia  by si zaslúžili bolesť, ktorú Zemi spôsobujú sami, ale oni bolesti jej hodní nie sú.

Takto by som v skratke definoval filozofiu reálnej ekológie, ktorá je o bolesti Zeme. Bolesť Zeme, ktorá je spôsobovaná človekom je neopodstatniteľná jeho konaním, alebo jeho činnosťou. Že však človek má svoje dôvody na ničenie je isté. Reálna ekológia sa snaží o nemožné. Pretože človek je so svojou vierou v pokrok ekonomického rastu a jeho ideál v podobe zlatého teľaťa sám a táto viera sa rovná deštrukcii Zeme, ktorá napreduje by som povedal, že nakoľko človek má všetky dôvody pre túto vieru tak z nejakých príčin sa deštrukcia nezastavuje, a poľavuje veľmi málo. Reálna ekológia je oproti tomu zdôvodňovaná nezdôvodniteľnosťou prvej viery.

Prvá viera je viera antropocentrická.  Človek je sám sebe pánom. Sám sebe je pánom, ktorým je od prírody. Človek ako predátor má vieru v ekonomický rast, a v pokrok svojho druhu, ktorý predstavuje v jeho chápaní budúcnosť akú si sľubuje od seba. Človek si od seba sľubuje, že Zem v jeho otroctve bude slúžiť všetkému jeho pokroku, že Zem bude slúžiť napríklad aj ako odpadkový kôš ton odpadu, splašiek, že vzduch bude otravovaný dioxínmi, a voda, či Zem toxínmi. Človek spoločenský stvoril spoločnosť, ktorá tvorí enormné rozdiely, a enormné problémy.

Moderná bublina vyvatovanej humanity dostala už rôzne mená ako samovražedná, alebo sebadeštruktívna. V tieni deštrukcie, ktorá na plné obrátky denno-denne pokračuje je dnes Zem, a jej krása pomaly, ale isto upadá. Denno-denne prekračuje deštrukcia Zeme všetky mysliteľné medze. Človek na Zemi, ktorú deštruuje  vrhá príliš veľký tieň o tom, aby niekto o ňom nepochyboval.

Práve týmto tieňom je myslené to čomu sa vo viere reálnej ekológie hovorí ´ľudská nátura´. Samovraždený tieň toho čo človek nechce, aby vyšlo na svetlo. Ľudská nátura je však denno-denne vynášaná na svetlo v podobe jej činov. Ľudská nátura, ktorá sama stojí v ceste k  v ochrane Zeme je tým obrovským tieňom do, ktorého je Zem uvrhnutá.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *